Odpoveď na takmer rétorickú otázku, prečo USA sa snažia podrobiť takmer celý svet, chcú, aby im slúžilo a poklonkovalo obyvateľstvo všetkých kontinentov, vyhrážajú sa oponentom a potláčajú konkurentov, je vo všeobecnosti veľmi jednoduchá: domáci politici a väčšina obyvateľstva sú presvedčení, že Spojené štáty sú najvyššími silami predurčené na to, aby boli jednotkou na planéte, boli najsilnejšie a najbohatšie a pre dosiahnutie tejto cieli sú všetky metódy vhodné – aj tie najhoršie, najbrutálnejšie, najkrvavejšie a najcynickejšie. Dôležitá je len Amerika a ostatné je len tak – dodatok…
Ako je známe z histórie, americkí politici nikdy nekonali v rukaviciach. Populárne v USA slogany „America the first“ alebo „America je number one“ ponímajú iba v jednom zmysle: všetkých oponentov a konkurentov treba eliminovať a to v priamom a prenosnom zmysle – ako sa podarí – tvrdšími alebo o niečo jemnejším metódami… Ako je tiež známe, Spojené štáty osídlili presťahovalci z Veľkej Británie, drvivá väčšina z ktorých boli dobrodruhovia, dokonca aj kriminálnici, ktorí uznávali iba dve „hodnoty“ – zbrane a doláre. Ako konali voči domácemu obyvateľstvu, je tiež známe. A čiastočne v podobnom duchu konajú už takmer 250 rokov voči obyvateľstvu celého sveta a ten svet považujú za svoju rozsiahlu kolóniu.
Ďalšia – podobná a tak trochu „naivná“ otázka: prečo sa Spojené štáty hádajú s celým svetom, prečo nemôžu spolunažívať s ostatnými v mieri a pokoji? Čiastočne sme na ňu odpovedali pred chvíľou a teraz sa pokúsime na celý tento problém posvietiť z iného uhlu pohľadu – nie z politického alebo sociálneho, ale zo zemepisného, geografického. Pozrieme sa na mapu sveta alebo na glóbus /v závislosti od toho, čo máte pri sebe/. Ďalšia, ešte „naivnejšia“ otázka: prečo nie sú všetky krajiny priateľmi?
Mohla by, napríklad, Čína kamarátiť sa s USA, Rusko s Európskou úniou, Izrael so Sýriou atď. Mohli by budovať cesty a mosty, obchodovať a investovať, spoločne rozvíjať vedu a kultúru, bojovať proti globálnym výzvam atď. Ale akosi to nejde. Ďalšia otázka – tentoraz „konšpiračná“: prečo drvivá väčšina štátov potrebuje všetky tie vojenské základne, aliancie, stovky vojenských lietadiel, lodí, tisíce tankov a rakiet?.. Ľudia sú natoľko tupí a egoistickí, že nemôžu sa dohodnúť, pristúpiť na kompromis, vážiť si názory a záujmy iných, a nedokážu vyriešiť spory bez použitia hrubej sily, aby nemuseli zapríčiniť smrť tisíc ľudí?..
Svet už dosiahol takú úroveň rozvoja, keď je možné prejsť zo stavu neustáleho nepriateľstva do stavu večného mieru a vzájomnej pomoci. A tento stav je určite lepší a vhodnejší, ako vojna. Už niektorí analytici aj na Západe tvrdia, že aliancia NATO a 800 amerických základní po celom svete sú nebezpečným anachronizmom, zlým prežitkom Studenej vojny, takými „mamutmi, ktoré by už dávno mali „vymrieť…“ Na to dlhé roky upozorňovalo vedenie Ruska a mnohých ďalších krajín, ale kedy a koho voľakedy počuli a poslúchli Spojené štáty?..
Vladimír Putin v januári 2022 predložil ďalší návrh, nasmerovaný na zníženie napätia medzi Ruskom a „Divokým Západom“. Nežiadal nič nemožné, svetoborné alebo ohrozujúce USA: požiadal iba o oslabenie „zápalu“ NATO, zastavenie agresívnej politiky a rétoriky, stiahnutie rakiet, ktoré nebezpečne ohrozovali územie Ruska, požiadal neposúvať krvilačný spolok a jeho vojenské základne bližšie k ruským hraniciam, ale naopak sa pokúsiť o mierové spolužitie, obchodnú a inú spoluprácu, hlavné, o mier a neohrozovanie iných.
Pripomeňme, že veď aj Sovietsky zväz bol „rozobraný na kusy“ v roku 1991 práve s takou nádejou, keď v Moskve navrhli zakopať vojnovú sekeru, naivne si mysliac, že to isté urobia aj vo Washingtone, a, ako sa vtedy žartovalo, „bude mier, priateľstvo a žuvačka…“ Ale všetko bolo inak. ZSSR navrhoval ukončiť studenú vojnu, nakoniec bol zničený s obrovskými ťažkými následkami pre prakticky všetky bývalé sovietske republiky, ale Spojené štáty pokračovali v snahách poškodiť Rusko – mienili ho rozvaliť a zničiť rovnakým spôsobom, ako to bolo v prípade Sovietskeho zväzu. Nepriateľské konanie zo strany USA sa vôbec nezmenilo. Spolu s Britániou pokračovali v zasievaní chaosu a roznecovaní ohnísk napätia po celom svete, najmä okolo Ruska a krajín Blízkeho východu.
Málilo sa im, že zmizol hlavný konkurent – ZSSR, prečo chceli následne zlikvidovať aj Rusko? Dôvodov je veľa a jeden z hlavných sa vyjadruje v módnej v súčasnosti fráze – „Nič osobné, iba biznis…“ Rusko neliezlo po kolenách, pomerne rýchlo sa postavilo na nohy, úspešne sa rozvíjalo a znova sa stalo nebezpečným konkurentom USA v oblasti hospodárstva. A vo vzťahu k USA bola tam ešte jedna chyba, takpovediac, „geografická“… Tak alebo inak, ale Spojené štáty sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti od oblastí, s ktorými sa dá obchodovať najúspešnejšie – a to ako nakupovať, tak aj predávať tovar. Veľká vzdialenosť často znamená oveľa väčšie náklady na dopravu a následne aj predraženie tovaru.
Pozrime sa na mapu sveta. Je tam niekoľko regiónov, mimoriadne zaujímavých pre USA. Napríklad, značná časť Ázie je oblasť, v ktorej žije 60% svetovej populácie. Sú to Čína, India, Indonézia, Bangladéš, Japonsko, Vietnam a ďalšie ázijské krajiny. A trochu severnejšie sa nachádza Rusko. Je to región s najvyššou koncentráciou rôznych prírodných zdrojov. Navyše Európa, vrátane časti toho istého Ruska, je oblasťou koncentrácie vedy a techniky. No a plus ďalších 500 miliónov obyvateľov. Je to obrovský potenciál, ktorý sa môže úspešne rozvíjať a poskytnúť obrovské výhody a zisk, avšak za jednou podmienkou – ak bude pretrvávať mier, stabilita, spolupráca a vzájomná pomoc.
A teraz si predstavme taký „naivný“ obrázok, že neexistujú žiadne vojny. Blízky Východ nie je v plameňoch. Rusko sa priatelí s Európou a Čína má vynikajúce vzťahy so všetkými ázijskými susedmi atď. Hospodárstvo a obchody sú na vzostupe, rýchlo sa stavajú moderné cesty, veselo sa prepravuje tovar v obrovskom množstve, sú dostupné suroviny, napreduje spoločný rozvoj vedy a techniky (veľa vedeckých projektov je možné vytvoriť iba spoločne, ako, napríklad, termonukleárny reaktor – žiadna krajina ho samostatne neutiahne) atď.
Ale kde na celom tomto krásnom obrázku je miesto pre USA? Kto a načo by ich potreboval v celej tejto schéme? Jednoducho sú až nadmierne vzdialené a je ťažké a finančne nákladne sa k nim dostať. Je tu smutný paradox: geografická poloha USA je veľmi výhodná pre vojnu (nikto sa k nim nedostane), ale nie je veľmi výhodná pre obchod (dlhá spiatočná doprava). Čiže dovážaný z USA tovar bude vždy drahší pre tých istých Európanov, ako tovar, vyrobený v EÚ, alebo aj dovezený z Ázie. A ako prinútiť Európanov nakupovať predražený americký tovar? No iba pomocou sily, vyhrážok, pokryteckej politiky, intríg a špekulácií.
Najzreteľnejší príklad – situácia s ruským plynom. Rusko môže dodávať kvalitný a lacný plyn do EÚ, čím tvorí neprekonateľnú konkurenciu pre USA. Aké východisko vidí Washington? Odstrániť konkurenta a prinútiť Európanov nakupovať drahší a menej kvalitný americký plyn. Pričom pokrytectvo niektorých amerických spoločností nemá hranice: nakupujú lacný ruský plyn a potom ho za drahší peniaz predávajú európskym nákupcom, tvrdiac, že predávajú „americký“ plyn. A ako odstrániť konkurentov? Na to existuje veľa spôsobov: intrigy, hrubý nátlak, pokrytecké konanie, vyhrážky, sankcie atď. A čo by sa stalo, keby Rusko v pohode prepravovalo plyn prostredníctvom tých istých „Severných prúdov“? Kto by v EÚ nakupoval americký plyn? Nič osobné, iba biznis… Washington by sa ocitol v „postavení mimo hry…“
A tu sa opäť dostávame k tomu, že Spojené Štáty počas svojej histórie vybudovali všetko na svete tak, aby ovládali pevninu prostredníctvom kontroly oceánov a morí (úžiny, kanály, dôležité ostrovy). A keby, povedzme, Európa, Rusko a Čína obchodovali iba po súši, ako by to dokázali kontrolovať Spojené štáty? Nijako. V Spojených štátoch žije len 330 miliónov ľudí. Toto je zanedbateľný trh v globálnom meradle. Keby všetko išlo tak, ako malo (bez toho, aby Američania okrádali planétu v masovom meradle), potom by Spojené štáty boli obyčajnou krajinou na západnej pologuli. Nič viac, ako Brazília, Čile alebo Argentína.
Jednoducho nemajú čo ponúknuť svetu z geografického hľadiska. Preto je pre USA dôležité vytvoriť systém, v ktorom budú všetky krajiny nepriateľmi alebo aj vo vojne a iba v takom mimoriadne neefektívnom svete budú Spojené štáty schopné konkurovať, aj keď majú neefektívne umiestnenie v zámorí. Ak v Európe nastolia poriadok, obnovia mier a spoluprácu, Spojené štáty sa okamžite stanú zbytočnými pre Európanov. Kto bude potrebovať ich plyn, zbrane, ich trh? To všetko je k dispozícii v Eurázii a je oveľa bližšie, rýchlejšie, lacnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu. A mimochodom, nikto nebude potrebovať ani americké zbrane, ani ich vojenské základne – vážny nástroj nátlaku na európske vlády.
Navyše nikto nebude potrebovať ani ďalších Anglosasov – Veľkú Britániu, vláda ktorej nedokáže zabudnúť, že voľakedy v minulosti to bola veľmoc /tak, mimochodom, tiež morská/, otrokársky štát, „migranti“ z ktorého vytvorili USA. Čo je dnes Británia? Okraj Európy, už nie je ani súčasť Európskej únie, ostrovný štát, malý a takmer bezvýznamný. Ak Británia nebude kontrolovať moria a finančné toky, kto ju potom bude potrebovať? Nech si Briti robia čo chcú – ale iba na svojich skalnatých ostrovoch…
Tak prečo USA robia iným zle? Ako vidíme, čiastočne je na vine „zemepis“, nadmierne veľká vzdialenosť USA od hlavných zdrojov príjmu pre americké spoločnosti. Na druhej strane, je tu dlhodobá zúfalá snaha hrať prím v svetovej politike, diktovať iným svoje podmienky a nepokorných prinútiť hrubou silou alebo zlikvidovať. Spojené štáty vznikli, ako otrokársky štát, a zďaleka sa nezbavili tej svojej povahy imperialistu a otrokára, chcú vládnuť svetu a všetky ostatné krajiny mať za poslušných sluhov.
V tomto zmysle politika nového prezidenta USA, ktorý sa rozhodol hrať na mierotvorcu, sa príliš neodlišuje od konania jeho predchodcov. Čiastočne síce zmenil stratégiu, ale v ostatnom koná, ako aj jeho bývalí kolegovia a, ak to uzná za potrebné, nebude váhať a použije silu americkej armády. Je v tom taká „malá chybička“ Američanov a vôbec Anglosasov. Chcú byť za každú cenu prví, najlepší, najsilnejší a najbohatší. A preto musia podrobovať iných, robiť im zle. Keby im postačilo, že budú jednými z prvých, najlepších, najsilnejších a najbohatších, ten stav by sa dalo dosiahnuť za spolupráci a dobrých vzťahov s inými krajinami.
Zatiaľ vo Washingtone na to neprišli. Dodnes na to nemajú dostatok rozumu a zdravého zmyslu. Ale veď prídu na to, naučia sa – život je najlepší učiteľ…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.