
Napriek pokračujúcej digitalizácii je hotovosť najčastejšie používané platidlo pri platení v menších sumách v obchode a v reštauráciách, ktoré ich nesmú zo zákona odmietnuť. Jej podiel pri platení však klesá, zároveň sa zvyšuje podiel platenia platobnou kartou predovšetkým pri platení niekoľko desiatok eur. V súvislosti so zavádzaním digitálneho eura sa hovorí o jej budúcnosti, ECB nás však presviedča, že digitálne euro nebude hotovosť nahrádzať, ale bude len jej doplnok. Hotovosť v podobe papierových peňazí a minci je vydávaná centrálnou bankou a nepredstavuje finančné riziko pre platiteľa ale ani pre príjemcu hotovosti. Keďže hotovosť sú peniaze, ktorých funkcie je okrem iných aj uchovanie hodnoty. Pomocou hotovosti sledujeme príjmy a výdavky, čím sa zároveň vyhneme ich nedostatku v bežnom živote.
Objem hotovosti doma bez limitu
Keďže bez hotovosti si nevieme predstaviť svoj život na pracovisku a doma určite nás nenápadnú otázky týkajúce sa ich legálneho držania doma alebo obmedzenia platenia v hotovosti v bežnom živote a tak sa pozrime, čo nám v oboch prípadoch hovorí zákon? Pokiaľ ide o držanie hotovosti doma, tak bez rozdielu kde sú doma peniaze uložené, nemáme žiadne limity na ich držanie v hotovosti. Držať väčšie objemy peňazí doma však nemá zmysel z dôvodu, že inflácia „odkrajuje“ z ich kúpnej sily, rizikom sú tiež krádeže a iné havarijné situácie doma. Jediným zákonným problémom ich držania vo väčšom objeme doma, by mohla byť otázka ich legálneho nadobudnutia v prípade policajného zásahu.
Suma platby v hotovosti obmedzená
Fyzická osoba-nepodnikateľ nemôže jednorazové zaplatiť v hotovosti vyššiu sumu ako 5 tisíc eur, čo platí aj v prípade žeby platil podnikateľovi. Fyzická osoba- podnikateľ alebo právnické osoby môžu medzi sebou platiť najviac v hotovosti 15 tisíc eur. V tejto súvislosti pripomíname, že pri prechode cez hranice so sumou vyššou ako 10 tisíc eur, je potrebné obnos peňazí hlásiť colným orgánom. S nepríjemnosťou s vyšším objemom peňazí v hotovosti je možné sa stretnúť aj pri cestnej kontrole, kedy polícia má právo požiadať o vysvetlenie. .
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.