O potrebe konsolidovať verejné financie sa nepochybuje, otázkou však je či viac na príjmovej stránke a teda zvyšovať dane alebo viac na výdavkovej stránke, čo znamená znižovať náklady na spravovanie vecí verejných, nešpekulujeme. Kde sa v Európe rozhodli konsolidovať, tak všadiaľ národné vlády navrhovali vyššie dane tak ako u nás, s čím vo Francúzsku parlament nesúhlasil a tak francúzskej vláde bol vyslovená. O tom, že na spravovanie vecí verejných v roku 2024 nám v štátnom rozpočte chýbalo viac peňazí svedčí, že pokiaľ v roku 2023 sme si aj emitovaním štátnych dlhopisov požičali 10,4 miliardy eur, tak v roku 2024 13,4 miliardy eur. Či to bolo treba, alebo sme si chceli vytvoriť aj vyššiu rezervu do budúcnosti, ponechávame na rozhodnutí Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Podľa všetkého mali na to vplyv dva dôvody a síce výnosová prirážkam čo je cena požičaných peňazí a počet rokov splácania. Pre Agentúru je najvýhodnejšie kratšie obdobie za nižšiu prirážku, ako opačne keďže nikto nevie aká bude cena požičaných peňazí v budúcnosti ako aj aký objem peňazí budeme potrebovať.
Konsolidácia znižuje dlhopisovú výnosovú prirážku
Dopyt po našich štátnych dlhopisov bol počas roka vyšší ako ponuka a preto ich Agentúra nie všetky akceptovala. Čo nám ale najviac vadí, že výnosová prirážka nezodpovedala miere deficitu v porovnaní s ostatným členským štátmi eurozóny keď bola na úrovni výnosovej prirážky trebárs Talianska, ktoré vykazuje deficit nad 120 percent HDP, zatiaľ čo nás je na úrovni 58 percent HDP. Po schválení konsolidačných opatrení ktoré sa následne premietli aj do štátneho rozpočtu na rok 2025 , nám výnosová prirážka klesla o niekoľko desatín percenta na úroveň 3,48 percent ročne. Doteraz sme boli zvyknutí sa porovnávať s Nemeckom, ale dnes je situácia v Nemecku zlá, už niekoľko štvrťrokov je ekonomika v recesii, čo je zároveň pre slovenskú ekonomiku zlá správa, keďže Nemecko je najväčší náš obchodný partner. Na výnosovú prirážku emitovaných štátnych dlhopisov majú vplyv aj ratingové hodnotenia svetových ratingových agentúr, jedna z nich a síce Moody´s nám pred koncom vlaňajšieho roka znížila rating o jeden stupeň na A3 so stabilným výhľadom, čo prekvapilo aj Národná banku Slovenska, ktorá tvrdí, že je s ňou v pravidelnom kontakte a zníženie neavizovala. Určite všetky najznámejšie ratingové agentúry budú sledovať či schválená konsolidácia zníži očakávaný deficit verejných financií o 2,7 miliardy eur, potom môžeme počítať, že výnosová prirážka z emitovaných štátnych dlhopisov v budúcnosti poklesne ešte viac.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.