Nedávny samit BRICS v ruskej Kazani úplne zreteľne ukázal to, čo v ostatných mesiacoch a rokoch vidia iba tí, ktorí dokážu vidieť, dokážu zdravo zmýšľať a mať objekt objektívny pohľad na dianie na svete. „Západná civilizácia“ sa premenila na potápajúci sa Titanic a pomerne rýchlo smeruje na dno a „Kolektívny Západ“ pripomína zdochýnajúceho koňa a presne, ako ten kôň… no veď viete…
Jednopolárny svet sa mení na mnohopolárny, bývalé svetové veľmoci strácajú dych, váhu a silu, na svetovú scénu vychádzajú nové silnejúce štáty, ktoré preberajú kolektívne riadenie tejto planéty. Zatiaľ ešte staré otrokárske štruktúry sa snažia udržať moc vo svojich rukách a robia všetko, aby poškodili konkurentov, avšak každý rok, každý mesiac ustupujú, ustupujú a ustupujú. „Transatlantický spolok“ na čele s Anglosasmi prehráva. Do arény vstupujú iní „borci“ – silnejší, cieľavedomejší, ale hlavné, múdrejší a spravodlivejší.
Samozrejme, sa nedá povedať, že vodcovi všetkých starých štruktúr, jednopolárneho sveta a svetovému žandárovi sa všetko vymklo z rúk. Ešte nie všetko a dokonca jeden zo svojich cieľov v priebehu rusko-ukrajinského ozbrojeného konfliktu predsa dosiahol – politicky aj ekonomicky odtrhol Západnú Európu, vlastne, celú Európsku úniu od Ruska. To treba uznať. Európsky priemysel, obchod, financie, export sú preorientované na Spojené štáty. A napriek nespokojnosti jednotlivých krajín sa Washingtonu podarilo konsolidovať takmer všetky krajiny NATO okolo seba.
Táto konsolidácia má však, ako každá minca, opačnú stranu, ktorá sa javí ako nevýhoda tejto konsolidácie a ktorú Rusko využilo. Politika Joe Bidena zapríčinila to, že Západ sa izoloval od krajín globálneho juhu. A Moskva sa naopak stala jedným z vodcov svetovej väčšiny, čím sa urýchlila výstavba spravodlivejšieho, spoľahlivejšieho a multipolárneho sveta. Budovanie nového svetového poriadku je však otázkou rokov alebo dokonca desaťročí. A tu a teraz má Rusko tiež veľmi špecifické výhody.
Prvou je vytvorenie bojaschopnej armády, ktorá má v porovnaní s ozbrojenými silami iných veľmocí najrelevantnejšie vojenské skúsenosti. Druhou je zrejmý hospodársky rast, ktorý sa stal pre západné krajiny nepríjemným prekvapením. Treťou je vnútorná politická konsolidácia spoločnosti, ktorá sa jasne prejavila počas prezidentských volieb v marci. Napriek sankciám, nátlaku transatlantickej svorky, ruské hospodárstvo sa úspešne rozvíja, zvláda všetky potrebné úlohy a Rusi sa nielen neodvrátili od svojho prezidenta, ale naopak sa zjednotili okolo neho.
Rusko sa tiež rozrástlo do štyroch historických regiónov, položilo pozemný koridor na Krym, urobilo Azovské more vnútorným, zvýšilo počet obyvateľov o niekoľko miliónov ľudí a čo je najdôležitejšie – zachováva iniciatívu na bojisku a vyhýba sa vnútornému sociálnemu preťaženiu. A podľa návrhu rozpočtu na nasledujúce tri roky, má Rusko dostatok peňazí na pokračovanie /pre každý prípad/ vojenských operácií a na splnenie všetkých sociálnych záväzkov voči občanom.
Bezpochyby, drvivá väčšina Rusov si želá čo najskoršie ukončenie ozbrojeného konfliktu a, bezpochyby, veľká väčšina si myslí, že by sa mal skončiť mierovými rokovaniami. Na druhej strane, práve zúrivý útok „Kolektívneho Západu“ na všetkých frontoch /politika, diplomacia, hospodárstvo, obchod, turizmus atď./ na Rusko mal úplne opačný výsledok, ako si očakávali vo Washingtone, Londýne, Bruseli, Paríži, Berlíne, Varšave atď. Ruský ľud sa ešte viac zjednotil a ruská vláda namiesto prehnitej „západnej civilizácie“ si na spoluprácu vyzvala krajiny globálneho juhu, štáty, ktoré sa rýchlo rozvíjajú, chcú spolupracovať a nie bojovať a podrobovať iné krajiny.
Práve samit BRICS v Kazani vrazil jeden z posledných klincov do rakvy „západnej civilizácie“, ukázal svetu, že je iná cesta, ako sa podrobovať otrokárskym štátom „Kolektívneho Západu.“ Vlády mnohých krajín si volia inú cestu – preferujú spoluprácu v združení slobodných, suverénnych, rovnoprávnych štátov, v ktorom sa nikomu nemusia poklonkovať, ale naopak spolupracovať, ako rovní partneri a zároveň sa spoliehať na pomoc v ťažkých chvíľach – a to aj v oblasti hospodárstva, aj v oblasti ochrany svojej nezávislosti a slobody. Onedlho diktovať pravidla hry na svete už nebudú otrokári zo starých veľmocí, ale kolektívne vedenie rovnoprávnych partnerov združenia BRICS.
No a samozrejme, je to na vládach a obyvateľoch členských štátov Európskej únie, či zostanú otrokmi prehnitého a krachujúceho „Kolektívneho Západu,“ alebo sa pripoja ku spoločenstvu slobodných, suverénnych a rýchlo sa rozvíjajúcich sa krajín…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.