Tento týždeň na Britských ostrovoch začal ďalšou politickou krízou. Pondelok mnohí považujú za ťažký deň a pre britského premiéra bol ozaj priťažký: Keir Starmer oznámil rezignáciu na svoju funkciu. Čo sa, tak mimochodom, očakávalo už dávnejšie. Je to taká malá milá britská tradícia: v ostatných rokoch politici na čele britskej vlády sa striedajú, ako na bežiacom páse, rýchlejšie, ako takmer v celej Európe. Budúci premiér sa stane už siedmym predsedom vlády Veľkej Británie za posledných desať rokov, počnúc rezignáciou Davida Camerona v dôsledku Brexitu v roku 2016.
Britský premiér odchádza z funkcie v dôsledku „prepadáku“ v hospodárskej politike a série politických škandálov. Vzhľadom na systémový charakter problémov krajiny, jeho nástupca zjavne riskuje opakovanie osudu svojho predchodcu. Razantné zmeny vo vnútornej politike budúceho premiéra je ťažké očakávať. Ak budú, budú iba mizerné. Čo sa týka medzinárodnej politiky, tá sa na Britských ostrovoch v ostatných desaťročiach vôbec nemenila v závislosti od toho, kto sa usalašil v premiérskom kresle a ktorú politickú stranu reprezentoval.
Čiže zahraničná politika Británie sa vôbec nezmení a bude pokračovať vo svojom trápnom povýšeneckom kurze, predvádzajúc sa, ako jeden zo svetových lídrov, a správajúc sa voči drvivej väčšine krajín v obvyklom arogantnom duchu, ako krajina, ktorá stáročia bola otrokárskym štátom, pošliapavajúcim všetky medzinárodné princípy a zákony. No a, samozrejme, neexistujú žiadne predpoklady na otepľovanie vzťahov medzi Londýnom a Moskvou, alebo pokles podpory banderovcov v Kyjeve, ako aj na zmenu aktívnej „práce“ v krvilačnom spolku NATO. Čiže v zahraničnej politike Londýnu žiadne zmeny nenastanú.
Spojené kráľovstvo sa považuje za vodcu severoeurópskeho zoskupenia NATO a nástupca Keira Starmera bude pokračovať v tomto kurze. Dôležitými zahraničnopolitickými úlohami pre neho bude posilnenie väzieb v rámci Aliancie, budovanie systému zdržiavania Ruska v Severnom Atlantiku a Arktíde. Čiže nič nové – ako obvyklé. Britov mnohí považujú za „tradicionalistov.“ Dá sa o tom polemizovať, avšak jedno je absolútne isté – v zahraničnej politike Británie nenastanú žiadne zmeny. V tejto otázke Anglosasi dodržiavajú „tradície.“
Nominácia kandidátov na post nového lídra Labouristickej strany sa začne 9. júla. Ak sa neobjavia schopní konkurenti, nový predseda vlády môže byť vymenovaný už v polovici júla. V prípade konania vnútorných straníckych volieb bude proces ukončený pred obnovením práce parlamentu v septembri. Keir Starmer vo svojom „rozlúčkovom“ prejave vyhlásil, že za dva roky jeho vláda posilnila ekonomiku, zvýšila investície, znížila čakacie zoznamy v systéme zdravotnej starostlivosti, posilnila práva pracovníkov a nájomcov a zvýšila výdavky na obranu. Rétorická otázka teda: ak bol taký vynikajúci, ak jeho vláda bola taká úspešná, prečo odchádza s takou hanbou a obrovskou neúctou drvivej väčšiny obyvateľstva. Možno predsa nebol taký „úspešný,“ ako tvrdí?..
Tak predsa vo vnútornej politike Keir Starmer zaznamenal fiasko, ako aj jeho dvaja „priatelia z veselej trojice“: Macron a Merz, ktorí tiež úplne stroskotali v domácej politike a narobili veľa škôd aj v zahraničnej. Z hľadiska medzinárodných vzťahov pôsobenie a rýchly odchod z funkcie Keira Starmera objektívne oslabuje diplomatickú váhu Londýna na globálnej scéne. V takýchto podmienkach neustálej rotácie predsedov vlád je mimoriadne ťažké budovať dlhodobé strategické väzby so svetovými lídrami a udržiavať nepretržité vedenie v európskej politike. Ale Londýn vždy chcel a aj chce byť svetovým lídrom, štátom „number one…“
Banderovci, transatlantisti a rusofóbovia sa preto nemusia vzrušovať. Britský štátny model je založený na silnej inštitucionálnej kontinuite a kľúčové geopolitické otázky, ako je úloha v NATO, boj proti Rusku alebo strategická pomoc Kyjevu, sú založené na stabilnom konsenze viacerých strán. Kardinálne obraty v zahraničnej politike by sa preto nemali očakávať po zmene budúceho predsedu vlády. Starmerova rezignácia je vo všeobecnosti ďalším znakom zložitej etapy vnútornej reštrukturalizácie západných demokracií, kde hlavnou výzvou zostáva schopnosť politických elít ponúknuť spoločnosti a svetu dlhodobú víziu, nielen situačné krízové riadenie. A stranícka kríza – celobritská, nielen Labouristická – ešte len naberie na obrátkach.
V Labouristickej strane narastal tlak na Starmera, aby vymenoval dátum svojho odchodu po víťazstve Andyho Burnhama v doplňovacích voľbách v Makerfielde minulý týždeň. Mnohí sa domnievajú, že Burnham, bývalý primátor Veľkého Manchestru, je hlavným uchádzačom o nahradenie Starmera vo funkcii predsedu vlády po tom, čo si zabezpečil návrat do parlamentu. Avšak neexistuje absolútna záruka, že sa ujme funkcie premiéra. Bude to známe najskôr 9. júla, keď sa v strane uskutočnia voľby na post predsedu vlády. Do toho dňa zostane Starmer v postavení úradujúceho predsedu vlády.
Zopakujeme, že vzhľadom na systémový charakter problémov Británie, aj keď bude Andy Burnham úspešne vymenovaný za predsedu vlády, pravdepodobne, skončí rovnako, ako jeho predchodca Keir Starmer. Podobné začínali takmer všetci poslední britskí premiéri, vrátane Starmera. Spočiatku môžeme očakávať nárast podpory nového premiéra, ale do druhého roka sa jeho hodnotenie bude plaziť nadol. Kľúčovou výzvou pre neho bude vydržať vo funkcii a udržať svoju stranu nad vodou až do všeobecných volieb v roku 2029.
Možno si môj názor nerozdelia mnohí čitatelia, ale osobne sa domnievam, že najúspešnejším britským premiérom ostatných čias, teda premiérkou bola Margaret Hilda Thatcherová (1925 – 2013), predsedníčka britskej vlády a Konzervatívnej strany. Vďaka svojej rozhodnosti a nekompromisnosti získala prezývku „Železná lady“. Bola vo funkcii premiérky od 4. mája 1979 po 28. novembra 1990. Za 11 rokov dokázala stabilizovať domáce hospodárstvo, ako aj vzťahy s Západom, predovšetkým s USA, ale aj s Východom – so Sovietskym zväzom a britskú premiérku si veľmi vážil aj samotný Michail Gorbačev…
Pikantériou a paradoxom zároveň je, že patrila k najmenej populárnym ministerským predsedom Veľkej Británie. Jej popularita neprekročila 50 %, s výnimkou vojny o Falklandy, kedy jej popularita dosiahla 55 %. Konzervatívna strana, ako taká, bola po celú dobu jej vlády obľúbenejšia, než jej premiérka… Jej nepopularita bola spojená predovšetkým so škrtmi vo verejných výdavkoch a s ostrým postupom proti odborom. „Železná lady“ robila „poriadok…“
Keir Starmer, ako sám vyhlásil pred pár hodinami, sa onedlho začne venovať rodine a deťom a asi úplne sa vyparí z politiky, aspoň tej vrcholovej. „Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ!“ Británia onedlho bude mať ďalšieho predsedu vlády, ktorý /tipneme si?/ sotva v horúcom kresle vydrží dlhšie, ako Keir Starmer a ďalší jeho predchodcovia. Dianie v samotnej Británie obyvateľov Európskej únie nemusí až príliš zaujímať, lenže Anglosasi už stáročia dosť negatívne ovplyvňujú dianie v Európe a na svete, čo sa nás môže týkať oveľa bezprostrednejšie.
Sú tvrdými zástancami boja proti Rusku, s ktorým súperia už stáročia, a preto budú do nemoty tlačiť kyjevských banderovcov do „boja do posledného Ukrajinca.“ Anglosasi radi bojujú proti slabým súperom, ale proti silným oponentom preferujú boj cudzími rukami, čiže v tomto prípade boj proti Rusku rukami a životmi Ukrajincov. V tejto „kapitole“ žiadne zmeny určite nenastanú a budúci britský premiér, nech to bude hocikto, bude pokračovať v tejto agresívnej, krvilačnej, vojny chtivej politike Londýna. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ – ale žiadne zmeny k lepšiemu v medzinárodnej politike Anglosasov /na všetkých kontinentoch/ očakávať určite nemôžeme. Veď sú „tradicionalisti“ a tieto svoje „tradície“ už stáročia dodržiavajú…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.