Nemecko a Francúzsko ako dve najväčšie ekonomiky v EÚ, bez stanoviska ktorých sa nedalo takmer nič vybaviť, sa dostali u prvej menovanej do krízy ekonomiky na konci ktorej je dnes zahanbujúca recesia, zatiaľ čo u druhej sa nebojíme povedať o politickej kríze, ktorú vyprovokovali posledné voľby do európskeho parlamentu. Francúzska krajná pravica a krajná ľavica „donútili“ najagilnejšieho európskeho politika, ktorým je francúzsky prezident E. Macron, aby po ich výsledku vypísal predčasné parlamentné voľby, ktorých dve kola sa uskutočnia teraz na prelome mesiacov jún- júl. Zahraniční komentátori sa tiež neboja povedať, že za určitých podmienok by ich výsledky mohli viesť až ku kríze spoločnej meny euro, čo by sa určite negatívne dotklo aj Slovenska.
Francúzske voľby očakávajú zmenu vlády
Francúzska ekonomika nie je na tom dobre, jej deficit verejných financií k HDP bol 5,5 percenta, čo je viac ako verejný deficit na Slovensku a pokiaľ ide o dlhy tak tie dnes dosahujú 110 percent k HDP, čo je dvojnásobne viac ako je verejný dlh na Slovensku, čo teda môžeme posudzovať ako jej dlhotrvajúca nestabilita. V prípade, že v predčasných francúzskych parlamentných voľbách by uspeli obe krajné politické strany, predsedom francúzskej vlády by sa stal ich predstaviteľ Jordan Bardella, ktorý naznačil zníženie príspevku Francúzska do európskeho rozpočtu o 2-3 miliardy eur ročne. Keď by zároveň došlo aj k znižovaniu dani a k rastu výdavkov, rozpočtový deficit by sa ešte viac nafúkol. Aký to ale bude mať dopad na rizikovú prirážku emitovaných francúzskych štátnych dlhopisov, nebudeme špekulovať, ale spoliehať sa, že ECB pomôže je riziko, keďže sa vie ako na tom je Nemecko, ktoré horúčkovite hľadá peniaze v domácom rozpočte na podporu svojej ekonomiky.
S odstúpením francúzskeho prezidenta sa nepočíta
V tejto súvislosti treba povedať, že obe krajné politické strany sú euroskeptické, s Bruselom často nesúhlasia a keďže ani vzťah k Nemecku nie je ideálny, môže to v budúcnosti vyvolávať politické napätie, čo je ďalší problém. Ak by krajná pravica a ľavica voľby vyhrali, nepredpokladá sa, že by francúzsky prezident zo svojej funkcie odstúpil a keďže vo Francúzsku je prezidentský systém, tento by sa zúčastňoval sám na všetkých summitoch európskych lídrov. Ak by sa vláda a prezident dostali na vzájomných politických „šarvátok“ mohlo byt to vyvolať aj vlnu štrajkov, s ktorými majú francúzski poľnohospodári svoje skúsenosti.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.