
Po kritike zo strany opozičných kolegov a finančných analytikov týkajúcich sa „drahého“ požičiavania peňazí od občanov pre potreby konsolidácie rozpočtových deficitov už vypredanými štátnymi dlhopismi pre občanov, sa tento krát kritika týka transakčnej dane, ktorú od živnostníkov a právnických osôb začnú banky vyberať od 1.4.2025. Pokiaľ ide o prvú kritiku, že bola pre štát „drahá“ a navyše nepokryje ani infláciu, nastala pri poslednej aukcii štátnych dlhopisov zmena aj v tom, že nie za 3 alebo 3,3 percenta, ako to bolo v prípade štátnych dlhopisov pre občana, ale takmer za 4 percenta sme si požičali peniaze od medzinárodných finančných inštitúcii a podľa všetkého to bude do konca roka ešte drahšie. Prečo. Problém nastal uvoľnením nemeckej dlhovej brzdy na základe ktorej si Nemci budú požičiavať miliardy emitovaním ich štátnych dlhopisov za prirážku až na úrovni 4 percent, čo samozrejme neobíde ani slovenské štátne dlhopisy. .
Komerčné banky vychádzajú živnostníkom v ústrety
Ale vráťme sa k transakčnej dani. V eurozóne transakčná daň nefunguje a tak nemáme s kým porovnávať jej negatívne dôsledky, ktoré pocítia všetci ktorých sa jej platenie bude týkať. Najväčší problém pred jej ostrou prevádzkou majú živnostníci, ktorí si k termínu účinnosti musia založiť vo svojej banke osobitný transakčný účet. V tejto súvislosti však treba povedať, že v niektorej stačilo len preukaz totožnosti, inde pýtali aj výpis zo živnostenského podnikania, niekde bolo treba prísť osobne ale niektoré banky umožnili založenie transakčného účtu aj mobilnou aplikáciou. Kto potreboval osobnú konzultáciu dával prednosť prísť osobne do banky. Samozrejme, že bez IČO, čo je identifikácia organizácie účet založiť nešlo. Výpočet dane a odvod do štátneho rozpočtu zabezpečí banka cez podnikateľské kontá a zabezpečí jej registráciu na výpise z mesačného účtu. Do štátneho rozpočtu v tomto roku by to malo priniesť viac ako 500 miliónov eur, čo pri ináč nezmenených podmienok, by sa nám mal znížiť verejný dlh a teda aj menej peňazí si požičať. O tom, že transakčná daň sa v budúcom roku zavedie aj v iných členských štátoch eurozóny sa potichu šepká, keď zo všetkých strán len počujeme koľko si bude musieť EÚ požičať peňazí navyše v súvislosti pomoci Ukrajine a budovania vlastných ozbrojených síl podľa predstav „ochotných“ čo je väčšina členských krajín únie..
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.