Za prvý polrok 2024 vykazuje slovenská ekonomika nielen rast HDP a kúpnej sily domácnosti, ale aj deficit štátneho rozpočtu. Pokiaľ ide o HDP tak Národná banka Slovenska a Inštitút finančnej politiky prognózujú rast na úrovni 2,5 percenta, na ktorom sa najviac bude podieľať domáca spotreba, čo väčšinu z nás neprekvapuje. Dôvodom výrazného nárastu kúpnej sily väčšiny domácnosti sú okrem opakovaného zvyšovania dôchodkov v minulom roku ako aj v tomto roku, plus zvýšenie rodičovského dôchodku v júni ako aj plného 13 dôchodku v decembri v tomto roku, sa zvyšovali aj mzdy vo väčšine sektorov národného hospodárstva, ako aj vo verejnej a štátnej správe, čo všetko prispelo k výrazne vyššiemu dopytu po tovaroch a službách pri klesajúcej miere inflácie. Na rast kúpnej sily „prispela“ aj vláda kompenzáciou cien energií pre všetkých, čo však spolu malo negatívny dopad na rast deficitu štátneho rozpočtu.
Európska komisia vyzvala šetriť verejné peniaze
Štátny rozpočet na konci mesiaca jún vykazuje deficit vo výške 4,012 miliardy eur, čo je o 43,5 percenta viac ako k rovnakému dátumu vlani, čo v prepočte je o 1,216 miliardy eur viac. Za sledované obdobie sa medziročne zvýšili príjmy o 4,7 percenta, na ktorých sa najviac podieľala daň z pridanej hodnoty a síce vo výške takmer 168 miliónov eur. Pokiaľ ide o výdavky, tieto sa medziročne zvýšili o 5,8 percenta, pričom najväčší podiel predstavuje transfer peňazí do Sociálne poisťovne, ktorý je medziročne vyšší o 260 percent. Koaličná vláda pripravuje ďalší konsolidačný balík na zníženie deficitu verejných financií, k čomu nás už vyzvala Európska komisia spolu s ďalšími šiestimi najviac zadlženými štátmi EÚ, z ktorých pokiaľ ide o kumulatívny verejný dlh sme na tom najlepšie, čo je jeden z dôvodov prečo nám ratingové agentúry zatiaľ neznižujú schopnosť dlhy voči predovšetkým zahraničným veriteľom v súlade so splátkovým kalendárom splácať. Aké opatrenia bude vláda navrhovať v spomínanom balíku opatrení sme sa zatiaľ nedozvedeli, ak teda nepočítame že vláda chce zvyšovať spotrebnú daň z tabakových výrobkov, zo sladených nealkoholických nápojov, čo však nebude stačiť. K zásadným opatreniam ako znižovanie stavu štátnych ako aj verejných zamestnancov, zatiaľ politickú odvahu nenabrala. Znižovať deficit verejných financií k HDP hľadá práve vo zvyšovaní spomínaného makroekonomického ukazovateľa HDP, čo sa jej zatiaľ darí.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.