Z dôvodu zabezpečiť vyššie penzie sa v roku 2004 rozšíril dôchodkový systém o druhý pilier s tým, že časť povinných odvodov dôchodkového sporenia sa zo Sociálnej poisťovne odvádzal do dôchodcovských správcovských spoločnosti, ktoré ich mali následne investovať do podielových fondov. Do zhodnocovania dôchodkových úspor v tomto pilieri je zapojených takmer 1,9 milióna Slovákov s objemom viac ako 15 miliárd eur a keďže tieto sa investujú na zahraničných trhoch, si koaličná vláda pokladá oprávnenú otázku prečo sa neinvestujú doma? V tejto súvislosti ale treba povedať, že za 20 rokov prešiel druhý pilier rôznymi zákonnými zmenami týkajúcimi sa povinnosti vstupu, presunov z dlhopisového do indexového fondu, poplatkov dôchodcovským správcovským spoločnostiam ako aj zmenám výplatných podmienok, ktorým väčšina budúcich poberateľov penzie z druhého piliera aj tak nerozumie. Poslednou zmenou v druhom pilieri bude aj zavedenie Predvolebnej investičnej stratégie, pod čím sa rozumie presun úspor sporiteľov v závislosti od ich veku z indexových do dlhopisových ako aj opačne tak, aby ich zhodnocovanie bolo výhodnejšie. V tejto súvislosti si treba povedať, že zhodnocovanie úspor v ktoromkoľvek fonde bude predovšetkým závisieť od menovej politiky ECB. Z hľadiska budúcnosti bude dôležité aby aj druhý pilier prispel k udržateľnosti nášho dôchodkového systému, s čím súvisí aj terajšia predstava koaličnej vlády investovať úspory sporiteľov druhého piliera doma predovšetkým do veľkých infraštrukturálnych projektov, ktorú opozičné strany označili aj keď nie ako „znárodnenie úspor“, keďže je chránený ústavou, tak len organizovaním petičných akcii na jeho ochranu v obave opakovaného otvorenia.
Domácnostiam sa ponúka najbezpečnejšia investícia
Doterajšie zhodnocovanie úspor sporiteľov v druhom pilieri má niečo spoločné so „zhodnocovaním“ bitcoinu, ktorého extrémny pohyb hore dolu je príčinou, že väčšina z nás má obavy investovať do niektorej z kryptomien., čo napokon platí aj pri výsledkoch zhodnocovania úspor v jednotlivých dôchodkových fondoch za predchádzajúcich 20 rokoch. Aké boli penzie z nich sa treba opýtať tých čo už ich poberajú, väčšina z nich tvrdí, že sú nižšie ako dostavajú z priebežného piliera predovšetkým z dôvodu, že sú každoročne valorizované. Ak sa koaličná vláda rozhodne investovať spomínané úspory cez dôchodcovské správcovské spoločnosti, bude musieť prijať zákon, či to bude pre nich povinnosť a za akých ekonomických pravidiel vrátane akých investičných produktov? Najhoršie by bolo keby dôchodcovské správcovské spoločnosti boli „donútené“ nakupovať štátne dlhopisy, ktorými sa financujú deficitné verejné financie medzi ktoré patria aj peniaze Sociálnej poisťovni. Vláda totiž predpokladá, že financovanie veľkých investične náročných projektov dlhodobé by prinieslo vyššie zhodnotenie ako doteraz. Dnes emitujeme 10 ročné štátne dlhopisy za výnos okolo 3,6 percenta, ktoré sú zo strany zahraničných investorov „vypredané“ a prečo by za rovnaký úrok nemohli byť štátne dlhopisy ponúknuté správcom dôchodkových úspor ako aj domácnostiam, ktoré si dočasne voľné peniaze sporia na bankových účtoch za nižší úrok? Investovať úspory sporiteľov dôchodkových fondov ako aj peňazí občanov do vládou emitovaných štátnych dlhopisov sa ale pokladá za bezpečnú investícia , keďže v komerčnej banke sú peniaze chránené aj fondom ochrany vkladov do výšky 100 tisíc eur. Pri kúpe jedného štátneho dlhopisu občanmi treba počítať s nižšou výškou minimálneho vkladu, ako by to bolo v prípade investovania správcu dôchodkového fondu do kúpy jedného štátneho dlhopisu. Z legislatívneho hľadiska je však jednoduchšie umožniť domácnostiam kúpu štátneho dlhopisu ako by to bolo v prípade správcu dôchodkových fondov, keďže sú to zahraničné právnické osoby pod ochrannou európskych inštitúcii. Na druhej strane ale treba povedať, že domácnosť sa bude pri rozhodovaní investovať dočasne voľné peniaze do kúpy štátneho dlhopisu podľa výšky výnosu, ako aj podľa doby viazanosti, keďže štátny dlhopis sa pokladá za dlhodobú investičnú príležitosť. V tejto súvislosti však treba povedať, že odliv časti úspor občanov z komerčnej banky môže obmedziť aj možnosti úverovania domácej ekonomiky, v krajnom prípade dokonca aj zvyšovať úrokové sadzby. Aký teda bude prínos tohto vládneho návrhu v prospech domácností a správcov dôchodkových fondov? Na to si počkajme až do legislatívneho vládneho návrhu, ktorý musí prejsť parlamentom. Dovtedy sú stanoviská opozície o „tunelovaní“ druhého dôchodkového piliera neopodstatnené , skôr ide o strašenie občanov
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.