V posledný týždeň školského roku nás Národná banka Slovenska a Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR informovali o očakávanom tohtoročnom raste HDP. Zatiaľ čo NBS prognózuje rast o 2,8 percenta, čo je o 0,5 percenta viac ako sa na jar očakávalo, Inštitút je v prognózovaní opatrnejší, keď počíta s rastom o 2,5 percenta. Na základe akých údajov mohli obe národohospodárske autority k spomínaným percentám dospieť, keď vieme v akom globálnom prostredí sa nachádza slovenská ekonomika, keď vieme s akými problémami zápasia deficitné verejné financií a verejný dlh. V tejto súvislosti však treba povedať, že čím vyšší bude rast HDP, tým bude nižšie percento k obom rozpočtovým deficitným ukazovateľom, keďže percentá sa počítajú k HDP. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa v tomto roku očakáva deficit verejných financií vo výške 7,1 miliardy eur, čo predstavuje 5, 4 percenta k HDP. Z dôvodu prekračovania 3 percentného fiškálneho stropu, nás Európska komisia zaradila medzi 7 štátov EÚ, medzi ktoré patria aj dve jej najväčšie ekonomiky a síce Francúzsko a Taliansko, voči ktorým začala procedúra nadmerného deficitu s „vyhrážkou“ sankcií.
Spotreba domácnosti a štátu zvyšuje HDP
Pozrime sa teda na základe akých predpokladov môžeme rast HDP na viac ako 2,5 percenta v tomto roku dosiahnuť, v ďalších rokoch nad 3 percentá? HDP môžeme vypočítať viacerými spôsobmi z ktorých pre naše potreby je najprehľadnejšie spočítať výdavky domácnosti na spotrebu, výdavky štátu na nákup tovarov a služieb, hrubé domáce investície a čistý export, čo je rozdiel medzi exportom a importom. Vzhľadom k geopolitickej situácie sa nemôžeme „spoľahnúť“ na najväčších európskych obchodných partnerov, keďže Nemecko je na hranici recesie a Francúzsko po predčasných voľbách sa môže dostať do politickej krízy s netušenými dôsledkami na stabilitu aj eura, čo sú pre našu ekonomiku všetko zlé správy. Napokon si treba počkať na závery jesenného summitu spoločenstva BRICS na jeseň v Rusku, ktorý v prípade ohlasovaného rozšírenia počtu členov môže ovplyvniť doterajší jednotný finančný systém a tým aj postavenie amerického dolára v pozícii svetovej rezervnej meny. A tak zo strany zahraničia sa môžeme spoľahnúť len na peniaze z Fondu obnovy a odolnosti, čo sú v podstate spoločné dlhy EÚ a preto aj ich čerpanie je podmienené plnením celého radu podmienok.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.