Patril som do komunity tých najsprávnejších a uvedomelých ľudí. Medzi tých, ktorí nosia celý rok na zápästí farebný, textilný náramok, na ktorom sa chúlia k sebe dve prenatálne dvojičky. Náramok v priebehu roka bledol, menil svoj tvar. Ale jeho tajná funkcia, akoby magického talizmanu, nestrácala na sile. A keby aj trocha predsa len strácala, vždy som začiatkom leta na trenčianskom letisku náramok vymenil za panensky nový, nabitý sviežou silou. A tento ma sprevádzal ďalším, nasledujúcim rokom.
Vyprašivený textilný prúžok ma automaticky dokázal na prvý pohľad prepojiť s úplne cudzím človekom ako nejaký telepatický bluetooth. Okamžite som vedel, že sa jedná o moju krvnú skupinu a víkend strávený na poslednom festivalovom ročníku, bol iba začiatkom našej spoločnej diskusie.
Na pohodu som začal chodiť od jej nultého ročníka, kedy sa ešte konala priamo v Trenčíne na futbalovom štadióne. https://www.interez.sk/ako-vyzeral-prvy-rocnik-pohody-a-ako-sa-za-20-rokov-zmenila/
Bolo to spontánne, mladé a veľmi priateľské podujatie. Plagát z festivalu som si vyvesil v izbe na stenu a tam zotrval niekoľko rokov. Po presťahovaní festivalu na letisko sa jeho úroveň veľmi zvýšila a tá neustále stúpala z roka na rok. Skutočne bolo cítiť, že sa jeho organizácii venujú ľudia, ktorým na tom záleží. Samotného festivalového guru – Michala Kaščáka, bolo možné na vlastné oči stretnúť pri presúvaní sa medzi pódiami. Neustále jazdil po areáli na bicykli a uisťoval sa, že všetko klape. Postupne pribudli splachovacie záchody, festivalové sprchy, oddychová zóna pre rodiny s deťmi, či meditačná miestnosť. My s priateľmi sme na úvod festivalu vždy navštívili fajčiareň, kde sme si dali spoločne voňavú šišu a následne sme šli niekam na fajn kávu. To proste na iných festivaloch nebolo možné. Čože bola cena rádovo vyššia ako na iných festivaloch? Skutočne to bolo úmerné kvalite.
Všetko klapalo a rok za rokom som si ani len nevedel predstaviť, že by som jediný ročník vynechal. Akosi by som sa vo svojom vnútri cítil ochudobnený, či priam vyradený z nepísanej komunity.
Zmena nastala v roku 2009, keď sa na návštevu našej krajiny chystal poprvýkrát môj anglický priateľ. Rozhodol som sa, že mu krajinu predvediem v tom najlepšom svetle a zavediem ho na to najlepšie, čo tu máme a na čo môžeme byť právom hrdí. Zobral som ho na naše “rodinné striebro” – na Pohodu.
Zvolil som klasický úvod, ktorý som spestril tým, že som mu podaroval poldeci v koženom puzdierku, ktoré sa ako prívesok zavesí na koženej šnúrke na krk. Na poháriku bol nápis “Nalej!”. A ešte cestou vlakom som mu do pohárika pravidelne nalieval domácu pálenku. Víkend bol ako maľovaný, všetko prebehlo úplne podľa plánov. Stačili nám iba dva festivalové dni. Piatok a sobota. V nedeľu sme nadránom dorazili domov. Poobede sme sa dali trocha dokopy a ja som už netrpezlivo očakával jeho pozitívne hodnotenia. Ak nie priam ospevné chorály! Vedel som, že on je festivalový zver, ale podľa môjho dovtedajšieho presvedčenia musela byť Pohoda výnimočným zážitkom aj pre neho. A to pre atmosféru priateľstva, čistotu prostredia a pestrosť podujatí.
K môjmu prekvapeniu sa až do večera akosi nemal k tomu, aby sám od seba vyjadril svoje (kladné) dojmy. Nuž som sa ho teda na to sám spýtal. Jeho odpoveď bola trochu pomalá, akoby vážil slová: “Bolo to super, fakt. Fajn ľudia, počasie nám vyšlo, pivo bolo lacné a nikde sa dlho nečakalo v rade. Iba jedno mi neni jasné. Prečo tam bol stánok v ktorom sa prezentovala vaša armáda? To som ešte nikdy v živote nevidel na žiadnom festivale. A tiež reklamný stan eON? A tá politická diskusia, čo sme videli včera na obed, keď sme išli oddýchnuť do chládku v diskusnom stane? To som tiež ešte nezažil. Áno možno nejaké ekologické témy s aktivistami, to je bežné. Ale aby na festivale oficiálne vystupoval nejaký politik? Za to by ľudia u nás nechceli platiť”.
Moja naturálna reakcia bola taká, že sa ma trochu jeho hodnotenie dotklo. Ale už o pár dní som nad tým začal uvažovať. Áno ten armádny stan tam bol snáď vždy. Ale každý sa nad tým iba usmieval a obchádzal ho. No načo tam vlastne bol, to sa počas super festivalového vytrženia nik nepýtal. Rovnako až tak veľmi nikomu neprekážala všadeprítomná politika. Veď sa predsa jednalo iba o tie správne názory.
Kamarát už na Pohodu viacej netúžil prísť. Úplne mu postačovalo ich upršané, vtedy ešte nespolitizované, Glastounbury. Ja som absolvoval ešte niekoľko nasledujúcich ročníkov. Niekde som medzičasom zachytil, že Michal K. sa ocitol v zozname top desať najvplyvnejších Slovákov, to že na letisko príde aj pražská ikona pravdy a lásky Václav V, či samotný “hrabě Schwarzenberg”. Toto všetko mi stále dávalo tejto kulúrnej bohoslužbe pečiatku kvality. Iné festivaly sa nemohli s Pohodou vôbec zrovnávať. A v podstate ani iní ľudia sa akosi nemohli porovnávať s tými čo sa stretávali na Pohode. I keď, akýsi politický červík vo mne pomaly a trpezlivo nahlodával moje pohoďácke nadšenie. Všetky aktivity nesúvisiace s kultúrou, ale skôr s modelovaním svetonázoru zúčastnených mi postupne začali biť priamo do očí.
A čo bolo absolútnym zlomom? Bolo to kontroverzné postavenie festivalového minaretu na Pohode 2016.
https://www.belobog.sk/vincent-van-topol-minaret-basen/
Od toho ročníka som sa už viac Pohody nezúčastnil a ani sa zúčastniť neplánujem. Na ruke nenosím žiadne festivalové okrúžkovanie. Zostal som voči podujatiu vnútorne zaujatý a kvalitný playlist, či nadštandardné festivalové zázemie vnímam už viac iba ako vyleštené lákadlo pre politickú klientelu. Tú, ktorú treba pravidelne naformátovať a nakonfigurovať.
Na záver ešte uvediem jeden historický, kultúrny artefakt:
Bez Ladu A Skladu – Píšte všetci modrým perom
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.