V roku 2006 založili Brazília, India, Rusko a Čína, ku ktorým sa v roku 2010 pripojila Južná Afrika hospodársky blok BRICS, ktorého cieľom je rozšíriť aj obchodnú spoluprácu bez sankcií, s možnosťou platenie v národných menách či v budúcnosti aj vytvorením spoločnej meny rovnakého názvu, ktorá by navyše bola krytá zlatom alebo inými akceptovanými aktívami. Za tým účelom založili v roku 2015 Novú rozvojovú banku so sídlom v Šanghaji s cieľom podporovať infraštrukturálne projekty financované v národných alebo v čínskej mene jüan a tak postupne obmedziť financovanie platieb v amerických dolároch. Vlani sa na summite v Kazani sa hospodársky blok rozšíril aj o ďalších riadnych členov a síce Etiópiu , Egypt, Irán a Spojené arabské emiráty a od 1.1.2025 sa stali už nie členmi ale len partnermi Bielorusko, Bolívia, Kuba., Malajzia, Kazachstan, Nigéria ,Thajsko, Uganda a Uzbekistan a od leta 2025 sa partnerom BRICSu stal aj Vietnam
Narastá záujem o barterové obchodné vzťahy .
Jedným z dôvodov prečo dala Čína signál ostatným k zavedeniu digitálnej meny BRICS, boli americké colné sadzby na čínsky tovar vyvážajúci do USA, ktoré najnovšie prekračujú 100 percent preto, že čínska vláda sa rozhodla obmedziť vývoz vzácnych zemín z bezpečnostných dôvodov. Keď sa podarí založiť menu rovnakého názvu, k čomu určite prispela aj konsolidácia vzťahov s Indiou ale na druhej strane aj zhoršenie Indicko-amerických vzťahov, postavenie amerického dolára v medzinárodných finančných vzťahov sa tým určite oslabí. Indiu veľmi „rozčúlilo“ zavedenie vysokých colných sadzieb na indický vývoz a preto sa aj definitívne rozhodla dostať sa čo najskôr zo závislosti amerického dolára. Ako by to malo v praxi vyzerať? Najprv nárast obchodov v domácich menách potom aj narastajúci objem barterových obchodných vzťahov. Dostať BRICS menu do bezhotovostného a hotovostného platobného styku si však vyžaduje zvládnuť aj blockchainovú technológiu a takto by sme mohli pokračovať. V zavedení však existuje celý rad na prvý pohľad neriešiteľných problémov akými sú rozdiely v hospodárskych cykloch v spolupracujúcich štátoch, existencia aj platobného systému nezávislého na SWIFT a napokon aj existencia nadnárodnej inštitúcie o ktorej sa medzi finančníkmi doteraz málo hovorilo.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.