O tom, že sme na procedurálnom zozname spolu s ďalšími šiestymi členskými štátmi eurozóny s nadmerným deficitom. vláda, poslanci a napokon aj väčšina z nás ktorý jeden z terajších štandardov trhovej ekonomiky sledujú, vieme. Že by to však nevedeli odborári štátneho a verejného sektora, by bolo veľkým prekvapením, ináč si nevieme vysvetliť logiku viac ako pätinového zvýšenia miezd v priebehu aj necelého polroka, ktoré ministerstvo financií po prvom rokovanie s nimi odmietlo. Koaličná vláda je tak ako napokon väčšina vlád v EÚ pod obrovským tlakom, ako znížiť deficit verejných financií, ktorý v prípade Slovenska po skončení štvrťroka sa prehupol cez hranicu 60 percent k HDP. Od Európskej komisie totiž dostali úlohu že do 20. septembra majú predložiť reformný plán postupného znižovania deficitov, pritom keď sa pozrieme na Grécko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Portugalsko, s ich kumulovanými deficitmi verejného dlhu nad 100 percent, kladieme si otázku, či by koaličná vláda nemal od nich „odkukať“ nejaké aj pre nás akceptované konsolidačné opatrenia, voči ktorému by opozícia „nestrašila“ občanov.
ECB dočasne súhlasí s individuálnymi pravidlami
Pre poriadok si pripomeňme, že Európska komisia pozastavila v roku 2020 platnosť dovtedy platných fiškálnych opatrení, ktorých plnenie v období covidu a všetkých následných ekonomických kríz, nebolo možné z objektívnych dôvodov dodržať. Predchádzajúci europarlament schválil Pakt stability a rastu, ktorého obsahom však nie sú konkrétne percenta dosiahnutia verejného dlhu a verejných financií k HDP, ale požiadavka aby jednotlivé členské štáty eurozóny prijali opatrenia len v súlade s ich individuálnou situáciou, čo sa dá vysvetliť tak, že k poklesu terajšej zadlženosti musí dôjsť, ale hraničné údaje do 3 percent verejných financií a do 60 percent ich verejného dlhu nemusí dôjsť nasledujúcich niekoľko rokov. K uvedenému postupu sa vyjadrila aj šéfka ECB, keď k zavedeniu individuálnych pravidiel nemala žiadne výhrady s poznámkou len „dočasne“ z jednoduchého dôvodu. Menová politika ECB je totiž nastavená pre všetky členské štáty eurozóny rovnako, čo si vyžaduje držať aj rozpočtovú disciplínu. V tejto súvislosti si treba povedať, že dlhy v tých najväčších ekonomikách ako sú Francúzsko a Taliansko sú aj rizikom stability spoločnej meny eura, čo musí znepokojovať všetkých účastníkov finančného trhu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.