Na výrazný nárast inflácie v polovici roku 2021 reagovali centrálne banky vraj neskoro, keďže jej percentá považovali za dramatickú ekonomickú udalosť na ktorú neboli vôbec pripravené. Dôkazom je, že keď opakovane zvýšili úrokové sadzby zistili, že na pokles cien potravín a energií nemajú žiadny vplyv a preto začali tvrdiť, že ich menové nástroje dokážu stlmiť len jadrovú infláciu, ktorá sa na výdavkoch domácnosti nepodieľajú najviac. Ceny potravín a energií dokáže pribrzdiť len klesajúci dopyt a trhová konkurencia, o čom sme sa už presvedčili. Po viac ako dvoch rokoch od spomínanej „dramatickej udalosti“, sa začala inflácia približovať dvojpercentnému inflačnému bankovému cieľu a tak si kladieme opäť otázku, prečo menové nástroje centrálnych bánk nereagujú poklesom ich úrokových sadzieb?
Nárast inflačnej hrozby naďalej pretrváva
Americká a európska centrálna banka nás dlho presvedčovali, že najneskôr do leta tohto roku sa ich úrokové sadzby nielen jednorazovo znížia, ale opakovane sa budú znižovať tak, aby sa predovšetkým európsky kontinent dostal z terajšej recesnej hrozby. A tak centrálni bankári prišli s ďalšou inflačnou hrozbou, že ak v rámci fiškálnej politiky vlády budú mzdy a ostatné sociálne dávky zvyšovať o viac percent ako bude rast produktivity práce, s poklesom úrokovej sadzby sa nedá počítať. O tom, že problémom starého kontinentu okrem vysokých úrokov je terajšia energetická politika EÚ, ktorá z politických dôvodov „odmietla“ lacné ruské energetickú suroviny, zavádza všade byrokratickú reguláciu na ktorú už reagovali poľnohospodári celoeurópskymi štrajkami, čo mnohých z nás prekvapilo predovšetkým z dôvodu, že agrárny sektor dostáva z európskeho rozpočtu vždy najviac dotácii.
Obmedziť administratívu európskych inštitúcii
Na druhej strane však treba centrálnych bankárov „obhajovať“ v tom, že keď sa rozhodnú úrokovú sadzbu znižovať, výmenný kurz trebárs eura sa oslabí, čo pre eurozónu bude znamenať drahšie dovozy už aj tak predražených cien energií, čo tiež bude mať negatívny vplyv na hospodársky rast. Či nižšie úroky by zvýšili úverovú angažovanosť firiem nevieme, čo však vieme, že pokles o desatinu nie je pre nich motivácia peniaze si požičať. Skôr je pre nich zaujímavá ekonomická a investičná príležitosť, ktorá je obmedzovaná spomínanými administratívnymi opatreniami vrcholových európskych politikov. Či môžeme po letných voľbách do európskeho parlamentu očakávať nejaké zmeny však nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.