Nobelova cena za mier bola vždy jedným z najprestížnejších ocenení na svete a udeľuje sa tým, ktorí významne prispeli k mieru. Podľa mnohých však už nie je to čo bývala, hlavne kvôli kontroverzným rozhodnutiam a čoraz väčšiemu politickému tlaku na výber laureátov. Cena čoraz viac slúži politickým záujmom, nie vždy skutočne mierovým činom.
Dnes vyšla správa, že americký prezident Donald Trump bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Pýtate sa za čo? Tak oficiálne za jeho „mimoriadnu a historickú úlohu“ pri sprostredkovaní prímeria medzi Izraelom a Iránom.
Podľa správy, ktorú priniesol Fox News ho nominoval americký kongresman Buddy Carter. V liste adresovanom Nobelovmu výboru pre mier pripísal Carter Trumpovi zásluhy za ukončenie takzvanej „12-dňovej vojny“ a pomoc pri odvrátení širšieho regionálneho konfliktu.
„Vedenie prezidenta Trumpa pomohlo ukončiť ozbrojený konflikt medzi Izraelom a Iránom a zabránilo najväčšiemu štátnemu sponzorovi terorizmu na svete získať najsmrteľnejšiu zbraň na planéte,“ napísal Carter s odkazom na podozrenie z iránskeho úsilia, ktoré nebolo nikdy dokázané.
Dohoda o prekvapivom prímerí, ktorú Trump oznámil v pondelok večer, mala nadobudnúť platnosť cez noc. Nasledovala po dramatickej eskalácii, ktorá sa začala útokom Izraela na iránske jadrové zariadenia, čo vyvolalo niekoľkodňové raketové prestrelky. USA sa neskôr zapojili do boja leteckými útokmi na tri kľúčové iránske jadrové zariadenia a Irán na to odpovedal raketovými útokmi na americkú leteckú základňu v Katare.
Carter ocenil Trumpove rozhodné činy počas krízy a uviedol, že jeho vplyv „bol kľúčový pri dosahovaní rýchlej dohody, ktorú mnohí považovali za nemožnú“. Dodal, že Trumpovo úsilie „je príkladom tých ideálov, ktoré sa Nobelova cena za mier snaží uznať: úsilie o mier, predchádzanie vojne a pokrok v medzinárodnej harmónii“.
Nie je to prvýkrát, čo bol Trump nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Začiatkom tohto roka nomináciu predložil aj kongresman Darrell Issa (republikán za Kaliforniu), pričom odkázal na globálny dopad Trumpovho víťazstva vo voľbách v roku 2024 a len pred pár dňami ho nominoval Pakistan. Niekoľko politikov a verejne známych osobností v Pakistane však následne požadovalo, aby vláda zrušila svoje rozhodnutie. Táto výzva prišla po amerických útokoch na iránske jadrové zariadenia, ktoré Trump podporil, čím podkopal svoje mierové tvrdenia.
Podľa oficiálnej webovej stránky Nobelovej ceny je v súčasnosti 338 kandidátov na cenu za mier.
Najkontroverznejšie „Nobelovky“ za mier
„Žiadna Nobelova cena za mier nikdy nevyvolala viac pozornosti ako cena udelená Barackovi Obamovi v roku 2009.“ Vyjadril sa tak v roku 2015 bývalý držiteľ Nobelovej ceny za mier Geir Lundestad. „Dokonca aj mnohí Obamovi podporovatelia verili, že cena bola chyba,“ dodal. Bývalý americký prezident Barack Obama získal cenu za mier v roku 2009, len deväť mesiacov po nástupe do úradu. V tom čase mnohí ľudia nechápali, prečo si ju zaslúži, keďže vo funkcii bol len krátko. Neskôr sa jeho administratíva zapojila do niekoľkých konfliktov na Blízkom východe a v Afganistane, kde USA vykonávali útoky dronmi proti civilistom.
EÚ získala cenu za mier za rok 2012. Dostala ju vraj „za viac ako šesť desaťročí prínosu k rozvoju mieru, zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe“. Nobelova cena za mier pre Európsku úniu bola ostro kritizovaná, a to nielen kvôli ekonomickému tlaku, ktorý historicky vyvíjala na niektoré krajiny, ako napríklad Grécko, po začiatku hospodárskej krízy v roku 2009. Predaj zbraní popredných krajín EÚ krajinám Blízkeho východu, ktoré boli zapojené do vojny alebo konfliktov, bol považovaný za nevhodný. Približne 50 organizácií zorganizovalo pochody s argumentom, že EÚ je nedemokratická a zachováva si veľké vojenské ambície, a to aj napriek tomu, že jej obyvatelia trpia hospodárskym poklesom.
Americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger sa v roku 1973 podelil o cenu za mier so severovietnamským lídrom Le Duc Thoom za snahy o ukončenie vojny vo Vietname. Výber víťazov ceny bol ostro kritizovaný, keďže Kissinger nariadil bombardovanie Hanoja počas rokovaní o prímerí. Tho odmietol ocenenie, pretože obvinil Washington z porušenia prímeria. Navyše, dvaja členovia výboru po Kissingerovom vymenovaní odstúpili.
Na druhej strane, Mahátma Gándhí bol nominovaný 12-krát, ale nikdy nebol ocenený.
V roku 2006 Geir Lundestad povedal: „Najväčším opomenutím v našej 106-ročnej histórii je nepochybne to, že Mahátma Gándhí nikdy nedostal Nobelovu cenu za mier.“
„Gándhí sa zaobíde bez Nobelovej ceny za mier. Otázkou je, či sa Nobelov výbor zaobíde bez Gándhího.“
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) Pakistan in political turmoil over Donald Trump’s nobel bid after US and Israel bomb Iran’s Fordow, Isfahan, Natanz facilities, indiatimes.com, 23.06.2025
(2) Donald Trump nominated for Nobel Peace Prize: Origin, impact and other key details, hindustantimes.com, 21.06.2025
(3) Trump nominated for Nobel Peace Prize for ‚extraordinary and historic role‘ in Iran-Israel ceasefire deal, economictimes.indiatimes.com, 24.06.2025
(4) Why is The Nobel Prize Losing Its Prestige?, albawaba.com, 12.09.2020
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.