V súvislosti s kritizovanými vládnymi konsolidačnými opatreniami nás zaujíma aj očakávaný budúcoročný hospodársky rast, ktorý v prípade výrazného poklesu by „zmazal“ aj konsolidačný úspech vládou schválených opatrení. Hospodársky rast je „parketa“ Národnej banky Slovenska, ktorá prezentovala aj budúcoročný vývoj ukazovateľov HDP a inflácie. Pokiaľ ide o HDP tak pôvodne počítala, že tento porastie o 2,5 percenta , teraz hovorí o jeho spomalení o 0,2 percenta, čo by vraj nemalo spôsobiť zásadný pokles životnej úrovne domácností. Horšie to však vyzerá s infláciou, ktorej rast z tohtoročných 3 percent by sa mal zvýšiť na 5 percent, čo nás však neprekvapuje predovšetkým z dôvodu vyššej sadzby DPH. Pokles HDP súvisí s poklesom domácej spotreby, ktorá sa doteraz najviac podieľala na jeho raste, zatiaľ čo inflácia bude robiť problémy predovšetkým z dôvodu, že menové nástroje ECB na jej zníženie nám nepomôžu, keďže rast inflácie je vecou ekonomiky Slovenska a nie celej eurozóny. Pre poriadok si pripomeňme, že terajšia úroková sadzba ECB po poslednom septembrovom znížení je 3,65 percenta, americkej centrálnej banky tiež po septembrovom znížení 4,75 percenta a čínskej centrálnej banky 3,45 percenta. Vládu však zaujíma ako sa očakávaný pokles rozpočtového deficitu prejaví aj na nižšom úroku z emitovaných štátnych dlhopisov, ktoré sú tiež príčinou narastajúcej zadlženosti našej ekonomiky. Ak poklesne deficit tak určite poklesnú úroky a tiež riziková prirážka.
Čerpanie spotrebných úverov nad očakávanie
Príčinou rastu inflácie však nebude len konsolidačný balíček ale aj geopolitická situácia v štátoch ťažiacich ropu a plyn, ktorých cena sa určite zvýši a navyše sa nepozná predstava vlády o cenovej kompenzácii pre domácnosti aj zo štátneho rozpočtu. V súčastnosti je miera inflácie v eurozóne na úrovni 1,8 percenta a je teda pod inflačným cieľom ECB, u nás je na úrovni 2,9 percenta, čo teda aj znamená, že Slovensko je dnes jedna z najdrahších krajín EÚ a v budúcom roku tak prekoná susedné Česko. Či sa slovenským domácnostiam podarí tento stav kompenzovať úsporami, nebudeme špekulovať, keďže máme najhoršiu mieru úspor v únii a síce 5 percent hrubého disponibilného príjmu, zatiaľ čo priemer v EÚ je 13 percent. Tento údaj akosi nekorešponduje s obrovským záujmom slovenských domácností o spotrebné úvery ktorými sa najčastejšie financujú rekonštrukcie domácich príbytkov, vybavenie domácností, nové auta a pod. Čo sme hovorili v predchádzajúcich častiach platí aj pre spotrebné úvery, ktorých úročenia je na úrovni 9-10 percent, zatiaľ čo v eurozóne len okolo 7 percent. Podľa bankových analytikov to však súvisí s tohtoročnými vyššími reálnymi príjmami, čo sa počas konsolidácie asi nebude opakovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.