Ďalšia kniha, ktorú pripravilo vydavateľstvo Nitrava slovanského spolku Slavica /Nitra/, dostáva sa ku svojim čitateľom. Nie je to literárna novinka, ale už známa, vynikajúca novela svetoznámeho sovietskeho a ruského spisovateľa Michaila Šolochova Osud človeka. Slávnostný krst tejto dvojjazyčnej knihy /tradične pre Slavicu – v slovenčine a v originálu – v ruštine/ sa v stredu, 18. júna, uskutočnil v priestoroch Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave.
Slávnostný krst bol spojený s kultúrnym programom a premietaním rovnomenného filmu slávneho sovietskeho herca a režiséra Sergeja Bondarčuka Osud človeka (1959). Vo svojej novele Michail Šolochov vyrozprával pozoruhodný, dramatický príbeh frontového vodiča Andreja Sokolova, ktorého pokojné živobytie narušila vojna a kruto ho pripravila o všetko, čo mal. Bol na fronte, dostal sa do koncentračného tábora, kde sa ukázal, ako hrdý, nezlomný muž a skutočný hrdina, a po vojne sa v celej kráse a veľkosti ukázala jeho duša a povaha, keď adoptoval chlapčeka, ktorý stratil rodičov, stal sa jeho otcom. Michail Šolochov vyrozprával krásny príbeh človeka s ozaj veľkým „Č…“
V úvode slávnostného podujatia hostí privítala riaditeľka Ruského centra vedy a kultúry Inna Kuznecovová, ktorá oboznámila prítomných s programom celého podujatia. Následne k nim prihovoril Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike Igor Bratčikov. Pripomenul životnú púť a tvorbu spisovateľa Michaila Šolochova a jeho vynikajúce diela a význam pre svetovú literatúru.
Potom zaujímavú obrázkovú prezentáciu predviedol predseda slovanského spolku Slavica Miloš Zverina, ktorý prezentoval dlhoročnú úspešnú činnosť Slavice od samotného jej vzniku. Porozprával o knihách, ktoré vydalo vydavateľstvo Slavice – Nitrava, a prezradil, ktoré ďalšie knihy sa pripravujú. Novinár a prekladateľ Eugen Paľcev upozornil na unikátnosť tvorby Michaila Šolochova, ktorý vytvoril vo svojich románoch, poviedkach, ale aj v článkoch, keď pôsobil, ako frontový spravodajca počas druhej svetovej vojny, obrovské množstvo nádherných literárnych postáv – neuveriteľne pravdivých, žiarivých, realistických, svojráznych. Predsedníčka občianskeho združenia Berega Natália Balanová porozprávala o spolupráci jej organizácie so spolkom Slavica. Vystúpil aj Jozef Doľník, ktorý zasponzoroval vydanie knihy Šolochova Osud človeka.
Následne prítomní v preplnenej sále Ruského centra vedy a kultúry položili vydavateľom knihy veľa zvedavých otázok o činnosti spolku a vydávaní kníh a po prestávke a občerstvení si pozreli ruský film Osud človeka, ktorý bol nakrútený v roku 1959.
Krátky životopis a prehľad tvorby Michaila Šolochova
Michail Alexandrovič Šolochov (1905 – 1984) bol vynikajúci ruský sovietsky spisovateľ, novinár a scenárista. Riadny člen Akadémie vied ZSSR (1939). Vojnový spravodajca (1941-1945). Plukovník (1943). Získal Stalinovu cenu prvého stupňa (1941) a Leninovu cenu (1960). Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1965). Dvakrát Hrdina socialistickej práce (1967, 1980). Michail Šolochov je tretím držiteľom Nobelovej ceny za literatúru spomedzi ruských spisovateľov – po Ivanovi Buninovi (1933) a Borisovi Pasternakovi (1958), ocenenie získal za román Tichý Don – „Za umeleckú silu a integritu eposu o donských kozákoch v pre Rusko rozhodujúcom čase.“
Narodil sa na Done, v obci Vešenskaja. Ako 17-ročný, v roku 1922 Šolochov odišiel do Moskvy, aby nastúpil na robotnícku fakultu. Neprijali ho však, lebo nebol členom Komsomolu a nemal odporúčanie na štúdium. Aby sa uživil, budúci spisovateľ pracoval ako údržbár, závozník a účtovník v domovej správe. V hlavnom meste sa Michail Šolochov venoval literatúre a pripojil sa k združeniu začínajúcich spisovateľov Mladá garda.
V roku 1924 sa Michail Šolochov vrátil k Donu, k rodičom. Oženil sa a s manželkou sa neskôr vrátil do Moskvy. Onedlho noviny Mladý leninista zverejnili jeho príbeh Rodinka (Materské znamienko), neskôr Nachalenok (Drzáň) a mnoho ďalších. Odvtedy sa jeho diela pravidelne objavovali v tlači. V roku 1926 boli zaradené do prvej knižnej zbierky Donské povesti. V roku 1926 sa Šolochov s rodinou opäť usadil v dedine Vešenskaja.
Ešte počas pôsobenia v Moskve spisovateľ dostal nápad napísať veľké dielo o donských kozákoch. Na jeseň roku 1925 začal písať Tichý Don. Práca na epickom románe trvala viac ako desať rokov, štvrtý diel dokončil v roku 1940. Román vyšiel v sovietskych vydavateľstvách vo veľkých nákladoch.
Počas druhej svetovej vojny pôsobil Šolochov ako vojnový spravodajca pre noviny Pravda a Krasnaja Zvezda. Jeho reportáže z frontu boli publikované v rôznych médiách. Kapitoly z románu Bojovali za vlasť vychádzali od roku 1943 v denníku Pravda. Spisovateľ sa v ňom zameral na udalosti v roku 1942, ústup sovietskych vojsk na Done. Hrdinami románu sú vojaci, ktorí medzi bitkami hovoria o mierovom živote, spomínajú na domov a rodinu. V roku 1956 vyšla jeho svetoznáma poviedka Osud človeka. O tri roky tento príbeh bol sfilmovaný a film Osud človeka videli milióny divákov po celom svete.
V roku 1965 získal Michail Šolochov Nobelovu cenu za literatúru. Stal sa jediným sovietskym spisovateľom, ktorému udelenie Nobelovej ceny schválilo vedenie ZSSR. V roku 1975 sa na filmovom plátne objavila vojnová dráma, nakrútená na motívy románu Bojovali za vlasť. Aj toto dielo sfilmoval režisér Sergej Bondarčuk. V posledných rokoch svojho života Michail Šolochov pokračoval v práci, písal publicistické články a postrehy a stretával sa s mladými spisovateľmi. Zomrel v roku 1984 v dedine Vešenskaja a bol pochovaný v záhrade pri rodnom dome.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.