Slovenská ekonomika v porovnaní s priemerom eurozóny bola vlani na tom dosť dobre. Jej priemerný rast nad 2 percentá je raz tak veľký ako priemer eurozóny, s čím sa v roku 2025 nepočíta z viacerých dôvodov medzi ktoré patria negatívne dopady konsolidácie, ktorej jednotlivé opatrenia majú skôr prednostne znižovať deficit verejných financií, ako podporovať hospodársky rast, S dvojpercentným rastom sa počíta v ďalších rokoch s otáznikom. Prečo? Nevieme ako dopadne galimatiáš okolo dodávok ruského plynu a ropy cez Ukrajinu a čo nás navyše určite prekvapilo je vyhlásenie nastupujúceho amerického prezidenta, ktorý uvažuje o vyhlásení stavu národnej ekonomickej núdze, čo by vytvorilo právny dôvod zabrániť nadmerným dovozom z kadekoľvek na svete na jeho americký kontinent. Žiadny trhový mechanizmus, žiadne rešpektovanie obchodných WTO pravidiel, jednoducho povedané „americká protekcionizmus v zahraničnom obchode“. Konečné rozhodnutie ešte nepadlo, keďže jeho administratíva skúma ako bez rešpektovania štandardných obchodných pravidiel clá bez výnimky aj presadí.
Štrukturálne zmeny na trhu práce pocítia viacerí
S čím sa bude koaličná vláda ďalej potĺkať sú neutíchajúce tlaky zo všetkých strán týkajúce znižovania nákladov na spravovanie vecí verejných, pod čím sa rozumie zníženie stavu štátnych a verejných zamestnancov, či dokonca zníženie aj počtu základných a stredných škôl a to už nehovoriac, že vláda chystá bič sa tých, ktorý by mohli pracovať a oni z rôznych dôvodov sa práci vyhýbajú. Čo nás však poriadne zaskočilo je informácia o percente mladých ktorým sa nechce pracovať ani študovať. Keď sa tieto údaje spočítajú tak tvrdiť, že mzdy sa musia zvýšiť nie preto, že rastie produktivita práce, ale preto že chýbajú zamestnanci , napokon nebude pravda, keďže po spomínaných opatreniach ich bude na trhu navyše.
Občania dostanú možnosť kupovať vlastné dlhy
Pokiaľ ide o „strašiaka“ z pred dvoch rokov, ktorým bola všadiaľ prítomná inflácia, určite bude v tomto roku vyššia ako bola vlani, rozdiel bude v tom, že infláciu nebudú „dvíhať“ ceny potravín ale ceny energii, voči ktorej sú menové nástroje centrálnej banky bezmocné preto, že ceny potravín a energií sa počítajú do jadrovej inflácie. Keďže konkurencieschopnosť eurozóny klesá a my sme jej súčasťou, budeme napokon v tejto oblasti na tom rovnako. Či sa máme tešiť, že budeme môcť svoje dočasne voľné peniaze „investovať do kúpy vlastných dlhov a teda štátnych dlhopisov, si počkajme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.