Medzi menovou politikou ECB a menovou politikou centrálnych bánk v štátoch V4 sú, pokiaľ ide o ich základné úrokové sadzby od ktorých sa odvíjajú úroky na vklady a úvery, percentuálne rozdiely. Základná úroková sadzba na Slovensku ako členského štátu eurozóny je rovnaká ako pre všetky ostatné členské štáty, čo vzhľadom k rozdielnej miere ich inflácie nemôže vyhovovať všetkým, o čom sa vie od vtedy ako bola spoločná mena euro zavedená do jej platobného styku, bez rozdielu či ide o hotovostný alebo bezhotovostný styk. V susednom Česku majú základnú úrokovú sadzbu 4,75 percenta, pričom od jej posledného zvýšenia sa 5 krát po sebe znížila, ešte vlani koncom roku bola na úrovni 7 percent. Ešte viac znižovala základnú úrokovú sadzbu centrálna banka v Maďarsku a síce až deväť krát od posledného zvýšenia, na terajších 7 percent. V Poľsku sa od jeseni 2023 pár týždňov pred parlamentnými voľbami úroková sadza jej centrálnej banky už nemenila a ostáva na terajších 5,75 percenta.
Mimo eurozónu sú úroky na vklady a úvery obdobné
V spomínaných nečlenských štátoch eurozóny reagovali centrálne banky skôr na narastajúcu mieru inflácie, ako ECB a tak pri terajšom poklese inflácie majú z čoho „ uberať“ viac a opakovane. Či by sme postupovali tak aj my, keby sme neboli v eurozóne, nebudeme špekulovať. Rýchlejší a opakovaný pokles úrokov v Česku a Maďarsku má dopad na pokles výmenného kurzu českej koruny ako aj maďarského forintu voči euru a preto by sme sa nemali čudovať, keď čoraz viac Slovákov žijúcich blízko hraníc často nakupuje v zahraničí. Základný úrok centrálnej banky v Česku a Maďarsku má vplyv na výšku úroku na vklady ako aj úvery v porovnaní so Slovenskom, keď na vklady sú u nás v priemere o 1,5 percenta nižšie ako na úvery, zatiaľ čo v Česku sú úroky na vklady a úvery na približne rovnakej úrovni okolo 5 percent. Rovnako aj v Maďarsku sú úroky na vklady a úvery približne rovnaké. Pokiaľ ide o úroky na úvery, tak vo všetkých spomínaných štátoch platí, že na výšku úrokov na úvery má vplyv riziková prirážka štátnych dlhopisov a samozrejme „konkurenčný boj“ medzi bankami.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.