Keď Irán pred troma rokmi uzavrel so skupinou 5+1 (jadrovými mocnosťami USA, Veľkou Britániou, Francúzskom, Ruskom, Čínou a nejadrovým Nemeckom) dohodu s názvom Spoločný celkový akčný plán (Joint Comprehensive Plan of Action – JCPOA), nadnárodné kapitálové kruhy si vydýchli. Usudzovali, že Spojené štáty pod prezidentskou taktovkou Baracka Obamu dostali rozum a prestali klásť prekážky zapojeniu sankciami bičovaného iránskeho hospodárstva do globalizačných procesov. V tom čase práve vrcholilo presúvanie ťažiska diania z transatlantického priestoru do Ázie, a tým aj vyrovnávanie postavenia eurázijského krídla globalizátorov voči atlantickému. Čínska ekonomika vtedy z hľadiska tvorby HDP podľa parity kúpnej sily dohnala americkú a obrovský eurázijský hospodársky priestor ponúkal vyššie zhodnocovanie investičných vkladov ako transatlantický.
Obamov nástupca Donald Trump sa dostal do Bieleho domu vďaka sľubom, ktoré dal voličom a lobistickým skupinám. Desiatky miliónov Američanov nadchol záväzkom obnoviť niekdajšiu veľkosť Ameriky i jej hospodársku výkonnosť a zvrátiť zväzovanie jej tvorivého potenciálu odovzdávaním rozhodovacích právomocí nadnárodným inštitúciám. Lobistickým skupinám z kruhov finančnej oligarchie zaručil zníženie podnikových daní, a tým rýchlejšiu návratnosť investícií. Popritom sľúbil výrazné pritvrdenie voči Iránu, čoho sa domáhali dvaja úzki spojenci Spojených štátov – Saudská Arábia a Izrael. Poukazovali na slabiny viedenskej dohody JCPOA a jej príloh už pred jej schválením a neprestávajú s tým dodnes. Signatárske štáty, ku ktorým sa pridala aj Európska únia ako celok, naopak, apelovali na Biely dom, aby od dohody jednostranne neodstupoval. Napriek tomu, že opakované inšpekcie Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu potvrdzovali dodržiavanie stanovených podmienok iránskou stranou, prezident Donald Trump učinil 8. mája kontroverzné rozhodnutie odstúpiť v mene Spojených štátov od viedenskej dohody.
…
Autor: Patrik Sloboda
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian