Ešte pred zatknutím Pavla Durova bola aplikácia na odosielanie správ Telegram v hľadáčiku EÚ pre jej „ruský pôvod“. Podľa nového zákona EÚ o cenzúre (DSA) musia sociálne médiá cenzurovať „dezinformácie“. Nedefinuje sa však, čo by mala byť „dezinformácia“.
Zatknutie zakladateľa Telegramu Pavla Durova vo Francúzsku je najnovšou eskaláciou celoeurópskej kampane proti ruskému podnikateľovi a jeho aplikácii na odosielanie správ zameranú na súkromie. Po obmedzených zákazoch v niektorých členských štátoch úradníci v Bruseli začiatkom tohto roka oznámili, že ohýbajú svoje vlastné zákony, aby presadili pravidlá cenzúry na platforme.
Durova, ktorý má aj francúzske občianstvo, zatkli v sobotu na letisku Paríž-Le Bourget bezprostredne po prílete súkromným lietadlom z Azerbajdžanu. Podľa francúzskych médií chcú parížski prokurátori 39-ročného muža obviniť zo spoluúčasti na obchodovaní s drogami, pedofílii a podvode. Nedostatočné moderovanie obsahu Telegramu a silné šifrovanie, ako aj údajná nedostatočná spolupráca s políciou, údajne umožňujú, aby sa v aplikácii darilo zločinom. No už roky pred Durovovým zatknutím sa predstavitelia EÚ a jednotlivé členské štáty Telegramu vyhrážali zákazmi, nariadeniami a právnymi krokmi.
2021: Nemecko vyzýva na akciu
Po zatknutí skupiny radikálnych antivakcinačných aktivistov za údajné plánovanie vraždy saského premiéra Michaela Kretschmera (CDU) prostredníctvom telegramu v roku 2021, nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann (FDP) vyzval na celoeurópsku iniciatívu na obmedzenie tejto platformy. Počas pandémie koronavírusu vyjadrili premiéri a ministri vnútra v Nemecku svoju nespokojnosť s odmietnutím Telegramu zakázať aktivistom proti blokovaniu prístup na platformu. Buschmann povedal, že spoločný prístup EÚ by mal väčší vplyv na Telegram, ako keby sa „každá krajina pokúsila urobiť niečo sama“. Telegram mal a má sídlo v Dubaji. Durov údajne odmietol komunikovať s nemeckými úradmi. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD) vtedy varovala, že Berlín sa „nezmieri“ s Durovovým odmietnutím spolupráce.
2022 až 2024: Zákazy a obmedzenia
Konflikt na Ukrajine dal národným a regionálnym vládam na Západe zámienku na priškrtenie Telegramu. Nórske ministerstvo spravodlivosti citovalo „ruský pôvod“ platformy, keď minulý rok zakázalo štátnym zamestnancom inštalovať aplikáciu do svojich pracovných zariadení. Mestská vláda v Amsterdame tiež uviedla údajnú hrozbu „zahraničnej špionáže“, keď minulý týždeň vydala podobný zákaz pre zamestnancov holandského mesta. Francúzsko minulý rok nariadilo svojim predstaviteľom, aby z bezpečnostných dôvodov prešli z telegramu a iných aplikácií na odosielanie správ na vlastné alternatívy krajiny. V marci tohto roku španielsky najvyšší súd nariadil tamojším mobilným operátorom zablokovať prístup k Telegramu. Súdne rozhodnutie o zablokovaní bolo v priebehu niekoľkých dní zrušené.
2024: Sprísnila sa cenzúra
Začiatkom tohto roka vstúpil do platnosti zákon EÚ o digitálnych službách (DSA). Vyžaduje si to, aby takzvané „veľmi veľké online platformy“ – s viac ako 45 miliónmi používateľov mesačne – dodržiavali celý rad nariadení o ochrane súkromia a reklame. Aj takéto veľké platformy musia podľa nového zákona „zakročiť proti šíreniu dezinformácií“. V zákone o digitálnych službách sa pojem „dezinformácia“ používa viac ako tucetkrát bez toho, aby bol definovaný.
Hoci Telegram tvrdí, že má v EÚ 41 miliónov používateľov mesačne, čo je menej ako 45 miliónov používateľov uvedených v zákone z hľadiska povinnej cenzúry, podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v máji pre Bloomberg povedala, že platforma je „špeciálny prípad“. V tomto ohľade by sa to aj tak vyšetrilo a možno by sa zaradila do zoznamu.
Jourová obvinila Telegram, že umožnil šírenie ruských „dezinformácií“. Za „problém“ označila, že platforma „je aktívna najmä vo východných členských štátoch, kde máme rusky hovoriacu menšinu“.
Telegram pred možnou reguláciou vymenoval za svojho právneho zástupcu v EÚ spoločnosť so sídlom v Bruseli. V dôsledku toho budú belgické orgány zodpovedné za presadzovanie práva EÚ voči spoločnostiam Durova.
Minulý týždeň Belgický inštitút pošty a telekomunikácií (BIPT) uviedol, že stále nemôže dokázať, že Telegram má viac ako 41 miliónov používateľov mesačne. Podľa zákona o DSA môže EÚ platformám, ktoré porušujú jej pravidlá, uložiť pokuty až do výšky šiestich percent ich celosvetového ročného obratu.
Okrem toho môže byť recidivistom zakázaná činnosť v EÚ.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Wegen russischer Herkunft – Wie die EU die Schlinge um Telegram zuzieht, de.rt.com, 26.08.2024
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.