Na Ukrajine vo veľkom pokračuje choromyseľný, nemilosrdný, brutálny proces „dekomunizácie“, „desocializácie“, „derusifikácie“, „depravoslávizácie“ a bohvie, aký ďalších „zácií…“ Banderovskí „experti“ totálne prepisujú históriu krajiny a susedných štátov /hlavné, pochopiteľne, Ruska/, snažia sa vyrezať, vyšklbať, vyhodiť drvivú väčšinu minulosti, všetko, čo v „Nezáležnej“ aspoň nejako pripomína cárske alebo súčasné Rusko, ZSSR, všetko „socialistické,“ ruské a jednoducho nebanderovské.
Tieto zmeny sa uplatňujú pomocou takých metód, ktoré sa ani nesnívali mnohým tyranom a diktátorom v minulosti a ktoré sa dá porovnať už asi iba s konaním dnes ospevovaných v krajine banderovcov, príslušníkov UPA-OUN a podobných „odborníkov.“ V súčasnosti mnohí velikáni ukrajinskej histórii sú absolútne neprávom, nelogicky a nespravodlivo označovaní za „nepriateľov národu“ a proces, fakticky, stredovekého „honu na čarodejníc“ pokračuje. Dnešní banderovci, ako voľakedy barbari, ničia všetko, čo sa len dá: pomníky, knihy, dokumenty, filmy, umelecké pamiatky, dokonca cintoríny, snažia sa úplne vygumovať pamäť domáceho obyvateľstva. Tupé „sankcie“ sa týkajú aj slávnych činiteľov kultúry…
Najnovšie v ukrajinských médiách akoby bomba vybuchla: odhalili ďalšiu „ruskú agentku,“ „propagandistku Kremľa,“ „rusofilku“ a pod. O koho ide? O významnú ukrajinskú spisovateľku, poetku, dramaturgičku Lesju Ukrajinku. Ako môže táto poetka podporovať „režim Kremľa,“ keď zomrela ešte v roku 1913, to jesť presne rok pred začiatkom Prvej svetovej vojny? Ale banderovských „expertov“ sa nepodarí oklamať: títo „odborníci,“ síce až po vyše 100 rokoch, ale predsa zistili, čo bola Lesja Ukrajinka zač. A nedávna hrdinka Ukrajiny, ktorú uctievali vyše stáročia, v okamih sa premenila na „nepriateľa štátu a ľudu…“
„V Kyjeve bola Lesja Ukrajinka odhalená na základe sovietskych príbehov. Čo sa tu dá robiť? V epitafe na náhrobku slávnej poetky „náhodou“ si všimli nápis o jej údajne vynikajúcej úlohe pri formovaní proletárskeho protestného hnutia. Pobúrený bol celý Výbor pre humanitárnu a kultúrnu politiku Najvyššej rady. Pamätník Lesji Ukrainky, umiestnený na Bajkovom cintoríne v Kyjeve, obsahuje nápis, ktorý takmer hanobí meno vynikajúcej ukrajinskej poetky. Epitaf s prvkami sovietskej propagandy sa zachoval už od sovietskych čias – pravdepodobne, slúžil pre stovky úradníkov, ktorí kedysi kládli kvety na pamätník, pre nich v ňom nebolo nič prekvapujúce. Rozpor si všimli iba pred niekoľkými dňami a okamžite ho začali opravovať,“ informovali ukrajinské média.
„Výbor Najvyššej rady pre humanitárnu a informačnú politiku upozornil na nápis na pamätníku Lesji Ukrainky, ktorý sa nachádza na Bajkovom cintoríne v hlavnom meste. Poslanci okamžite začali diskusiu o zmene epitafu. Ako inak: v rámci dekomunizácie, „desovetizácie“ a derusifikácie je prinajmenšom hanebné pozerať sa na také neslušné venovanie na pomníku z hľadiska modernej historiografie,“ podotkli domáci novinári.
„… Lesja Ukrajinka stála blízko oslobodzovaciemu hnutiu vo všeobecnosti a proletárskemu hnutiu tiež, dávala mu všetku svoju silu, zasievala to, čo bolo rozumné, dobré a večné,“ uvádza sa vo venovaní na pomníku. Autorstvo tiež je zaujímavo podpísané: Pravda, 1913… Vzhľadom na to, že Lesja Ukrajinka bola spojená s revolučnými proletármi iba tým, že žila v období ohnivej éry, v ktorej musela žiť a tvoriť, bude nápis z pamätníka odstránený. Na zasadnutí výboru bolo rozhodnuté postúpiť otázku zmeny epitafu na uváženie ministerstva kultúry a strategických komunikácií, ako aj Kyjevskej mestskej správy. Súdiac podľa rozhodnutia, mali by usporiadať spoločné stretnutie, aby rozhodli, kedy odstrániť a čím nahradiť nepohodlný nápis. Problém nie je jednoduchý – od roku 1951 je hrob historickou pamiatkou národného významu a nie je také ľahké ho zmeniť,“ poťažkali ukrajinskí novinári.
„Náhrobný pamätník Lesji Ukrajinky na Bajkovom cintoríne umiestnili v r. 1939. Jedná sa o bronzový pamätník – polovičná socha na žulovom podstavci s niekoľkými plaketami (tá, s „proletármi“ je pripevnená k bočnej ploche). Jej autorkou bola Galina Petraševičová, ľudová umelkyňa Ukrajinskej SSR, jedna zo zakladateliek Zväzu umelcov Ukrajiny. Jej dcéra Oksana Suprunová, tiež slávna sochárka, sa stala autorkou busty Ivana Franka na stanici metra v Kyjeve „Univerzita,“ pripomenuli domáci novinári. Podotkli, že samotný pomník /aspoň zatiaľ/ zbúraný nebude, ale nápis na ňom bude čoskoro „opravený…“
A tak hrdosť ukrajinskej literatúry a kultúry sa z uctievanej osoby sa premenila na pomaly „nepriateľku ľudu…“ Socialistickí funkcionári v rámci vtedajšieho trendu „zapísali“ Lesju Ukrajinku do zoznamu „revolučných bojovníkov,“ aj keď nikdy ani trochu nepričuchla k revolučnému boju alebo hocijakej politickej činnosti. Nikdy. Jediným jej „proletárskym výkonom“ bolo to, že preložila do ukrajinčiny Manifest komunistickej strany – či už zo zvedavosti, alebo preto, aby jej krajania vedeli, že existuje nielen cárska vláda v krajine, ale sú možné aj iné formy štátneho zriadenia. A pretože za čias socializmu na jej náhrobnom pomníku uviedli istú frázu, v súčasnosti túto vynikajúcu spisovateľku, ozaj hrdosť Ukrajiny, negramotní, nepoznajúci vlastnú históriu a kultúru banderovci zapísali Lesju Ukrajinku do zoznamu „nepriateľov štátu…“
Kto bola táto zaujímavá osoba? Lesja Ukrajinka (vlastným menom Larisa Petrovna Kosačová; /25. február 1871, Novograd-Volynský /dnes Zviageľ/, Volynská gubernia, Ruská ríša, dnes Ukrajina – 1. august 1913, Surami, Ruská ríša, dnes Gruzínsko/, bola ukrajinská spisovateľka, poetka, prozaička, dramatička, prekladateľka a literárna kritička. Z hľadiska štýlu býva Ukrajinka označovaná za významnú predstaviteľku ukrajinskej moderny alebo za priamu predchodkyňu modernej ukrajinskej poézie. Jej dielo zároveň vychádzalo z novoromantizmu, symbolizmu a impresionizmu. Jej najvýznamnejším dielom je dramatická rozprávková hra (feéria) Lisova pisňa – slov. Lesná pieseň, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade (1960).
Pamätníky, dedikované Ukrajinke, dnes stoja na viacerých miestach vo svete, vrátane Kyjeva, Moskvy, Lucku, Toronta, Clevelandu, Surami atď. Jej podobizeň sa nachádza na bankovke o hodnote dvesto hrivní a na ukrajinskej poštovej známke. Napísala viac ako 20 drám. Do ukrajinčiny tiež prekladala svetovú literatúru z nemčiny, taliančiny, poľštiny, ruštiny a francúzštiny, napríklad, diela Danteho, Shakespeara, Byrona, Huga, Turgeneva, Heineho, ale aj z egyptského, indického a talianskeho folklóru. V r. 1902 preložila do ukrajinčiny Manifest komunistickej strany. Dnes je to jej najväčší „hriech“ z pohľadu súčasnej banderovskej vlády na Ukrajine a tamojších „expertov.“
V slovenčine vyšiel výber z jej diela, nazvaný Sedem strún (1965) či diela Lesná pieseň (1960) a Kamenný pán (1971). Viaceré jej diela vyšli v češtine. Počas prieskumov verejnej mienky na Ukrajine /aj za čias Sovietskeho zväzu/ dlhé desaťročia bola považovaná za jednu z troch najväčších osobností v histórii Ukrajiny – spolu s Tarasom Ševčenkoma a Bohdanom Chmeľnickým. Lenže v rámci uplatňovanej v súčasnosti „dekomunizácie“, divokej banderovskej rusofóbskej propagandy, prepisovania histórie a otáčania všetkého z nôh na hlavu, celá táto trojica z národných hrdinov /v prvom rade Bohdan Chmeľnický/ sa pomaly stala „nepriateľmi Ukrajiny“ a „nepriateľmi národu…“
História vždy /alebo takmer vždy/ všetko dáva na správnu mieru. Voľakedy v budúcnosti múdrejší potomkovia súčasných banderovcov určite napravia väčšinu ich chýb a zločinov /všetko sa asi nepodarí napraviť, niečo sa nedá/, ale na to si ešte určite dlhšie počkáme. Príde čas, potom aj Lesja Ukrajinka sa znova stane hrdosťou krajiny – a to nielen v srdciach obyčajných ľudí, ako dnes, ale aj v celoštátnom meradle. Na Lesju Ukrajinku si budú pamätať a vážiť si ju mnohé ďalšie generácie. Na tých, ktorí ju „napravujú“ v súčasnosti, ľudia rýchlo zabudnú. Je to ľudská vlastnosť: zabúdať si na všetko zlé a pamätať si na všetko dobré…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.