Ruská spoločnosť Gazprom ukončila k 1. januára 2025 prepravu ruského plynu cez Ukrajinu z jediného dôvodu ktorým bol nepredlženie tranzitnej dohody zo strany Ukrajiny. Pre Rusko to znamená stratu z predaja zemného plynu okolo 5 miliárd eur, pre Ukrajinu a Slovensko to predstavuje stratu v prvom prípade 800 miliónov eur a v druhom prípade 500 miliónov eur ročne, keďže nebude príjem z tranzitných poplatkov. Gazprom po 20 rokoch podnikania vykáže prvýkrát už len stratu. Po niekoľko desiatok rokov končí ruská hegemónia nad európskym energetickým trhom a tak budeme zvedaví kto a kedy tento „výpadok“ nahradí.
Alternatívne trasy poznáme ale ich cenu nie
V roku 2009 prestal plynovodom Družba prúdiť rusky plyn pre nezhody medzi Ruskom a Ukrajinou týkajúci sa platieb, ktorý znamenal odstavenie najväčších odberateľov ruského plynu keďže neboli technický ani zmluvne zabezpečené náhradné prepravy, čo však dnes neplatí. Slovenský plynárensky podnik tvrdí, že tentokrát ma zabezpečené náhradné dodávky až od piatich medzinárodných energetických spoločnosti a vo vlastných zásobníkoch až 100 percentu zásobu. Slovenské firmy a domácnosti teda nemusia mať strach o dodanie zemného či skvapalneného plynu pre ich potrebu, druhá vec však bude keď uvidia faktúry. O tom, že firmy zaplatia viac sa nepochybuje a koľko zaplatia domácnosti bude závisieť len od peňazí „navyše“ v štátnom rozpočte. Pred Rusko-ukrajinským konfliktom kryl ruský plyn okolo 40 percent spotreby v EÚ, ale v posledných rokoch jeho spotreba klesla pod 10 percent, Postupne sa nahrádza skvapalneným plynom z USA a zemným plynom z Nórska. Po spomínanom ukončení tranzitu prúdi ešte rusky plyn do Európy len cez plynovod Balkan Stream cez Turecko a Maďarsko.
Namiesto Ruska viac energii z USA
Opoziční politici ale aj energetické autority tvrdili, že jednostranná orientácia len na ruský plyn bola „chyba“, bez rozdielu jeho ceny. Zdôvodňovali to mať stratégiu energetickej bezpečnosti, ktorá pred konfliktom ale aj po ňom nebola zo strany Ruska „zabezpečená?“ Len aby sme neboli prekvapení čo sa bude diať keď sa novozvolený americký prezident ujme svojho kresla v Bielom dome, ako sa v praxi bude realizovať jeho „vyhrážka“ o nevyhnutnom poklese obchodného prebytku Európy voči USA, cestou nákupu väčšieho objemu amerických zásob ropy a plynu, v opačnom prípade zavedie na európske vývozy aj automobilov na americký trh, vyššie colné sadzby. Ako budú na jeho rázne „vyhrážky“ reagovať európske politické špičky, nemusíme špekulovať. O tom, že doterajší dominánt v zásobovaní starého kontinentu energiami bude nahradený iným, tiež asi nie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.