Pojmy ako tretia svetová vojna, kolapsy alebo najnovšie atentáty sa začínajú skloňovať stále častejšie a takéto zhusťovanie v informačnom poli prináša vždy aj uskutočňovanie vyslovených očakávaní. V našom svete je nesmierne dôležitou energia, akú prostredníctvom afirmácií vysielame – tieto želania sú súčasťou odvekých zákonov zmien, ktorým podliehajú všetky procesy dejín bez ohľadu na pozemskú ctižiadostivosť a túžby jednotlivcov. Toto poznanie je známe aj niektorým okultným spoločenstvám alebo slobodomurárskym lóžam, kde sa doposiaľ koordinovala globálna politická stratégia.
Tá sa v súčasnosti presúva z kontrolovania sveta cez newyorský deep state a špekulatívne finančné burzy späť k zlatým rezervám ako základu nového menového systému multilaterálneho sveta. Ten doterajší stál na protikladnosti dvoch súperiacich strán – dnes sú za Veľkým stolom viaceré vplyvné skupiny. Len ťažko sa dá predstaviť, že po tisícročiach zápasov o nadvládu a moc nastane pokoj zbraní iba administratívnym nariadením cez uzavretie mnohostranných dohôd. Významný prelom v doterajšom vývoji súvisí so zákonitosťou univerzálnych, kozmických premien, ktoré sa cyklicky, a nie lineárne striedajú v rozsiahlych obdobiach. Dnes sme svedkami vývoja dramatických zmien, aké svet nepoznal od druhej svetovej vojny a všetko nasvedčuje tomu, že finálne zúčtovanie bude mať mnohonásobne väčší dosah ako to v roku 1945.
Spojené štáty, ktoré najviac profitovali zo strmhlavého pádu ríšskej orlice do prachu, sa v skrytej logike súvislostí stali ekonomickým víťazom a ich podmienky sa začali stále neústupnejšie premietať do doktrín zaväzujúcich zvyšný svet nasledovať hegemóna. V období po dohodách v Teheráne, Jalte a Postupime sa sféry vplyvu na Veľkej čierno-bielej šachovnici vzťahov zadefinovali na polstoročie a v období po vypršaní platnosti týchto dohôd sa začali vo vplyvných skupinách a think-tankoch v transatlantickom priestore vytvárať nároky na preskupenie moci v rukách jediného imperátora nového svetového poriadku. Hoci pri všetkých snahách, ako ich definovali združenia Trilaterálna komisia či Projekt pre nové americké storočie alebo koncept Huntingtonovho Stretu civilizácií ako ideologickej základne následnej migrácie do Európy, ale aj osudovej vojny medzi Izraelom a Iránom – nepodarilo sa. Plány nevychádzajú, pretože sú plánmi binárneho dialektického vývoja v lineárnom čase, čo na rozdiel od takejto kabalistickej, dualistickej ideológie chápe Východ ako predurčenie ducha a času.
Tento nový, zakódovaný impulz sa začína dostávať na svetlo. Aby sa Čína a Rusko ako dva najvýkonnejšie motory novej štruktúry dostali postupne do najtesnejšiej etapy súdržnosti, museli pochopiť, že v obmenách času sa znovu kriesi niekdajší monument – Veľká Tartária (ktorá jestvovala už od 13. storočia) ako spoločný domov Číny a Rusi v štáte Džingischána. V roku 1689 vzťahy medzi týmito dvoma celkami potvrdila Nerčinská dohoda medzi cárom a cisárom. Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 to bol práve Stalin a Sovietsky zväz, ktorý ju medzi prvými aj spolu s Československom uznal. Obe krajiny jej venovali aj obrovskú pomoc pri prekonávaní veľkých ťažkostí s chudobou. V januári 1979 podpísali Teng Siao-pching a James Carter Dohodu o konštruktívnej spolupráci, pričom platnosť tejto dohody (predĺženej Clintonom a Ťiang Ce-minom), v rámci ktorej Čína zohrávala úlohu svetovej fabriky, sa skončila v roku 2019 a nastúpil covidizmus.
Tieto štyri desaťročia boli podstatou úspechu čínskej reformnej politiky, v tomto období však ohľadom otázky opätovného a silného spojenectva s Ruskom ešte relatívne strnulej. Situácia sa však začala meniť a nový prezident Trump, uvedomujúc si fatálny odliv industriálneho potenciálu Ameriky, spočiatku vyhlasoval, že „Číne nemôžeme dovoliť znásilňovať našu krajinu“ (2016). To sa neskôr začalo korigovať a už o rok na stretnutí vo floridskom Mar-a-Lagu Trump prejavil veľký záujem o obchodnú dohodu s Čínou. Bol netrpezlivý, a keďže sa nič podstatné neudialo, v roku 2018 splnila americká administratíva starú Trumpovu hrozbu a uvalila 25-percentnú daň na čínsky dovoz a obchodná vojna medzi oboma krajinami sa začala. V roku 2019 sa Trump a Si Ťin-pching stretli v Osake, kde sa Trump snažil ešte pred začiatkom volebnej kampane dosiahnuť obchodnú dohodu. Čína súhlasila s tým, že kúpi ďalších 200 miliárd USD amerického tovaru a poskytne americkým spoločnostiam lepší prístup na čínske trhy, ale podmienky zostávajú nejasné. Ak existovala šanca, že sa veľký obchod s Čínou stane stredobodom Trumpovej kandidatúry na znovuzvolenie, koronavírus to rýchlo vyradil z programu.
„Musíme brať na zodpovednosť národ, ktorý rozpútal tento mor na svete, Čínu,“ povedal Trump. Vyplýva z toho stručného rezumé, že nové okolnosti zvyšovania nátlaku na Rusko, ale aj Čínu vytvárajú pre ne v súčasnosti podmienky na historicky najlepšie vzťahy. Podčiarkuje to aj zásadné preformátovanie globálnej stratégie, ale aj dlhodobý čínsky Plán komunity zdieľanej budúcnosti ľudstva, kde je realizačným prvkom Nová Hodvábna cesta (One Belt One Road), ktorou Čína aj v súvislosti so 75. výročím nadviazania diplomatických vzťahov medzi Čínou, Českom a Slovenskom ponúka výrazné prehlbovanie bilaterálnych vzťahov.
V celkovom geopolitickom význame to znamená nadväzovanie na nadštandardné vzťahy medzi ČĽR a Slovenskou republikou so začiatkami ešte v polovici 20. storočia a v súčasnosti aj úplne inú dimenziu vzťahov v súvislosti s programom Jeden pás, jedna cesta, do ktorej prispieva Rusko svojím projektom Severnej morskej cesty.
V zmysle oficiálne deklarovanej politiky na všetky štyri svetové strany vlády, ktorá vzišla z demokratických volieb v roku 2023, už teraz zdôrazňujeme, že sme svedkami ochoty čínskych partnerov spolupracovať s dôrazom nielen na silnú ekonomiku, vedu a technológie, ale najmä na vyspelú kultúru a civilizáciu v harmonickom spolunažívaní národov s rovnocenným postavením. Aj o tom bola naša pracovná cesta na oficiálne pozvanie v Číne od 16. mája do 1. júna 2024, kde sme dostali pozvania na ďalšie stretnutia v auguste a v októbri v tomto roku.
Teší nás, že sme boli pred dvanástimi rokmi prví s presnou a konkrétnou kritikou transatlantického deep state a finančníckeho zázemia tajných spoločností formujúcich globalistický svet, že sme ako prví vyslali jasný signál o potrebe silného spojenectva so slovanským svetom aj v podobe rozsiahleho mediálneho projektu, že sme boli prví, ktorí sa zasadzovali za vystúpenie z NATO a za neutralitu pre Slovensko, že sme ako prví odhaľovali pozadie plánovania pandémie a že sme opäť prví, kto hovorí, ale aj koná v intenciách nevyhnutnosti smerovania našich strategických záujmov smerom k Číne, Eurázii, k zoskupeniu BRICS či k Šanghajskej organizácii spolupráce. Jediné, čo nás má a musí zaväzovať, sú rovnocenné partnerstvá postavené na dôvere, rešpekte a úcte v prospech lepšieho a stabilnejšieho života.
