Ako „ticho pred búrkou“, by sme mohli nazvať očakávaný konsolidačný súbor opatrení na zníženie deficitu verejných financií, ktorý by sa podľa vyhlásenia ministra financií mal dotknúť viacerých položiek príjmovej ako aj výdavkovej stránky štátneho rozpočtu. Na poslednej koaličnej rade bolo týchto opatrení vraj na stole desiatky a tak sme zvedaví ktoré premiérom menovaná komisia z každej strany po jednom členovi navrhne do finálneho konania a prečo. Dotknuté strany akoby cítili, že sa dotknú práve ich a tak podnikateľské zamestnávateľské zväzy tvrdia, že pokiaľ sa dotknú podnikateľskej obce môže to zhoršiť ich prostredie s následnými negatívnymi dopadmi na ekonomiku. Ak sa majú dotknúť štátnej a verejnej správy, pričom v Programovom vyhlásení z roku 2023 bolo sľúbené, že sa budú každoročne zvyšovať mzdy učiteľom a ostatným zamestnancom, sa im ter azponúkne len jednorazová odmena v budúcom a v ďalšom roku. Z tohto dôvodu sa ich odbory „vyhrážajú aj štrajkom“, a takto by sme mohli pokračovať. Všetci chceme viac, ale bez „roboty navyše“, bez rastu produktivity práce, čo znamená, že si na mzdy musíme peniaze požičať a to podľa všetkého už ďalej možné nie je. Zamestnanci v štátnom a verejnom sektore by najradšej mali len platový automat na rast miezd bez ohľadu vývoja makroekonomických dát, čo si už tiež nemôžeme dovoliť.
Rozpočet počíta s európskymi výdavkovými limitmi
Podľa doterajších skúsenosti majú na zníženie rozpočtového deficitu väčší vplyv zmeny vo výdavkoch štátneho rozpočtu, ktorými sa v rozpočte šetrí, ako zmeny v príjmoch, ktoré sa dosahujú zvyšovaním štandardných a neštandardných daní. V súčasnosti vykazujeme ročný deficit verejných financií na úrovni okolo šesť percent a deficit verejného dlhu k HDP už niekoľko rokov prekračuje najvyššie pásmo ústavného zákona rozpočtovej zodpovednosti týkajúce sa dlhovej brzdy. Keďže verejný dlh k HDP je pod 60 percent, čo je výrazne menej ako priemerný dlh v eurozóne na úrovni 90 percent, sa nepredpokladajú zo strany aj Európskej komisie voči nám nejaké sankcie. Chaos pretrváva okolo výdavkových limitov, ktorými sa majú ozdravovať verejné financie, keď najprv sme ich nezaviedli aby napokon boli zrušené kvôli tomu, že Európska komisia zaviedla európske limity výdavkov, ktoré sú v porovnaní s našimi miernejšie. Pri zostavovaní štátneho rozpočtu pre budúci rok, ktorý nebude možné zostaviť skôr ako po schválení konsolidačných opatrení pre budúci rok, už budeme musieť aplikovať európske výdavkové limity. V opačnom prípade by sme mohli mať problém s čerpaním peňazí z plánu obnovy, čo si tiež nemôžeme dovoliť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.