Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj /OECD/ vznikla v roku 1961, dnes má 38 členských štátov medzi ktorými je aj Slovensko, ktoré do organizácie vstúpilo v roku 2000. Jej hlavnou činnosťou sú informácie o vývoji makroekonomických ukazovateľov za sledované obdobie ako aj návrhy ako ich v prípade negatívneho vývoja i zlepšiť. Či ich bude vláda akceptovať nebudeme špekulovať, ale pre potreby objektívnosti by sme radi poznali ich mená, z ktorej krajiny pochádzajú a prípadne aké je ich politické smerovanie. Či nás prekvapuje, že ich hodnotenie a návrhy ako ich zlepšiť sú akoby z jedného politického opozičného centra, nebudeme špekulovať, ale pozrime sa na niektoré z nich. S konsolidáciou súhlasia len keby nebola medzi nimi transakčná daň a to z dôvodu, že pôvodne mala priniesť do štátneho rozpočtu 500 miliónov eur, v skutočnosti priniesla o 180 miliónov menej? Musela priniesť menej keďže klesol hospodársky rast, ktorý je ako vždy pri každej dani príčinou poklesu. Naozaj všetci podnikatelia chcú túto daň zrušiť je nejaký prehľad koľko z nich si transakčná daň premietlo do predajnej ceny? Keby radšej namiesto návrhov ako zlepšiť makroekonomické ukazovatele vedeli odborníci v OECD vymyslieť ako donútiť nadnárodné predovšetkým americké technologické firmy platiť zo svojich vysokých ziskov aspoň 15 percentu daň tam kde zisk vyprodukovali a nie ho zdaňovali tam, kde sú sadzby najnižšie.
Zahraničný investor bez všimného nepríde a čo slovenský
Problémom slovenskej ekonomiky sú predovšetkým vysoké percentá odvodov ktoré platia zamestnanci a zamestnávatelia, ktoré tak zvyšujú cenu práce a ta je jedna z najvyšších v rámci krajín V 4 a môže „oplašiť“ zahraničných investorov aby prišli podnikať na Slovensko. A keď už prídu tak len za podmienky, že od vlády dostanú niekoľko miliónové „všimné“, vo forme daňovej úľavy alebo aj priamej dotácie. Ozaj, dostane slovensky podnikateľ „všimne“ , keď investuje v zahraničí? Pokiaľ ide o rôzne formy pomoci domácnostiam v posledných 2 rokov cez energošekmi, tak treba za tým vidieť, že každá úspora v pravidelných výdavkov znamená viac peňazí na ostatnú domácu spotrebu bez ktorej nebude sa zvyšovať HDP, ktorý v posledných 2 rokoch je pod 1 percento a až v roku 2027 sa počíta s dvojnásobným nárastom, čo následne ovplyvní aj rozpočtové deficity.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.