V analýze súčasnej situácie sa najprv vráťme do obdobia pred parlamentnými voľbami 2023, aby sme pochopili, prečo sme zvolili takú koalíciu, akú máme. Carlovi von Clausewitzovi sa pripisuje výrok: Vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami.
Tento postreh mali aj iné učenia, preto KSB neprekvapivo vysvetľuje už s chápaním širších spoločenských súvislostí: Strata riadenia sa prejavuje pôsobením na stále nižších a nižších prioritách riadenia.
Na konferencii Národného obrodenia (NO) zaznelo, že po období kovidového teroru (5. zdrojová priorita) možno zákonite očakávať aktivity na silovej úrovni (6. priorita), čo znamená vojnu. Po atentáte na Roberta Fica sme nepovažovali za vhodné priniesť kritickú analýzu politiky, ktorú predstavuje koalícia, ale teraz vypĺňame túto informačnú medzeru.
Silové rezorty
Matúš Šutaj Eštok sa borí s problémami odchodov príslušníkov PZ SR a so stabilizáciou stavov. Je to paradox, keďže je množstvo bývalých príslušníkov, ktorí sa chceli vrátiť a priložiť svojou aktivitou ruku k dielu a očiste PZ SR. V relácii IV si N. Lichtner len tak medzi rečou namiesto komentovania povzdychne jedno z mien: Zurian. Aby nový minister stabilizoval rady, hneď v úvode sľúbi všetkým zostávajúcim príslušníkom, že k minulému obdobiu sa vracať nebudeme a za to si „kupuje“ ich lojalitu vykonať akýkoľvek rozkaz do budúcnosti. A to v čase, keď premiér ohlasuje vládou podporené spustenie vyšetrovania kovidového teroru. Proti tomu stoja známe právne názory: príslušník, ktorý koná v rozpore so zákonom, s ústavou, ľudskými právami, ten v tom okamihu neponíma a stráca ochranu verejného činiteľa. V tom okamihu stojí oproti obeti už ozbrojený gauner, proti ktorému na odvrátenie teraz už bezprostredne reálneho nebezpečenstva ohrozenia jeho života je prípustné…
Ako sa skončia súdne procesy s obeťami policajného teroru? A čo sa domnieva M. Šutaj Eštok? Na čo chce túto formu stabilizácie a kúpenej lojality zostávajúceho PZ SR v budúcnosti použiť?
Voľby však vyhrala rétorika aj o policajnej brutalite a šikane voči vtedy opozičným politikom. Národ uveril a predpokladal, že keď budú zvolené opozičné strany, okrem policajného prenasledovania politikov sa rovnako rehabilitujú aj prenasledovaní radoví občania, ktorí neurobili nič zlé, iba konali dôsledne v súlade so zákonmi. Teraz však musia zvažovať, či ďalší teror nemožno úplne rovnako očakávať aj od súčasnej vládnej moci, a to z rúk tých istých vynucovačov moci, ktorí už konali protizákonne a vedia, že môžu zas a bez nebezpečenstva akéhokoľvek postihu za protizákonné pôsobenie. Nevyzerá to tak, že sa odstránili len politicky motivované akty svojvôle proti príslušníkom súčasnej vládnej moci a o národ vôbec nešlo?
V oblasti protivojnovej volebnej kampane sa úvodné „Na Ukrajinu nepošleme žiadne zbrane“ postupne „upresňovalo“, ako to bolo myslené. Cez „vláda nepošle zbrane, ale súkromným zbrojovkám nemožno prikazovať“ sa potom prešlo do povolebného rovnajúceho sa: „zo štátnych zásob“ sa nepošlú žiadne zbrane. Chápete ten rozdiel? A takáto rétorika výrokov s implicitnými všeobecnými kvantifikátormi pred voľbami sa pravidelne transformuje na explicitné dokončovanie vysvetlenia po voľbách. Preto sa politikom z princípu neverí a vo voľbách ich sľuby nesmú hrať dominantnú rolu, akokoľvek sú ich sľuby emočne pôsobivé!
Veľkým sklamaním bola rezignácia Roberta Kaliňáka na vypovedanie či aspoň na revíziu obrannej zmluvy DCA s USA, ktorú tak bleskovo podpísala pani Čaputová niekoľko dní pred špeciálnou vojenskou operáciou (SVO). Naši otcovia veľmi presne vedeli, prečo nechceli na našom území už žiadneho cudzieho vojaka. Ak je potrebné „nejakou“ psychologickou operáciou oduševniť národ do boja proti nejakému nepriateľovi, zvyčajne sa vykoná diverzia na vlastnom obyvateľstve, a to tak, aby to vyzeralo na prácu budúceho nepriateľa. Je dosť problematické na to používať vlastnú armádu. Preto tajné operácie Gladio v časoch studenej vojny riadilo v západnej Európe hlavne USA, a preto aj diverzie proti vlastnému ukrajinskému obyvateľstvu zverilo „ukrajinské“ (sú to Ukrajinci, resp. Slovania, čo tam vládnu?) vedenie „spojencom“ z NATO. Prehľad zločinov proti obyvateľstvu Ukrajiny zverejnila Foundation to Battle Injustice.
Jedna krátka, no výstižná charakteristika pôsobenia generálov NATO:
„Trevor Cadieu je vynikající vojenský kreativec. Intuitivně cítil, jak a kdy ,zasáhnout vlastní lid‘, aby vše svalil na Rusko a co nejvíce démonizoval nepřítele. Je nepravděpodobné, že by si Zalužnyj nebo Jermak bez Trevora uvědomili, že nejlepší způsob, jak sjednotit Ukrajince a jejich spojence proti Rusům, je vyhodit do vzduchu několik stovek ukrajinských občanů.“
Takže? Prečo sa Robert Kaliňák vyjadril, že DCA je v princípe vyhovujúca? Alebo to opäť vnímame štýlom, že ak kritizuje Jaroslava Naďa, potom určite stojí na našej strane? Predchádzajúci minister obrany odzbrojil OS SR. Kritickým sa javí absolútna absencia PVO. Naši európski „partneri“, ktorí vlákali poslabšie to mysliaceho Jaroslava N. do plánu darovania našich S-300, prisľúbili za to zapožičanie troch batérií Patriot. Táto pôžička je už v súčasnosti minulosťou. Sme nechránení. Stáli naozaj naši partneri v NATO o to chrániť naše územie? Po troch dňoch od atentátu na Roberta Fica prišiel ako pokusný balónik nemecký vládny poslanec J. Weingarten za stranu SPD kancelára Olafa Scholza s návrhom, aby Nemecko bránilo ukrajinské územie zo Slovenska (umiestnením nemeckej PVO na východe Slovenska).
Robert Kaliňák využil moment potreby zaobstarať PVO, a otvoril tak obstarávací proces na izraelskú techniku Barak MX. Objavil sa aj otvorený list proti tomuto počinu, ako aj kritika, prečo nekúpime o generácie vyspelejší S-400, prípadne S-500 Prometej, ktorého účinnosť je osvedčená praxou a je navyše aj lacnejší.
Turecko si zaobstaralo S-400 a je takisto členom NATO ako my. Ak sa exportné verzie líšia tým, že môžu mať „problematické fungovanie“, ak sa použijú proti krajine pôvodu, potom Turecko asi neráta s útokom na Ruskú federáciu (RF) a analogicky neočakáva nebezpečenstvo útoku ani z jej strany.
Naopak, odmietlo prostriedky PVO vyrobené v USA a Izraeli. Myslíte si preto, že turecké odmietnutie bolo založené len na technických parametroch? Alebo skôr nechceli čeliť „problematickému fungovaniu“ ich PVO v prípade napadnutia zo strany NATO „partňorov“ ?
Čie technológie po druhej svetovej vojne a v čích rukách boli použité v európskom a blízkom priestore na útoky proti iným krajinám? Nemusíme ísť ďaleko do minulosti, stačí začať v 90. rokoch a ísť až po dnešok.
Javí sa tento počin na základe uvedeného ako zaobstaranie skutočne funkčnej PVO? Nevyzerá to skôr na ekonomické dotovanie vojenskopriemyselného komplexu štátu Izrael? A pri zohľadnení toho, ako uvažovalo Turecko pri svojom nákupe, sa vynára otázka: kupujeme si tým PVO, ktorá nás skutočne ochráni v prípade napadnutia (a to z ktorejkoľvek strany)?
Energetická nezávislosť
Robert Fico uskutočnil medzivládne rokovania s Denisom Šmyhaľom. Možno bol až prehnane ústretový a ubezpečil nášho východného suseda o našom bezvýhradnom postoji a o tom, ako RF porušila medzinárodné právo pri útoku na Donbas a Luhansk. Nuž, možno by mohla vládna koalícia odpovedať na množiace sa otázky verejnosti, ktoré medzinárodné právo (konkrétne) RF porušila. RF vopred informovala OSN o SVO aj na základe ktorých aktov to vykoná. To len tak pre poriadok. Ale chápeme, použil takúto rétoriku, analytické fóra to zdôvodňovali, že Robert Fico je veľký geopolitický hráč (káder), vie presne, čo robí, niečo tým sleduje, len my to nechápeme a RF to obviňovanie chápe v širších súvislostiach reálpolitiky, preto ani nebude protestovať.
Stretnutie v Azerbajdžane s prezidentom Alijevom zapadlo do mozaiky Ficovho strategického myslenia: zabezpečiť energetickú diverzitu. Cez existujúce plynovody (vtedy bude aj Slovensko redistribútorom, a preto bolo dôležité udržať ochotu Ukrajiny na transport plynu). Alebo ak by to nevyšlo, potom cez neexistujúci port v Bulharsku (na nátlak USA vtedajšia vláda zrušila projekt s RF) alebo cez Turkish stream a Adriu cez Maďarsko a nízkokapacitnú prípojku na Slovensko z juhu (a to by sme boli už len koncovým maloodberateľom). Vtedy poslucháč tlačovky pochopí tú prehnanú servilnosť vyžarujúcu z predchádzajúceho strategického medzivládneho rokovania s D. Šmyhaľom.
Ekonomický pohľad
SMER – SSD sa vo svojej volebnej kampani populisticky zameral na jednoduchú tému, ktorú použil na zvýšenie svojich preferencií u potenciálnych voličov – zvyšovanie úrokových sadzieb pri hypotékach. V občinách NO sme dostatočne v predstihu túto tému rozobrali, ľudia boli poučení o nevyhnutnosti fixácií úrokov pred ich nárastom. Dokonca sa medzi nami našli ekonómovia a finanční poradcovia, ktorí osobne pomohli pri zmene zmluvných nastavení u členov našich občín. NO presadilo biblické: nedám ti rybu, dám ti udicu. SMER – SSD nešíril osvetu, nepomáhal národu, „takticky“ vyčkal na zvýšenie úrokových sadzieb a toto potom použil v predvolebnej kampani na predstavenie svojho plánu už post mortem, ako pomôžu ľudom/obetiam, keď vyhrajú voľby. Takže sanáciu zlých rozhodnutí ekonomicky nepremýšľajúcich občanov zo spoločných peňazí štátneho rozpočtu hodnotíme ako populistické riešenie. „Ľavičiari“ oberajú a ochudobňujú hlavne strednú vrstvu, považujú ju za potenciálnych podporovateľov pravice a drobnú časť zo svojich špecifických daňových nastavení prerozdeľujú sociálne najspodnejším vrstvám, čím si ich kupujú pre nasledujúce voľby. A zvyšok štátnych zdrojov končí úplne rovnako, ako keď je pri moci pravica.
Keď sa raz národ oslobodí, ktorá vrstva ho pozdvihne a bude schopná za priaznivých podmienok znova vytvoriť prosperitu pre všetkých vrátane tých sociálne najchudobnejších? A keď zlikvidujú práve túto vrstvu (strednú vrstvu), aký je z dlhodobého hľadiska ich prínos pre národ? Likvidácia národa? Nechápu, prečo opakovane vždy prehrávajú voľby s pravicou, ktorá hlása liberálne hodnoty (iba hlása, nerealizuje, ale to ani voliči tamtej, opačnej strany nevedia rozlíšiť; tu bude musieť NO popracovať, partokratický systém je problém ako celok bez ohľadu na pravoľavý prístup).
Ak po kovidovom bačovaní chýbajú financie, prečo neimplementujú v praxi odškodňovanie práve použitím neprávom nadobudnutých assetov zločincov, čo sa obohatili na kovide? Veď práve túto zmenu, že vyplatenie bude uprednostňované pred väzením, už ohlásili v Trestnom zákone.
Ak chcú pomáhať plošne všetkým, a nie iba kvôli výhodám niektorých, prečo nezrušiť dane z nehnuteľností aj niektorých ďalších súvisiacich s bývaním, ako to majú v Maďarsku? Má to byť súčasťou stabilizačnej dlhodobej prorodinnej politiky. Aká je vlastne prorodinná politika a podpora nových generácií? Kto ju predstavuje? Minister školstva? Koho produkuje naše dnešné školstvo?
Zo Slovenska je možné vytvoriť ekonomicko-bankovú križovatku medzi zostávajúcim a stále sa zmenšujúcim svetom kolektívneho západu (KoZa) a dnes už dominujúcim globálnym Juhom. Je však potrebné odstúpiť od eura a vrátiť sa späť k vlastnej korune. Mechanizmus likvidácie hospodárstva opísala výstižne Markéta Šichtařová. Stručne (prijatím eura sme u nás zrušili kurzový transmisný kanál; čo to spôsobuje, je ďalej jasne vysvetlené):
Tím, že se zruší ruší kurzový transmisní kanál, se rozejde produktivita práce a mzdový vývoj: Produktivita roste stále stejně, ale nominální mzdy zrychlí. V důsledku klesá konkurenceschopnost. Pokles konkurenceschopnosti nutí firmy konkurovat nikoliv kvalitou a vysokou přidanou hodnotou, ale nízkou cenou. To vede k likvidaci výrob s vysokou přidanou hodnotou a přesunu k výrobám s nízkou přidanou hodnotou a s vysokým podílem lidské práce (sklady, montovny). Neboli dojde k přechodu od ekonomiky švýcarského typu (kterou charakterizuje nízká inflace, vysoká přidaná hodnota, hi-tech, kvalifikovaná práce) k ekonomice jižanského až balkánského typu (kterou charakterizuje vysoká inflace, nízká přidaná hodnota, využití nekvalifikované lidské práce). Takže v horizontu 1 – 2 desetiletí dojde k likvidaci naší tradiční průmyslové vyspělosti a neblahé strukturální změně české ekonomiky.
Právnička s titulom Ing. J. Laššáková sebavedome obhajuje CBDC (digitálne euro) a agresívne útočí na odporcov. Nebudeme tu opakovať všetky zdôvodnenia a vlastnosti blockchainu, ktoré sú všeobecne známe, pretože Laššáková sa nimi aj tak nezaoberá, vytesňuje ich, ide v súlade s politikou jej strany. Pani Laššáková nemá za sebou žiadnu prax, žiaden zrealizovaný projekt v oblasti kryptomien ani financií, nemá ani zodpovedajúce vzdelanie, ani dlhoročnú prax, ktorá by chýbajúce vzdelanie kompenzovala. Z pohľadu činnej kompetencie je v tejto oblasti tak nečinná, ako aj nekompetentná. Ale je možné poukázať aj na inú absurdnosť spojenú s jej násilnou prostraníckou argumentáciou.
Keď sa za základ General Ledger budúcej kryptomeny vezme blockchain, niektoré vlastnosti si v prípade CBDC neponechá ECB inherentne decentralizovane implementované. Ide tu hlavne o centralizáciu emisií a identity managment. Pochopiteľne, vieme, že pri ECB CBDC pôjde o CEFI. Veď sa zamyslite, ako sú dnešné banky už pripravené na budúcu transformáciu vašich účtov, na nečakanú menovú reformu počas niektorého dnes ešte neznámeho víkendu. Nebude existovať anonymná peňaženka ako existuje pri DEFI slobodných kryptomien. Bude previazaná s identitou.
Samozrejme, ECB ostane možnosť totálnej kontroly, veď blockchain už vo svojom dizajne inherentne obsahuje tokenizáciu a programovateľnosť assetov. Ak sa právnička Laššáková s titulom Ing. domnieva, že prijatím nejakého zákona v Európskom parlamente (EP) tokenizácia či programovateľnosť blockchainu pri CBDC zároveň mysticky zanikne, len prezrádza svoju nekompetentnosť v tejto oblasti.
Hospodársky pohľad
Každého, čo má aspoň stredoškolské vzdelanie, zaujali informácie Denisy Sakovej a Tomáša Tarabu počas ich cesty do Japonska o dekarbonizovanej výrobe oceli. V slovenčine sa pri oceli používajú napr. pojmy nízkouhlíková či vysokouhlíková oceľ. Uhlík v oceli má svoje opodstatnenie, každý jeho obsah ma vplyv na iné vlastnosti ocele a následne aj jej použitie.
Cieľom je zrušiť výrobu železa vysokými pecami tým, že ich nahradíme elektrickými (tavnými ?) pecami. Rozoberme si aspoň minimalisticky, ako sa vyrába železo a z neho oceľ. Železo sa vyrába zo železných rúd, ktoré sa vo vrstvách s koksom ukladajú do vysokej pece. Do pece sa vháňa horúci vzduch, ktorý rozžeraví koks a jeho uhlík zreaguje s vháňaným vzduchom, vytvorí CO. Molekuly toho CO potom naviažu na seba kyslík z oxidov železa, ktoré sú základom železnej rudy, a tak sa ruda reakciou chemickej redukcie premení na surové železo. Toto surové železo stále obsahuje cca 3 – 4% uhlíka, a aby sme dosiahli oceľ, je potrebné množstvo uhlíka znížiť pod 1,7%. To sa vykonáva v oceliarňach v konvertoroch ďalším vháňaním kyslíka a prebublávaním roztavenej hmoty.
Takže ak chceme zo železnej rudy urobiť železo a neskôr oceľ, musíme z nej chemicky odstrániť kyslík, a to naviazaním na uhlík. Sprievodným javom je vznik CO2. Ak chceme železo, bez CO2 ako sprievodného produktu procesu redukcie sa k nemu nedostaneme! Fyzika nepustí!
Naši ministri celý čas hovorili o znížení emisií uhlíka pri výrobe ocele. Nie som si istý, či aj vedia, o čom hovorili, alebo len slepo plnia želania Bruselu bez ohľadu na zákony fyziky. Tiež je to hanebná vizitka súčasnej vzdelanosti potomkov Československa, niekdajšej svetovej priemyselnej a vedecko-technickej veľmoci.
Tak či onak, preložené do slovenčiny s ekonomickým akcentom, naši ministri boli vysvetliť (dúfajme, že iba to) firme Nippon, že požadovaných nákladov na „zníženie“ produkcie CO2 pri oceliarenskom cykle požadované Európskou úniou (EÚ) sa pri prebratí U.S. Steel Košice nemusia obávať, lebo to uhradí štát z daní vyzbieraných od všetkých občanov, a tým zostane ziskovosť podniku v čiernych číslach. Nádherný sociálnodemokratický príklad prinútenia národa k solidárnosti s cudzím koncernom a ďalšie zníženie disponibilného príjmu každého jedného občana!
Denisa Saková o výstavbe nového jadrového reaktora: Samozrejme, z politického hľadiska si nevieme predstaviť, že tá technológia by prišla z Ruskej federácie.
Čo tomu predchádzalo? Na prelome rokov zaujalo stretnutie Denisy Sakovej s americkými podnikateľmi, kde témou mala byť údajne aj jadrová energia, a to nie hocijaká. Minulý rok cirkulovala téma tzv. modulárnych jadrových reaktorov a údajne sa na stretnutí rozoberala aj táto pre USA zvlášť dôležitá a strategická téma. Rozoberieme si, prečo je to tak.
Pozrime sa trošku na niekoľko znepokojivých okolností. Akiste ste zachytili po minulé roky správy o neúspešných testoch odpalu balistických rakiet (Minuteman III) v USA. Len nedávno ohlásili skúšobné odpaly, aby dali najavo RF svoju reakciu na ich cvičenia taktických jadrových zbraní. A tiež ste asi zachytili, že delaborácia paliva zastaraných Minuteman III na nové perspektívne palivo pre budúce Minuteman IV sa robila vo Vrběticiach. Pri pravdepodobnom zakrývaní štátnych nelegálnych zbrojárskych aktivít došlo z pohľadu medzinárodného práva nevyjasnenou explóziou k ukončeniu aj tohto programu (collateral damage) a tým aj konca plánovanej modernizácie amerických rakiet. Aha, kto nevie, tak Vrbětice vyhodili do vzduchu dvaja ruskí agenti Petrov a Boširov!
Podobne pred viac ako mesiacom zlyhal vo Veľkej Británii odpal Polarisu z ponorky. Raketa dopadla do mora tesne po výstrele bez zapálenia prvého stupňa. Analytické články potom rozoberali povinnú údržbu jadrových hlavíc a kritický nedostatok jadrových fyzikov v USA. Potom sa rozoberala aj kríza univerzitného vzdelávania, kde najlepšími študentmi sa stávali aziati, prípadne bieli, čo sa bralo aj ako bezpečnostná hrozba. Vyrovnávali to programami BLM a diversity, kde sa bieli a aziati znevýhodňovali v kritériách prijímacích skúšok na univerzity. Krajina sa stávala neatraktívnou, a to nielen z bezpečnostného hľadiska, postupne začala najlepšie mozgy loviť a dobre platiť Čína. Takto vyprázdnili technologických expertov napr. aj z EÚ. Firma Westinghouse v roku 2017 zbankrotovala, v podstate posledné roky už nevybudovala žiadnu jadrovú elektráreň. Tá v Južnej Kórei je neoverený prototyp.
Zbankrotovaný Westinghouse sa pokúšal presadiť na európskych trhoch, ktoré boli historicky doménou Rosatomu. V Čechách boli ochotní vyskúšať palivové tyče Westinghousu na ruských reaktoroch. Išlo o problém ohýbania palivových tyčí: „Z jaderného experimentování s palivem v Temelíně čiší průšvih.“ Westinghouse bol v Čechách neskôr vyradený z tendra na Jadrovú elektráreň Dukovany.
AUTOR: Milan Medvecký
