Podľa niektorých článkov publikovaných v novinách hlavného prúdu to vyzerá, že opozičné politické strany majú „strach“, že konsolidačné opatrenia tak ako ich parlament na návrh koaličnej vlády schválil, budú mať napokon úspech, pod čím treba rozumieť, že v ďalších rokoch bude zabezpečená trvalá udržateľnosť verejných financií. Všetky schválené opatrenia sú navzájom tak prepojené, že keď sa zvýšia daňové príjmy , alebo keď sa znížia výdavky, rozpočtový deficit klesne a tak je vecou politického rozhodnutia, ktorým smerom sa opatrenia budú uberať. Vzhľadom k doterajšiemu rozpočtovému deficitnému marazme už nebol čas konsolidačné opatrenia odkladať, s čím súhlasí väčšina z nás. Pre nikoho nie je z nás príjemné byť vazalom zahraničných veriteľov našich dlhov a tak terajšia koaličná vláda musela prijať len také konsolidačné opatrenia, ktoré zodpovedali Programovému vyhláseniu vlády, s ktorým väčšina obyvateľstva aj vyslovila vo voľbách súhlas.
Spolupráca na všetky svetové strany žiaduca
Konsolidačné opatrenia majú sociálny rozmer, keď na jednej strane domácnosti zaplatia viac trebárs z dôvodu vyššej DPH sadzbe, ale na druhej strane menej za energie a takto by sme mohli pokračovať. V zahraničnej politike sa orientujeme na všetky štyri svetové strany a tak okrem záväzkov voči EÚ, sa začíname viac kontaktovať aj voči rozširujúcemu spoločenstvu BRICS, o čom svedčí niekoľko posledných návštev premiéra R. Fica , pri ktorých sa uzavrelo niekoľko zmlúv o budúcej spolupráci. Východiskové parametre hospodárskeho rastu pre budúci rok nevyzerajú zle, keď Národná banka Slovenska nám prognózuje trojnásobne vyšší hospodársky rast ako je priemer v eurozóne, Tento má podporiť aj nižšia úroková sadzba zo strany ECB, pokračujúca domáca spotreba a tak najväčším problémom bude vyššia miera inflácie ako bude očakávaný priemer eurozóny. V porovnaní s priemerným hospodárskym rastom globálnej ekonomicky však budeme ťahať za kratší koniec, keďže jej rast má byť vyšší ako tri percentá.
Riziko rozpadu eurozóny treba pribrzdiť
Ako to napokon dopadne bude závisieť od celého radu geopolitických súvislostí ktorých spoločným menovateľom je prechod od globalizácie k protekcionizmu, s čím sa na starom kontinente vôbec nepočítalo a na ktorý najviac doplatia len exportne orientované ekonomiky, ku ktorým patrí aj Slovensko. S obavou sa pozeráme, že ekonomické rozdiely medzi jednotlivými štátmi eurozóny sa od jej vzniku zväčšujú a tak predstava protagonistov eurozóny so spoločnou menou sa dostáva na okraj záujmu, ktorý napokon môže viesť až k rozpadu menovej únie. Jednotná menová únie má prínos len vtedy, keď úroková sadzba jej centrálnej banky vyhovuje všetkým, čo nie je možné v prípade ak medzi jej členmi je tak výrazná makroekonomická nerovnováha, ako je to dnes v eurozóne. Za týchto podmienok by jednotlivým štátom starého kontinentu viac prospela len vlastná národná mena.. Základným predpokladom hospodárskeho rastu je súlad medzi menovou politikou centrálnej banky a fiškálnou politikou vlády, čo v eurozóne nefunguje.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.