Bruselu to pod pokrievkou vrie
Časť II.
Anna Záhradníková
India objavuje Európu
Tým sa dostávame späť k strednej Európe. Ako si možno ľahko domyslieť, N. Módí sa rozhodol nesklamať nám blízkych Chorvátov. Tí neprestávajú spolu so susednými Slovincami nástojiť na tom, aby ich svet považoval za stredoeurópske, a nie za balkánske národy. Sebavedomie Chorvátska je vyššie, než dáva najavo, čo je pravý opak desaťnásobne ľudnatejšieho Poľska. Varšava sa nevie nabažiť amerických investícií a úverov, aby mohlo Poľsko zbrojiť, hospodársky rásť a vystupovať voči Bruselu ako sui generis, t.j. ako entita nepodriadená žiadnej vyššej inštancii. Je to síce sebaklam, ale dvíha Poliakom sebaistotu vo vzťahoch k Rusku a Nemecku a bude podnecovať asertívnosť Poľska voči svojmu okoliu dovtedy, dokým sa od neho neodvráti jeho transkontinentálny patrón.
Tým sú pre Poliakov – ako ináč – Spojené štáty. Nie je ním jedna z nastupujúcich veľmocí – India. Poľsko necíti takú intenzívnu potrebu ako Chorvátsko zbližovať sa rovnomerne so všetkými veľmocami, starými i novými. Riskuje tým ale tvrdé prebudenie, pretože chlácholivá ruka Donalda Trumpa predvádza v týchto dňoch celému svetu, ako ľahko sa dokáže zovrieť v päsť.
Pre Slovensko je veľkou škodou, že najmocnejší politik najľudnatejšej krajiny na svete (N. Módí) odletel zo Záhrebu na Cyprus do Nikózie, a nie hneď za humná do Bratislavy. 74-ročný indický štátnik je charizmatickou osobnosťou, vyžarujúcou prirodzenú dobrosrdečnosť. Stal sa prvým indickým štátnikom, ktorý zavítal do samostatného Chorvátska. Zanechal tam nezabudnuteľný dojem. Dával všemožne najavo, že je neveľké, tri a trištvrte-miliónové Chorvátsko je pre Indiu rovnocenným partnerom, a nie periférnou provinciou Európskej únie.
Poľsko by taký prístup od Módího očakávalo, ba priam vyžadovalo, čo by však on asi vnímal ako neprimeraný nárok, ktorému nemusí byť nutne vyhovené. Indická vláda veľmi dobre vie, že žiaden z malých a stredne veľkých členských štátov EÚ nie je sám sebe pánom. Je im ale pripravená pomáhať v tichom a dôslednom emancipačnom úsilí v rámci príprav na neodvratnú hospodársko-politickú rekonfiguráciu Európy.
Poľsko, ktoré by ochotne prijímalo investície z Indie, možno ľutuje, že nevynaložilo dostatočné úsilie, aby si indický premiér urobil po Záhrebe zastávku vo Varšave. Indický investičný kapitál sa snaží dobiehať v Európe Čínu a nakupovať akcie životaschopných spoločností. Výška indických investícií v Chorvátsku presahuje 48 miliónov dolárov, čo je šesťkrát viac ako hodnota chorvátskych vkladov do ekonomiky Indie. Brusel, Berlín, Paríž a Washington, ba i Peking obozretne pozorujú prehlbovanie indicko-chorvátskej spolupráce na projektoch v oblasti obrany a bezpečnosti. Tie sú však len v zárodočných štádiách a v dohľadnej budúcnosti takými ostanú. Obojstranne prínosným sa stáva hľadanie chorvátsko-indickej vedecko-výskumnej synergie vo sfére informačných technológií.
Migrácia
Veľký otáznik visí nad uvoľnením pohybu pracovných síl. Je totiž jednosmerný a tým pádom pre Stredoeurópanov neprijateľný. Ani sympatický indický premiér nedokáže s tou asymetriou niečo urobiť. Vzdelávacia sústava jeden a pol-miliardovej Indie vyprodukuje ročne milión absolventov inžinierskych vysokoškolských študijných oborov. Súčet absolventov prírodovedeckých, technických, inžinierskych a matematických oborov činí každoročne (údaj z roku 2020) 2,55 milióna.
Indický pracovný trh dokáže absorbovať len časť z nich. Zbytok hľadá uplatnenie po celej planéte. Do Európy sa hrnie za obživou príliš mnoho Indov s tvrdeniami o svojej vysokej kvalifikovanosti. Ak dostanú pracovné víza a zamestnajú sa, môžu sa pokúšať o využitie právnych nárokov v rámci Charty ľudských práv v oblasti zlučovania rodín. Zásadu „pracovné víza nech sa páči, ale bez nárokov na zlučovanie rodín“ nie je ľahké vysvetľovať svetovým potentátom kalibru N. Módího. Je to však potrebné.
Za Indov sa totiž vydávajú mnohí Afganci, Pakistanci, Bangladéšana, Cejlónčania a Mjarmančania. Overovanie predkladaných dokladov, i osôb bez dokladov, býva zdĺhavé. Na jeho dôslednosti však musia stredoeurópske štáty nekompromisne trvať, ak sa chcú vyhnúť šíreniu správ cez sociálne siete, že sa predsa len otvárajú masovému prisťahovalectvu.
Bod varu sa blíži
Občianska verejnosť v európskych postsocialistických štátoch, na ktoré Európska únia surovo nalieha, aby sa podieľali na redistribúcii migrantov, pravdepodobne vzkypí od zlosti, keď vstúpi od budúcoročného júna do platnosti Pakt EÚ o migrácii a azyle . Brusel v ňom bude požadovať za každého neprijatého migranta kompenzáciu v hodnote dvadsať tisíc eur. Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová podráždila vlani mnohé členské štáty chrlením vyhrážok, aký všemožný právny postih čaká tých odvážlivcov, ktorí sa vzoprú diktátu. Reptať začali aj Rakúšania. V novej Európskej komisii sa im podarilo nahradiť túto švédsku lavicovú promigračnú socialistku svojím ľudoveckým kandidátom Magnusom Brunnerom. Je to však opatrný právnik a finančník (bývalý rakúsky minister financií), u ktorého rebelujúce stredoeurópske štáty sotva nájdu pochopenie. Namiesto toho im bude pravdepodobne alibisticky radiť pri hľadaní spôsobov na zmiernenie priamej záťaže kompenzácií.
Maďarsko, kde sa majú konať v apríli 2026 parlamentné voľby, bude najohnivejším odporcom takéhoto tyranizovania a ostáva dúfať, že ani Poľsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rumunsko nezaváhajú pri kladení spoločného odporu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.