V návale informačného smogu sa v júli objavila aj relevantná informácia, že novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) sa stal, zrejme na návrh SNS, istý Anton Šafárik, ktorý má blízko ku štruktúram Bratislavskej arcidiecézy. Určite bližšie ako to prezentujú médiá. Bol totiž ekonómom Trnavskej arcidiecézy v časoch, keď ju spravoval súdny vikár arcibiskupa Sokola, terajší bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý aj v honbe za kardinálskym klobúkom neváhal odstrániť svojho najväčšieho konkurenta Róberta Bezáka. Fakt nového vedenia tajnej služby zaiste prekvapil a znepokojuje mysliacich občanov, či kritických cirkevníkov.
Zaujímavé je, že ani tak zdatný bezpečnostný analytik, akým je Milan Žitný, podľa vlastných slov nevie vyhodnotiť záujmy Rímskokatolíckej cirkvi (RKC).
V tejto štúdii načrtnem, aké má táto inštitúcia záujmy, keď sa jej establishmentu na čele s arcibiskupom Zvolenským podaril unikátny manéver, v podobe dosadenia svojho nomenklatúrnika do spomínaného silového rezortu.
Nebudem opakovať známe fakty, ktoré získali média o osobe Antona Šafárika a jeho napojenia na triumvirát arcibiskupov Zvolenský, Sokol a nuncius Giordana, ale použijem ich v nových súvislostiach a predložím svoje zistenia.
Vzhľadom na to, že politika je umenie vládnuť ľudom pomocou klamstva, tak sa popieraniu SNS, že riaditeľ tajnej služby je ich nominant, netreba čudovať. V danej strane totiž vedenie RKC našlo po personálnej, politickej a nakoniec volebnej deštrukcii KDH, svojho nového silného spojenca vo sfére aktívnej svetskej moci. SNS je hodnotovo blízka KDH a navyše Andrej Danko sa veľmi skoro a dobre naučil nielen túto poučku, ale aj zvláda rolu líšky a leva podľa katechizmu Machiavelliho Vladára. Predsedu NR SR sme mohli vidieť aj po boku Zvolenského, naposledy napríklad na summite predsedov biskupských konferencií v Bratislave, kde okrem zdravice, pobozkal arcibiskupovi ruku, teda prsteň v okázalom vazalskom štýle…
Akú sú dôvody, že arcibiskup Zvolenský so svojou suitou získal, a dovolím si povedať, že prvýkrát v Európe od čias Francúzskej revolúcie, istú formu významného podielu na štátnej moci? Čo treba hľadať za týmto ojedinelým úspechom hodnostárov RKC v rámci štátneho systému tzv. laického štátu?
1. Strach a ekonomické šafárenie v kontexte aktivít Maltézskych rytierov
Strach je prvým a najdôležitejším činiteľom každého náboženstva a politickej moci. Strach je na strane tých, ktorí vládnu, a tých, ktorí sú ovládaní. Náboženstvo je vždy napojené na politickú a ekonomickú moc sui generis.
Po hanebnom odvolaní arcibiskupa Bezáka nastal strach medzi biskupmi, že bol medzi nimi zradca, ktorý sa svojvoľne pustil do prešetrovania ekonomiky na ABÚ Trnava. Po odprataní Bezáka je zrazu všetko mediálne a právne v poriadku, vyšetrovanie zastavili, financie údajne neboli spreneverené, akurát ostala mlčiaca bezmocná verejnosť a zopár aktívnych jedincov vo svojom frustrovanom úsilí: „Navždy náš arcibiskup“.
Nervozita tým však neskončila na strane potentátov RKC, bol iba uhasený jeden plameň. Čo ak sa nájdu ďalší z radov kléru, či laikov, ktorí poukážu na obvyklé praktiky cirkevných ekonomík, ktoré sú vzhľadom na povahu inštitúcii RKC neobvyklé? Potreboval to Zvolenský? Vatikán?
Všimnime si, že na prepieranie peňazí v občianskej sfére často slúži tretí sektor, obvykle charitatívneho zamerania. V RKC je to podobne. Tu sa najlepšie darí neštandardnej spoločnosti, ktorá nesie názov Zvrchovaný rád Maltézskych rytierov (ZRMR). Sú to práve Maltézski rytieri, ktorí jednak používajú medzinárodnú právnu subjektivitu a taktiež sú subjektom kánonického práva – CIC. Tým, že ZRMR diplomaticky nepatrí pod štát Vatikán a majú vlastné zastupiteľstvá po celom svete, ich vzájomná výhodná korelácia im umožňuje o. i. aj to, že maltézski môžu byť, už len z povahy ich rádu a duálneho režimu existencie, potenciálne spoľahlivejšou pračkou mafiánskych peňazí ako vatikánska banka. A to bez zbytočného upriamovania pozornosti, pod dymovou clonou úspešne vykonávanej charity vo veľkolepom štýle. Aj starobylosť rádu im udeľuje punc prestíže.
Duálne právne zakotvenie ZRMR im dáva priam neobmedzené možnosti na čokoľvek, zvlášť keď majú dobrú tzv. prácu s verejnosťou a správny obraz v médiách. Súčasný šéf SIS išiel do tejto pozície ako prezident tohto rádu. Netreba sa preto čudovať, že na nedávnych leteckých dňoch SIAF na Sliači mali Maltézski rytieri vlastný pavilón v podobe statickej ukážky stíhačky L 39 (sic!) s plošinou pre imobilných a prezentačné stánky. Dokonca maltézski mali na pódiu verejnú prezentáciu, čo vysielala v priamom prenose RTVS. Vyznelo to trápne, vzhľadom na povahu leteckého podujatia. Na prezentácii hlavnú rolu zohral hovorca Rádu – Tibor Uljacký, ktorý má blízko aj k biskupovi – vojenskému ordinárovi Rábekovi, známemu držiteľovi modrej knižky. Uljacký bol funkcionárom bývalého úradu vojenských duchovných, z ktorého sa vyvinul súčasný Ordinariát OS SR. Prečo doteraz na SIAF nebolo prezentované napríklad dielo Maroša Kuffu zo Žakoviec, či dielo Antona Srholca? SIS je silová zložka a SIAF je podujatie silového rezortu. Takéto divadlo tu ešte nebolo.
Treba pripomenúť, že v roku 2012 do tohto Rádu boli prijatí aj Zvolenský, Sokol spolu s nunciom Giordanom, a v roku 2014 dostali od nich aj vyznamenania. O tom je dosť internetových odkazov, dokonca aj v archíve TK KBS, pokiaľ to nezačnú mazať. Práve trojica arcibiskupov je považovaná za „katov“ Bezáka. Maltézski rytieri používajú naozaj špecifické privilégia v establishmente arcibiskupa Zvolenského, keď v mediálne prezentovaných bohoslužbách, napríklad v bratislavskej katedrále idú v liturgickom sprievode oblečení v slávnostnom mundúre.
Teda prvým dôvodom triumvirátu Zvolenský, Sokol, Giordana v tandeme so Šafárikom je zrejme znemožniť, aby niekto tak škandalózne poukázal na šafárenie s financiami v klerikálnom systéme RKC, ako sa o to v nedávnej minulosti pokúsil arcibiskup Bezák.
Pokračovanie nabudúce.