Slovenský štátny rozpočet vykázal za 1.polrok 2024 schodok 4,19 miliardy eur, čo je medziročne o 34.5 percenta viac,. keď príjmy boli medziročne nižšie o 3,7 percenta a to napriek tomu, že daňové príjmy sa zvýšili o 5,6 percenta a výdavky sa medziročne zvýšili o 4,1 percenta. Príčinou zvyšovania rozpočtového deficitu sú kompenzácia cien energii pre domácnosť, sociálne dávky v prospech mladých rodín, zvyšovanie miezd štátnych a verejných zamestnancov a transfer peňazí do deficitnej Sociálnej poisťovni. Peniaze v štátnom rozpočte patria do verejných financií, ktorých deficit sa z vlaňajších 4,89 percenta k HDP zvýši podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2024 na úroveň 5,7 percenta HDP. Vláda v tomto roku schválila 18 konsolidačných opatrení, z ktorých najväčšiu kritiku zo strany opozície, ekonomických novinárov a samozrejme bankovej asociácie vyvolal bankový odvod. Pre poriadok si pripomeňme, že v tomto roku má byť jeho výška 336 milióna eur, v budúcom roku 281 milióna eur a v roku 2026 už len 238 milióna eur.
Zdroje bankového zisku zatiaľ nepoľavujú
Po vlaňajšom náraste bankového zisku o 45 percent, však v tomto roku medziročne vykazuje pokles o 3,1 percenta, čo teda znamená, že za posledné dva roky sa bankový zisk zvýšil až o 40 percent? Ako je to možné, keď podľa bankovej asociácie nemali mať banky peniaze na úvery ale aj na digitálnu transformáciu, dramatický sa mali zvýšiť bankové poplatky a úroky na úvery, čo sa však podľa spomínaných výsledkov nepotvrdzuje. Prečo nám nepovedia, že bankový sektor patrí medzi odvetvia ekonomiky, ktoré si z konkurenčných dôvodov „dovolili“ na inflácii najviac zarobiť a neboli jediný. Ich prevádzkové výnosy z ktorých sa počíta bankový zisk predstavujú z dvoch tretín len úrokové výnosy, ktoré zaplatili bankoví klienti, ostatné výnosy sú z bankových provízii a poplatkov ako aj z vyšších úrokov z peňazí uložených v centrálnej banke. Na pokles ich nákladov sa podieľa nižšia tvorba opravných položiek na nesplácané úvery, zníženie počtu pobočiek a s tým súvisiaci aj pokles počtu zamestnancov. Bankový odvod teda nespôsobil žiadny kolaps bankového sektora a vraciame sa k nemu len v súvislosti s terajšou diskusiou o zavedení obchodného odvodu od potravinových reťazcov, s ktorým sa uvažuje aj v rámci konsolidačných opatrení od budúceho roku.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.