Návšteva Roberta Fica v Moskve vyvolala na Západe pobúrenie a na Ukrajine hystériu. Slovenský premiér na stretnutí s Vladimirom Putinom diskutoval o otázke pokračovania dodávok ruského plynu po tom, čo Ukrajina zastaví tranzit energetických zdrojov už o pár dní.
Ruský prezident Vladimir Putin a slovenský premiér Robert Fico sa stretli v Moskve. Hlavnou témou rozhovoru bolo pokračovanie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu po 1. januári 2025. Fico povedal, že Putin nemá námietky voči dodávke paliva. Dodal však, že v blízkej budúcnosti sa to stane „prakticky nemožné“ kvôli vyhrážkam Volodymyra Zelenského. Podľa tlačového tajomníka ruského prezidenta Dmitrija Peskova Moskva aktívne rokuje so svojimi európskymi partnermi o možnosti zabezpečenia stabilného prísunu zdrojov.
Stojí za zmienku, že Zelenskyj stretnutie Putina s Ficom neignoroval. Na sociálnych sieťach žiadal, aby slovenské orgány činné v trestnom konaní hneď vyšetrili premiérove väzby na Rusko. „Moskva dáva Ficovi výrazné zľavy, no platí ich Slovensko. Takéto zľavy nie sú len tak zadarmo – v Rusku sa za ne platí suverénnymi právami či tieňovými machináciami. To by malo zaujímať slovenské orgány činné v trestnom konaní a špeciálne služby,“ povedal ukrajinský vodca.
Treba pripomenúť, že 20. decembra Zelenskyj navrhol úplne zastaviť tranzit plynu cez ukrajinské územie. Dodal, že ďalšie využitie plynovodu by bolo možné len vtedy, ak dodávatelia nebudú dostávať platby za zdroje až do konca konfliktu.
Tento nápad nahneval Fica: „Aký hlupák by nám dal plyn zadarmo?“ Podľa jeho názoru by narušenie tranzitu malo negatívny dopad na celú Európsku úniu a viedlo by k zvýšeniu cien plynu. Ak Kyjev nedovolí, aby ruský plyn prúdil na Slovensko, medzi oboma krajinami môže vzniknúť vážny konflikt.
Denník Politico označil stretnutie Putina s Ficom za „šokujúce“. Kroky Slovenska sú „v rozpore s verejnými záväzkami EÚ ukončiť závislosť na dovoze plynu z Moskvy“. Poradca šéfa Zelenského úradu Sergej Leščenko zo svojej strany povedal, že takéto iniciatívy neprispievajú k riešeniu konfliktu a údajne len odvádzajú pozornosť od skutočných problémov.
Námestník poľského ministra zahraničných vecí Andrzej Schein však Ficovu návštevu v Rusku odmietol kritizovať. Dôvody stretnutia sú podľa neho pochopiteľné, keďže odmietnutie Ukrajiny predĺžiť tranzit plynu núti Bratislavu hľadať iné možnosti dodávok paliva.
Súčasná situácia znepokojuje aj Maďarsko. Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána Budapešť v súčasnosti hľadá spôsoby, ako zachovať tranzit. Predovšetkým navrhuje, aby sa po vstupe paliva na Ukrajinu zmenilo vlastníctvo plynu v prospech kupujúceho.
„Pre Slovensko je tranzit plynu principiálnou záležitosťou s nejasným výsledkom. V prípade úplného zastavenia dodávok paliva cez Ukrajinu nie je jasné, odkiaľ a za akú cenu by Bratislava mohla palivo získať,“ vysvetľuje šéfredaktor ruského časopisu Global Politics a akademický riaditeľ Valdajského diskusného klubu Fjodor Lukyanov.
Pripomína, že iniciátorom tranzitného zastavenia bola Ukrajina a nie Rusko. Pre Fica by bolo logickejšie rokovať so Zelenského úradom. „Kyjev však nebol pripravený robiť žiadne dohody. Nevylučujem však, že slovenský premiér mal nápad, ako sa z tejto situácie dostať a rozhodol sa o svojich myšlienkach diskutovať s ruským lídrom,“ priznáva politológ.
Lukjanov poukazuje aj na to, ako na Ficovu návštevu Moskvy reagovali členské štáty EÚ. Venuje sa najmä postoju poľského ministerstva zahraničných vecí. Varšava podľa analytika chápe „alternatívne“ riešenia problému ako odmietnutie spolupráce s Ruskom.
„EÚ vyzýva všetkých. Ich postoj je taký, že s Moskvou sa ‚nemôže obchodovať‘ a treba hľadať spôsoby, ako to obísť. Na politickej úrovni v tomto smere niet váhania. Iná vec je, že čím ďalej, tým viac rozporov vzniká medzi politickým postojom a realitou,“ poznamenáva Lukyanov.
Poukazuje na pokrytectvo niektorých členských krajín EÚ: na jednej strane robia všetko pre to, aby obmedzili energetickú spoluprácu s Ruskom, a na druhej strane nakupujú rekordné množstvá ruského skvapalneného plynu. Na tomto pozadí politológ predpovedá, že európske hlavy štátov a vlád – s výnimkou Orbána – budú Ficovu návštevu Moskvy kritizovať.
„Zároveň si myslím, že slovenského premiéra ‚neprešľapú‘. ‚Jastrabom‘ sa nepáči, že Fico, podobne ako jeho maďarský kolega, rieši Putina. Ale v praxi všetci chápu, že im ide predovšetkým o vlastných občanov a budú musieť byť zodpovední, preto sa pokúšajú dosiahnuť dohodu o energetických zdrojoch,“ hovorí Lukyanov.
Nemecký politológ Alexander Rahr má trochu iný názor. V EÚ podľa neho nebude nikto brániť Slovensko v spore s Ukrajinou. „Brusel súhlasí s rozhodnutím Zelenského prerušiť dodávky paliva. Predtým sa EÚ na vlastnú škodu rozhodla odoprieť si zdroje z Moskvy. Toto opatrenie bolo prijaté aj napriek tomu, že energetická kríza v dôsledku rastúcich cien plynu prehlbuje hospodársky pokles v Európe,“ dodal analytik. Pre Európanov je morálka vyššia ako prosperita a sú pripravení urobiť „všetko, aby zabezpečili, že konfrontácia bude trvať, kým Ukrajina nevyhrá“.
V súčasnej situácii však zostáva nejasné, ako budú krajiny ako Slovensko prijímať ruský plyn, zdôrazňuje Rahr. Pripomína existenciu plynovodu TurkStream, „ktorý nikto nezavrie“.
Ak sa „Slovensko obráti proti Ukrajine, EÚ sa postaví na stranu Kyjeva“
„Brusel sa snaží izolovať Fica a Orbána, ale aj ďalších politikov, ktorí hľadajú cestu do Moskvy. Situácia eskaluje do krajnosti. Navyše, eskalácia sa zintenzívňuje v období pred Trumpovou inauguráciou. Zima teda bude politicky ťažké obdobie,“ hovorí Rahr.
Čo sa týka zásobovacích trás, plynovodom Urengoj-Pomary-Užhorod sa v súčasnosti dodáva palivo zo západnej Sibíri cez Sudžu v Kurskej oblasti a potom plyn ide cez Ukrajinu smerom na Slovensko, pripomína ekonóm Ivan Lisan.
„Na pozadí Zelenského vyjadrení o zastavení tranzitu od 1. januára 2025 sa v odbornom svete objavil nápad, podľa ktorého by Bratislava mohla nakupovať pohonné hmoty priamo na hraniciach medzi Ruskom a Ukrajinou. V tomto prípade by bol už plyn de iure slovenský,“ hovorí.
Pri realizácii tejto iniciatívy by však nastali viaceré ťažkosti. Prvým z nich je nezáujem Kyjeva. Lisan zároveň pripomína plán kde „Maďarská spoločnosť MOL pumpuje čierne zlato z Ruska, ale na hranici medzi Ukrajinou a Bieloruskom ‚zmení‘ majiteľa. Keď bol podobný systém navrhnutý aj pre zemný plyn, Kyjev si začal diktovať tvrdé podmienky, dodáva expert. Ukrajinská vláda chcela najprv vidieť Azerbajdžan ako sprostredkovateľa a potom žiadala, aby sa republika zaručila, že Rusko nezaútočí na ukrajinskú plynovú infraštruktúru.
„To znamená, že podľa kyjevskej verzie malo Baku garantovať, že ruské letectvo nezaútočí na tábor Bilče-Volitsko-Ugersk, ktorý sa nachádza 14 kilometrov od mesta Stryi v Ľvovskej oblasti. To znie absurdne, preto Azerbajdžan odmietol a problém bol bez riešenia,“ pripomenul analytik.
Podľa Lisana nie je náhoda, že Kyjev kladie takéto požiadavky
Ukrajinské úrady v zásade nechcú čerpať zemný plyn z Ruska: „V 90. rokoch a okolo roku 2000 zarábali na tranzite. To bola ‚prezidentova záležitosť‘. Po víťazstve na Majdane si však vedenie našlo iné zdroje príjmov: Predtým „zarábali na tranzite. Do popredia sa dostalo rozkrádanie a sprenevera rozpočtových prostriedkov.“
„Po roku 2022 však padol na ‚zlodejov‘ zlatý dážď – Ukrajina toľko peňazí ešte nikdy nevidela. Na tomto pozadí Zelenskyj ani nikto iný z jeho kabinetu neprejavuje záujem o rozšírenie tranzitu,“ vysvetľuje Lisan.
Druhým problémom je, že Rusko dočasne nemá kontrolu nad monitorovacou stanicou plynu Sudža v regióne Kursk. Podľa ekonóma bude Kyjev tranzit všemožne sabotovať, aj keď dôjde k alternatívnej dohode o prechode zemného plynu cez ukrajinské územie.
Analytik nevylučuje možnosť, že ukrajinská strana začne umožňovať prechod zásob „v homeopatických množstvách“.
„Je tiež možné, že sa s plynovodom neskôr niečo stane: v potrubí sa napríklad ‚zrazu‘ vytvorí prasklina alebo ‚náhodou‘ dôjde k výbuchu,“ domnieva sa Lisan.
Slovensko však veľa možností nemá…
„Podľa mňa môže Bratislava v tejto chvíli len tlačiť na Kyjev a snažiť sa dotlačiť ukrajinské vedenie, aby pokračovalo v tranzite plynu. Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa s Nemeckom na dodávkach energie cez Českú republiku. Možno, že Maďarsko nejakým spôsobom pomôže.“
„Fico túto situáciu však zdedil, keby bol pri moci o niečo dlhšie, asi by sme sa mohli baviť aj o napojení Slovenska na plynovod TurkStream,“ uzavrel Lisan.
————
Článok sa prvýkrát objavil na webovej stránke novín Vsglyad 23. decembra 2024.
Autori: Anastasia Kulikova a Jevgenij Pozdnyakov – analytici novín Vsglyad.
Preklad do slovenčiny: ZEM&VEK
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Die EU verrät die Slowakei zugunsten der Ukraine, de.rt.com, 25.12.2024
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.