V sobotu (20. júla) uplynulo 80 rokov odvtedy, čo sa nemecký plukovník Claus Schenk von Stauffenberg pokúsil o atentát na Adolfa Hitlera v jeho hlavnom vojenskom stane Wolfsschanze v Rastenburgu. Do histórie sa plán zabitia vodcu zapísal ako operácia Valkýra. Hitler atentát prežil.
Pokus o atentát na Hitlera sa stal 20. júla 1944. Tento deň je v Nemecku zároveň Pamätným dňom vojenského odporu proti národnému socializmu. Spomienkové slávnosti na tento odvážny čin sa uskutočňujú každoročne v areáli komplexu budov Bendler-Block v Berlíne. Vyvrcholením a zároveň záverom spomienkových podujatí býva tradične od roku 1999 slávnostná prísaha brancov, nováčikov Bundeswehru, pri Pamätníku nemeckého odporu v berlínskom Bendler-Blocku.
Na tomto mieste bol zastrelený hlavný organizátor atentátu 36-ročný plukovník Claus Schenck von Stauffenberg a aj niektorí ďalší sprisahanci. Ostatných popravili v Plötzensee (bývalá nacistická väznica, kde v rokoch 1933-45 popravili asi 2500 ľudí).
Dôstojníci Wehrmachtu pod vedením plukovníka Stauffenberga sa 20. júla 1944 neúspešne pokúsili zabiť Hitlera bombou a ukončiť tak druhú svetovú vojnu. Hitler však vyviazol s ľahšími zraneniami.
Stauffenberg po nástupe nacistov v roku 1933 podporoval Hitlera, lebo veril, že dostane krajinu z krízy a z područia Versaillskej zmluvy. Ako jeden z mála bol podporovateľom tzv. pohyblivého boja, ktorý sa zásadne líšil od praktík zákopov v 1. svetovej vojne.
Po skončení štúdia bol pridelený k 1. ľahkej divízii Wehrmachtu pod vedením Ericha Hoepnera. Jednotka Clausa von Stauffenberga sa zúčastnila obsadenia Sudet a bojov proti Poľsku. Slúžil v nej ako náčelník štábu.
Zúčastnil sa útoku na Sovietsky zväz, kde začal pochybovať o kompetentnosti Hitlera. Pochybnosti sa prehĺbili po katastrofálnej porážke pri Stalingrade. Následne bol prevelený do Afriky k 10. pancierovej divízii v rámci nemeckého Afrikakorpsu.
Siedmeho apríla 1943 napadli jeho vozidlo spojenecké stíhacie bombardéry. Pri útoku bol ťažko zranený. Prišiel o ľavé oko, pravú ruku, a malíček a prstenník na ľavej ruke. Zo zranenia sa v nemocnici zotavoval tri mesiace. Keďže nebol schopný aktívnej služby, požiadal o pridelenie k veleniu záložnej armády, kde sa stretol s generálom Friedrichom Olbrichtom, jedným z hlavných predstaviteľov protinacistického odporu.
Krátko pred atentátom doniesol do Vlčieho hniezda aktovku s časovanou bombou, ktorá mala vybuchnúť v priebehu vojenskej porady.
Porada u Hitlera sa však nezačne o 13.00 h, ale o pol hodiny skôr, pretože popoludní má za ním prísť taliansky vodca Benito Mussolini. Horší je však fakt, že porada sa neuskutoční v bunkri pod zemou, kde práve vtedy pracovali opravári, ale v blízkom drevenom domčeku. V bunkri by bomba spoľahlivo každého usmrtila, v miestnosti z dreva však sila výbuchu stratí na koncentrácii a tlaková vlna si nájde cestu drevenými stenami von.
Porada sa začala presne. Hitler sedel kúsok od okna, vedľa neho sa posadil maršal Keitel, ktorý priviedol do miestnosti Stauffenberga, a generálplukovník Jodl. Prítomní boli mnohí ďalší dôstojníci. Jeden po druhom predkladali svoje správy a hlásenia. V miestnosti bolo teplo, niekto otvoril okno.
Tesne predtým, ako mal predniesť svoju správu, položil Stauffenberg aktovku s časovanou bombou na prázdnu stoličku kúsok od Hitlera. Oznámil, že musí ešte telefonovať do Berlína. Stauffenberg z miestnosti odišiel a ihneď podal telefonicky signál svojim spolupracovníkom, aby zaistili ostatných nacistických pohlavárov v Berlíne.
Náčelník štábu generála Heusingera, plukovník Heinz Brandt, v snahe zlepšiť si prístup k mapám, posunul aktovku hlbšie pod stôl, čím pravdepodobne zachránil Hitlerov život. Masívny stôl stlmil výbuch a Hitler vyviazol iba so zraneniami.
Výbuch rozmetal takmer celý domček. Začalo horieť, ozýval sa krik ranených. Niekoľko dôstojníkov prišlo pri atentáte o život. Hitler, zasiahnutý tlakovou vlnou, bol v šoku, ale nič vážneho sa mu nestalo. Mal zranenú ruku a popálenú nohu. Výbuch mu pravdepodobne poškodil aj sluch.
Stauffenbergovi i s pobočníkom sa podarilo včas zmiznúť. O tom, že Hitler stále žije, sa von Stauffenberg dozvedel až na ceste lietadlom do Berlína.
Generál Fromm, veliteľ záložných vojsk, o sprisahaní nič netušil. Maršal Keitel ho telefonicky informoval, že došlo k atentátu, ale vodca je nažive a práve hovorí s Mussolinim. Večer alebo v noci prehovorí k národu.
Päť dôstojníkov odsúdili na smrť. Bol medzi nimi aj Stauffenberg, taktiež generáli Olbricht a Höpner. Generál Beck namieril zbraň proti sebe, na dvore bola pripravená popravná čata. Odsúdení šli k múru jeden po druhom. Ako posledný sa postavil pred svojich vrahov gróf Stauffenberg. Hodinu po polnoci prehovoril v rozhlase Adolf Hitler.
Ostatných vyše stovky sprihancov odsúdil 7. augusta ľudový súd v Berlíne, aj ich čakala smrť. Muž, ktorý o vlások unikol smrti, si nechal popravy sprisahancov nafilmovať.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) Pred 80 rokmi spáchali atentát na Hitlera, chýbalo málo a zabili by ho, TASR, 20.07.2024
(2) Pred 57 rokmi sa neúspechom skončila operácia Valkýra, svet.sme.sk/TASR, 20.07.2001
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.