Keď sa po takmer piatych rokoch ECB rozhodla znížiť svoju základnú úrokovú sadzbu na 4,25 percenta, kládla si väčšina z nás oprávnenú otázku, ako sa budú vyvíjať ceny energií a potravín ako aj fiškálne opatrenia vlády, čo sú tri hlavné príčiny rastu inflácie. Napokon okrem americkej, znižovali úrokové sadzby aj iné centrálne banky, z ktorých nás najviac zaujíma česká centrálna banka, keďže percentá zmeny majú vplyv na výmenný kurz euro-koruna. Znižovanie úrokov ma jedno spoločné a síce ich pokles je pomalší ako doterajších ich rast, s čím sa počíta aj v ďalšom období, keďže naďalej pretrvávajú geopolitické riziká aj keď podľa vyjadrenia šéfky ECB, sú vraj vyvážené. Prvé zníženie však nemôžeme pokladať za trajektóriu automatického poklesu a preto podľa aj jej vyjadrenia sa, hlavné spomínané dôvody rastu inflácie budú dôsledne monitorovať. S čím však treba navždy počítať je, že nulové či dokonca záporné úrokové sadzby centrálnych bánk z obdobia pred covidom, ktorých dôsledkom bol rast cien nehnuteľností a akciových indexov ako aj nezáujmu domácností peniaze sporiť, by sa nemali už nikdy opakovať.
Dopyt po zlate prekonáva cenové rekordy
Pokles inflácie bol dôvodom, prečo ECB uvoľnila sprísnenú menovú politiku. Aký to bude mať vplyv na hospodársky rast si počkajme, keďže vieme ako sa na inflácii v niektorých sektoroch „zarábalo“, ako vyššie úroky motivovali občana viac peňazí sporiť, ako vyššie úroky znižovali dopyt po peniazoch a takto by sa mohlo pokračovať. Centrálni bankári si začali klásť otázku či existuje kategória neutrálnej úrokovej sadzby, ktorej percento nebude mať negatívny vplyv? Zatiaľ sa ale nedohodli, kde je percentuálna hranica kedy môžeme hovoriť o uvoľnenej alebo sprísnenej menovej politike, ak teda nepočítame, že ak úrok klesol oproti predchádzajúcemu obdobiu, hovoríme o uvoľnenej menovej politike a opačne. Čo sme si v správaní centrálnych bankárov všimli však je, že napriek tomu, že akciovým a dlhopisovým fondom sa darí, majú enormný záujem o kúpu zlata v stovkách ton. Ako to súvisí so zablokovaním ruských devízových rezerv ako aj s tým, že sa zhoršila fiškálna situácia v USA, ktorej zadlženosť je niekoľko biliónov amerických dolárov a stále sa zhoršuje a tak klesá záujem o americké štátne dlhopisy ako devízová rezerva, nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.