Oficiálnym cieľom menovej politiky ECB, v ktorej asi 40 percent zamestnancov vraj trpí syndrómom vyhorenia a až 150 z nich malo samovražedné úmysly, je dvojpercentný rast cien a teda aj rovnaké percento poklesu hodnoty úspor, čo väčšina z nás rešpektuje. Čo môže byť dôvodom keďže predpokladáme, že platy zamestnancov sú na vyššej úrovni ako platy zamestnancov v bankovom sektore, nebudeme špekulovať. Aká bude inflácia a teda aj pokles úspor domácnosti však závisí od toho aký majú podiel na ich výdavkoch energie a potraviny, na ktoré sú úrokové sadzby centrálnej banky „prikrátke“. Podľa Národnej banky Slovenska hodnota úspor slovenských domácností neklesá preto, že ich priemerné mzdy sa zvyšujú o viac percent, ako je terajší nárast cien predovšetkým tovarov a služieb. Kto ale nie je spokojný s terajšou mierou inflácie a úrokových sadzieb sú štátne rozpočty, ktorých deficity sa každoročne nabaľujú. Dôvodom je ich splácanie cez emitované štátne dlhopisy, ktorých výnosy sú vyššie ako miera inflácie, čo sme doteraz nepoznali. Rovnaký problém máme aj pochopiť prečo úroky ECB sú vyššie ako miera inflácie.
Dopyt po zlate očakáva väčšina centrálnych bánk
Pôvodná predstava generality ECB bola, že do konca roka bude ešte viackrát znižovať svoje základné úrokové sadzby, teraz však hovorí o dlhšej pauze vraj preto, že nemá na požadovanej úrovni kvalifikované podklady na základe ktorých rozhoduje o budúcom nastavení úrokových sadzieb. Či to súvisí s prezentovanou vyhorenosťou takmer polovici z 4100 zamestnancov ECB, sa vyjadriť nevieme a preto nebudeme ani špekulovať. Generalitu ECB zaujíma menová politika na druhej strane Atlantiku, keďže investiční analytici predpovedajú pokles úrokovej sadzby zo strany americkej centrálnej banky, s následným dopadom na výmenný kurz amerického dolára, čo následne ovplyvní dopyt po zlate. Tento žltý kov sa dnes stáva predmetom čoraz väčšieho záujmu zo strany globálnych centrálnych bánk, keďže ich kúpou počítajú zmeniť svoju štruktúru devízových rezerv asi na úkor amerického dolára. Menšiu pozornosť venujú terajšej trhovej kapitalizácii amerického akciového indexu, ktorého 35 percentný podiel predstavuje desať jej najväčších akciových firiem ktorých predmetom záujmu je umelá inteligencia.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.