Briti znova kujú pikle proti Rusku, ako to robili viackrát v priebehu mnohých stáročí. Asistovať sa im snaží pomätený Macron, Poľsko, pobaltské a niekoľko ďalších štátov v Európskej únii. Dokonca aj vo Washingtone vďaka Trumpovi zmúdreli a začínajú normalizovať vzťahy s Moskvou. Lenže Briti, ktorí seba dodnes považujú koloniálnou, najsilnejšou veľmocou na svete a myslia si, že ich drevené plachetnice snoria vo všetkých moriach a oceánoch, napínajú svaly a mienia bojovať proti Rusku. Mnohokrát dostali od Rusov po nose, ale na to dávno zabudli. Ako aj na to, ako mienili zradiť Rusov, vtedy ešte Sovietsky zväz, jedného z najväčších spojencov. Opakovane dokázali: Anglosasom, hlavné, Britom sa veriť nedá. A to by si mali uvedomiť aj ich terajší spojenci…
Pripomenieme jednu z najväčších zrád Britov voči Rusom, ktorú takmer spáchali. A veď nespáchali ju nie preto, že si vstúpili do svedomia, ale iba preto, že pochopili, že Rusi im znova rozbijú nos… Dlhé roky a desaťročia sa táto plánovaná zrada Britmi utajovala, aj keď sovietska rozviedka prezradila špinavé a zločinecké plány Londýnu, keď vtedajšia vláda na čele s Churchillom plánovala napadnutie Sovietskeho zväzu – a to dokonca v tom čase, keď sa ešte neskončila druhá svetová vojna! Briti sa už vtedy pripravovali napadnúť jedného z najväčších spojencov, ktorý sa najviac zo všetkých pričinil o víťazstvo nad Nemeckom!..
Prvý raz britskí novinári oficiálne poukázali na to pred takmer 4 rokmi, koncom mája 2021, keď domáce noviny The Telegraph zverejnili článok o tajných plánoch Winstona Churchilla a britského vedenia, ktoré plánovalo vojenskú operáciu proti ZSSR. „Hovoria, že súčasné vzťahy Británie s Ruskom sú ľadové, ale to nie je nič v porovnaní s vojnovým plánom, vypracovaným pred 76 rokmi,“ podotkli pred 4 rokmi britskí novinári.
Napriek tomu, že vzťahy medzi Churchillom a Stalinom sa pred Jaltskou konferenciou vyvíjali pozitívne, začiatkom mája 1945, len pár dní po zajatí Berlína Červenou armádou, Churchill nariadil svojmu spoločnému plánovaciemu štábu vo vojenskom rezorte, aby vypracoval útočnú operáciu pod názvom, ktorý vlastne odzrkadľuje celý jej zmysel, – „Nemysliteľné.“ Operácia zahŕňala rozsiahlu pozemnú, leteckú a námornú ofenzívu proti Sovietskemu zväzu. Ozaj to v tých časoch znelo nemysliteľné. Ale Briti to pripravovali…
Operácia „Nemysliteľné“ (angl. „Operation Unthinkable“) je krycie meno pre dva plány (pre útočný a potom obranný) Veľkej Británie a USA (kde bol ZSSR považovaný za nepriateľa), vyvinuté na jar a v lete 1945. Oba plány vypracoval na pokyn predsedu vlády Winstona Churchilla Spoločný plánovací štáb vojnového kabinetu so sídlom vo Veľkej Británii, v najhlbšom utajení – dokonca aj pred inými štábmi. Britská vláda kategoricky popierala existenciu týchto plánov do roku 1998. V súčasnosti sú dokumenty, súvisiace s týmito plánmi, uložené v Národnom archíve Veľkej Británie.
Bezprostredným cieľom útočného plánu bolo násilné „vytlačenie“ sovietskych jednotiek z Poľska a obsahom obranného plánu bolo zorganizovať obranu Britských ostrovov v prípade možnej sovietskej invázie do Západnej Európy po stiahnutí odtiaľ amerických vojsk. V niektorých zdrojoch sa plán útočnej operácie považuje za plán tretej svetovej vojny. Churchill v komentároch k návrhu plánu, ktorý mu bol predložený, poukázal na to, že plán bol „predbežným náčrtom toho, čo dúfam, že je stále čisto hypotetickou pravdepodobnosťou…“
Operácia „Nemysliteľné“ bola koncipovaná ako vojenský úder západných spojencov hlboko na územia, okupované Sovietskym zväzom. Účelom tohto plánu bolo nanútiť ZSSR „vôľu Spojených štátov a Britského impéria.“ Strategickým architektom ofenzívy bol brigádny generál Jeffrey Thompson, bývalý veliteľ kráľovského delostrelectva, ktorý mal skúsenosti s činnosťou vo Východnej Európe. Thompsonovou úlohou bolo pracovať na podrobnostiach prekvapivého útoku na sovietske jednotky do ôsmich týždňov od prímeria. Jeho bojový plán požadoval masívnu ofenzívu na Berlín i mimo neho. Thompsonovým plánom bolo, aby britské a americké divízie zatlačili Červenú armádu späť do riek Odra a Nisa, asi 55 míľ východne od nemeckého hlavného mesta.
„Dátum vypuknutia bojových akcií je 1. júl 1945,“ napísal Thompson vo svojich plánoch. Po prvom útoku mal nasledovať rozhodujúci stret v oblasti okolo Schneidemuhlu, dnes mesta Pila na severozápade Poľska. Mala to byť rozsiahla tanková bitka, oveľa väčšia, ako bitka pri Kursku. Na operácii „Nemysliteľné“ sa malo zúčastniť vyše osemtisíc vojakov zo Spojených štátov, Veľkej Británie, Kanady a Poľska. Samotný plán operácie mal najvyšší stupeň detailizovania: obsahoval tabuľky, diagramy a mapy plánovanej ofenzívy. „Štyri prílohy uvádzajú presné umiestnenie sovietskych a spojeneckých síl, ako aj návrhy na letecké bombardovanie strategických komunikácií a využitie taktickej podpory pozemných síl,“ pripomenuli pred 4 rokmi noviny The Telegraph. Mala sa použiť aj námorná prevaha spojeneckých síl s obsadením baltského prístavu Štetín.
Churchill bol presvedčený, že okrem hlavného spojenca, Spojených štátov, sa k operácii pripoja aj ďalšie európske štáty. Nepochyboval tiež o tom, že Poľsko, ktoré bolo práve oslobodené od nacistov, sa pripojí k novej koalícii. Držali 10 až 12 divízií Wehrmachtu, cvičili ich do poslednej chvíle a cvičili sa tam aj poľské divízie, maďarské divízie, španielske jednotky, francúzske, holandské a belgické jednotky. Opäť to bola tá istá naša „demokratická, slobodu milujúca“ Európa, len tentoraz pod vedením iného pastiera /führera/ a tieto ovce boli pripravené vstúpiť na územie Sovietskeho zväzu. A následky vojny by boli nepredvídateľné…
Samotný Thompson si však nebol istý úspešnou implementáciou takéhoto plánu. Vo svojich správach pre Churchilla podotýkal, že sovietske jednotky sa ukázali byť prekvapivo všestranné. Thompson varoval, že Červená armáda má schopné a skúsené vrchné velenie a samotné ozbrojené sily môžu vykonávať svoje úlohy s oveľa menšou údržbou a technickou podporou, ako ktorákoľvek západná armáda. „Musíme dať všetko na jednu veľkú bitku, v ktorej budeme musieť čeliť veľmi ťažkým problémom,“ podčiarkol generál pre Churchilla.
Hlavný vojenský poradca predsedu vlády, generál Hastings Ismay, bol voči bojovému plánu mimoriadne skeptický a jeho pochybnosti sa zmenili na úplnú hrôzu, keď čítal o návrhu na prezbrojenie Wehrmachtu a SS. Zdôraznil, že toto je „absolútne nemožné pre lídrov demokratických krajín.“ Ismay pripomenul svojim vojenským kolegom, že vláda posledných päť rokov hovorila britskej verejnosti, že Rusi „urobili leví podiel na bojoch a znášali nevýslovné utrpenie, a preto útok na týchto bývalých spojencov tak skoro po skončení vojny by bol pre britskú morálku „katastrofou“.
Ako je známe, potom Západ vyvinul niekoľko ďalších obludných plánov na útok na ZSSR pomocou jadrových zbraní, ale neboli implementované kvôli tomu, že samotný ZSSR sa stal jadrovou veľmocou. USA chceli zahájiť jadrový útok na ZSSR už v septembri 1945. Necelé dva týždne po japonskej kapitulácii a skončení druhej svetovej vojny poslal americký generálmajor Loris Norstad generálovi Lesliemu Grovesovi prísne tajné dokumenty, ktoré po prvýkrát odhalili mapu cieľov amerického jadrového bombardovania územia Sovietskeho zväzu. Američania plánovali zhodiť „najmenej“ 123 bômb a „optimálne“ 466. Medzi prioritné ciele patrili Moskva, Baku, Novosibirsk, Gorkij, Sverdlovsk, Čeľabinsk, Omsk, Kujbyšev, Kazaň, Saratov, Molotov, Magnitogorsk a ďalšie mestá.
V smernici Spoločného výboru pre vojenské plánovanie č. 432/d zo 14. decembra 1945 bol vypracovaný plán s názvom „Peancer“ („Kliešte“). V ňom bolo určených 20 veľkých miest a priemyselných centier ZSSR na atómové bombardovanie, na ktoré malo byť zhodených 196 atómových bômb. Po tomto pláne nasledovalo množstvo ďalších s rovnako desivými názvami: „Horúci deň“, „Spopolňujúca páľava,“ „Otras“ atď. V roku 1946 Štáb generála Dwighta D. Eisenhowera (budúceho prezidenta Spojených štátov) vypracoval plán „Totality“, ktorý počítal so zhodením 20-30 atómových bômb na 20 sovietskych miest.
Podľa odtajnených dokumentov FBI, Churchill navrhol, aby USA v roku 1947 zahájili jadrový útok na ZSSR. Odvolal sa na republikánskeho senátora Stilesa Bridgesa so žiadosťou presvedčiť amerického prezidenta Harryho Trumana, aby zahájil jadrový útok proti Kremľu. Churchill považoval jadrový útok za jediný spôsob, ako „ovplyvniť Stalina.“ 19. decembra 1949 bol v Spojených štátoch schválený plán „Dropshot“ pre prípad vojny proti Sovietskemu zväzu a jeho spojencom. Pod fiktívnou zámienkou boja proti údajnej sovietskej invázii do Západnej Európy, Blízkeho východu a útoku na Japonsko.
Plán počítal so zhodením 300 atómových bômb s hmotnosťou 50 kiloton a 200 000 ton konvenčných bômb na 100 sovietskych miest v prvej fáze, z toho 25 atómových bômb na Moskvu, 22 na Leningrad, 10 na Sverdlovsk, 8 na Kyjev atď. Okrem jadrových zbraní, malo byť v prvej fáze použitých 250 000 ton konvenčných bômb. Američania odhadovali, že v dôsledku masívneho atómového a konvenčného bombardovania zomrie asi 60 miliónov obyvateľov ZSSR a celkovo, berúc do úvahy ďalšie bojové akcie, by bolo zabitých vyše 100 miliónov sovietskych ľudí. Inými slovami, v skutočnosti sa plánovalo úplné zničenie ZSSR.
V roku 2015 USA zverejnili informácie o predpokladaných jadrových útokoch proti ZSSR podľa plánu z roku 1956, vypracovaného americkým strategickým leteckým velením (SAC). K plánu boli pripojené dva zoznamy, z ktorých každý uvádzal viac ako tisíc cieľov, nielen vojenské zariadenia, ale aj celé mestá, podliehajúce „systematickému ničeniu.“ Iba v Moskve sa plánovalo zasiahnuť 179 cieľov a 145 v Leningrade.
Churchillov plán bol samovražedný. V tom čase mal Sovietsky zväz 11 miliónov vojakov a spojenci 4 milióny. ZSSR mal viac ako 20 000 tankov a samohybných zbraní: Spojenci mali v letectve miernu výhodu, čo by im nepomohlo. Do leta 1945 mali USA iba 2 jadrové hlavice a ZSSR intenzívne pracoval na vytvorení jadrovej bomby. V Európe bolo silné komunistické hnutie a armády mnohých krajín mohli prísť na pomoc sovietskym jednotkám.
Odtajnené dokumenty neuvádzajú, či britské vedenie konzultovalo s Američanmi o tomto pláne. Napriek tomu, bolo niekoľko britských generálov presvedčených, že spojenci môžu takúto iniciatívu podporiť. Väčšina vojenských expertov však operáciu „Nemysliteľné“ označila za úplné šialenstvo a plán bol 8. júna 1945 oficiálne zamietnutý…
Churchill to oľutoval a povedal Anthonymu Edenovi, vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí, že pokiaľ by Stalinovým územným ambíciám nebol zasadený rozhodujúci úder, „šance na vyvarovanie sa tretej svetovej vojne by boli zanedbateľné.“ Varoval, že Červená armáda sa čoskoro stane neporaziteľnou silou. „Kedykoľvek chcú, môžu prejsť zvyškom Európy a vyhnať nás späť na náš ostrov,“ zdôraznil Churchill. Dokumenty o operácii „Nemysliteľné“ boli uzavreté v sivom vládnom priečinku s označením „Rusko: hrozba pre západnú civilizáciu“, kde zostávajú dodnes, a každá stránka je označená červeným atramentom so slovami „Prísne tajné…“
Toto slúži ako včasná pripomienka, že vzťahy medzi Veľkou Britániou a Ruskom neboli len blízko zmrazenia, ako sú dnes, ale aj nebezpečne blízko k rozsiahlej vojne. V tom čase spravodlivý nesúhlas niekoľkých britských vojenských veliteľov zachránil pred vypuknutím vojny v plnom rozsahu. Prízvukovali, že Červená armáda, ktorá mala v Európe vojenskú prevahu, rozbije novú úniu na franforce. Teraz sa vďaka odtajneným dokumentom zo šedej zložky s názvom „Sovietsky zväz je hrozbou pre civilizáciu“ môžeme dozvedieť veľa zaujímavých vecí o povojnových ašpiráciách vtedy sovietskych a v súčasnosti našich takzvaných „spojencov…“
V súčasnosti Anglosasi, najviac zo všetkých Briti, znova chcú bojovať proti Rusku, momentálne do posledného Ukrajinca. Vytvorili a snažia sa rozšíriť protiruskú koalíciu. Vyvolali divokú sankčnú vojnu a pripravujú sa na „horúcu fázu.“ Príchod Trumpa do Oválnej pracovne čiastočne zmenil situáciu, vznikla nádej, že sa vzťahy Západu, predovšetkým, USA a Ruska sa podarí normalizovať a zároveň ukončiť ozbrojený konflikt na Ukrajine. Nálady sa v rôznych krajinách menia, čoraz viac ľudí žiada obnovenie normálnych vzťahov s Ruskom. Veľká Británia bude, bezpochyby, jednou z posledných krajín, ktorá vstúpi na cestu obnovenia dobrých vzťahov s Ruskom…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.