Kresťanské dediny na juhu Libanonu odmietajú evakuáciu

Kresťania z dedín na juhu Libanonu odmietajú aj napriek rastúcej intenzite bojov v regióne poslúchnuť výzvy izraelskej armády na evakuáciu. Hovoria, že vojna im bola vnútená, chcú zostať mimo konfliktu a túžia zostať vo svojich domovoch. „Sme mierumilovná dedina, nemáme žiadne zbrane, nikdy sme nemali radi vojnu. Chceme len zostať vo svojich domovoch,“ povedal Joseph Džardžúr, ktorý žije s manželkou v dedine Rmajš dva kilometre od izraelských hraníc. Obaja hovoria, že nechcú byť súčasťou konfliktu, ale sú v obliehaní a kvôli nebezpečenstvám na cestách sa nemôžu dostať do sto kilometrov vzdialeného hlavného mesta Bejrútu.

Už takmer rok je Rmajš v ceste cezhraničných bojov medzi libanonským hnutím Hizballáh a izraelskou armádou. Do tejto šesťtisícovej dediny sa podľa starostu Miláda Alama prisťahovalo niekoľko stoviek vysídlencov z okolitých dedín, ktoré sú teraz po bombardovaní prázdne. „Izraelské nálety nás míňajú, rovnako ako odvetná paľba Hizballáhu,“ tvrdí Džardžúr. Aj tak v Rmajši kvôli tlakovým vlnám popraskali domy, prestali dodávky zeleniny. „Život sa zastavil v októbri 2023,“ hovorí Alam. Podľa jeho slov sa obci vďaka libanonskej armáde a mierovým silám OSN podarilo zaistiť sprievod konvojov s pomocou. „Nemôžeme však nahradiť štát,“ uvádza.

V dedine Klaja, vzdialenej štyri kilometre od hraníc s Izraelom, stále žije 550 z 900 rodín napriek uzavretiu najbližšej nemocnice a nedostatku benzínu a liekov. Odmietajú poslúchnuť rozkazy izraelskej armády na evakuáciu preto, že sú „veriaci a pripútaní k svojej krajine,“ povedal miestny farár Pierre Raí. Pauline Mattaová, matka štyroch detí, sa rozplakala, keď videla dedinu na izraelskom príkaze na evakuáciu. Štyridsaťročná žena priznáva, že odvtedy nespala a prepadá panike zakaždým, keď spolu s deťmi počuje výbuch alebo prelietajúce lietadlo. „Vnútili nám vojnu, s ktorou nemáme nič spoločné. Tak prečo by sme mali odchádzať? Predsa sa nenecháme vyhodiť na ceste,“ povedala.

V posledných týždňoch sa situácia v Libanone prudko vyostrila po sérii explózií pagerov a vysielačiek využívaných Hizballáhom a následnom zahájení najtvrdších izraelských vzdušných úderov od vojny z roku 2006. Začiatkom tohto mesiaca potom Izrael zahájil obmedzenú pozemnú operáciu na juhu. Stredajšia správa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) uviedla, že v Libanone zomrelo od vlaňajšieho 8. októbra do tohto utorka v súvislosti s bojmi 2083 ľudí, z ktorých 1151 pripadá na obdobie od 17. septembra, kedy Izrael zintenzívnil svoje údery. Zranených bolo 9869 ľudí, 7177 z nich od 17. septembra. Tieto údaje prevzaté od libanonského ministerstva zdravotníctva nerozlišujú medzi civilistami a bojovníkmi.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj:

(1) AFP: Křesťanské vesnice na jihu Libanonu odmítají uposlechnout výzvy k evakuaci, ČTK, 11.10.2024

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.