Striedanie letného a zimného času, známe ako sezónne posúvanie hodín alebo daylight saving time (DST), patrí medzi zaužívané zvyklosti v krajinách Európskej únie. Každý rok sa v poslednú marcovú nedeľu čas posúva o hodinu dopredu, čím sa začína obdobie letného času. Naopak, počas poslednej októbrovej nedele sa hodiny opäť vracajú o hodinu späť na pôvodný, takzvaný zimný čas.
Hlavným cieľom tohto opatrenia je efektívnejšie využitie denného svetla a zníženie spotreby energie. V posledných rokoch sa však čoraz častejšie ozývajú hlasy, ktoré spochybňujú jeho prínosy a upozorňujú na možné negatívne dopady na zdravie i každodenný rytmus ľudí.
Podľa informácií z oficiálnej stránky Európskej komisie je systém striedania letného a zimného času v rámci Európskej únie zjednotený už od roku 2001. Umožňuje to smernica, ktorá stanovuje rovnaké termíny posúvania hodín vo všetkých členských krajinách. Cieľom je predísť zmätkom v medzinárodnej doprave, obchode či energetike.
Tri rôzne časové pásma
V Európe platí presne určený režim posúvania hodín. Na Slovensku (a v ďalších krajinách strednej Európy) sa prechod na letný čas uskutočňuje vždy v poslednú marcovú nedeľu o druhej hodine ráno, keď sa čas posúva dopredu na tretiu hodinu stredoeurópskeho letného času. Návrat na zimný čas nastáva v poslednú októbrovú nedeľu, keď sa hodiny o tretej vracajú späť na druhú.
Zmena času sa netýka len jednotlivcov, ale má vplyv aj na viaceré odvetvia – najmä dopravu, kde sa upravujú cestovné poriadky, či energetiku, v ktorej sa pôvodne očakávali úspory. Súčasné výskumy však naznačujú, že s rozšírením moderných technológií, ako je LED osvetlenie či inteligentné riadiace systémy, sa energetické prínosy z posúvania času prakticky vytratili.
Členské štáty sa podľa Európskej komisie môžu slobodne rozhodnúť, v ktorom časovom pásme sa chcú nachádzať. V súčasnosti existujú v EÚ tri štandardné časové pásma:
Západoeurópsky čas: Írsko a Portugalsko
Stredoeurópsky čas: 17 členských štátov v tejto geografickej oblasti
Východoeurópsky čas: Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Grécko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko
Zdravotné a spoločenské dôsledky
Výskumy posledných rokov ukazujú, že nútené posuny času negatívne zasahujú do biologických rytmov ľudí. Eurokomisár Apostolos Tzitzikostas nedávno v Európskom parlamente upozornil, že systém „frustruje väčšinu a dokonca škodí ľuďom“. Podľa jeho slov krátkodobé účinky zahŕňajú zníženú bdelosť, energiu a náladu, čo ovplyvňuje produktivitu a bezpečnosť na cestách, zatiaľ čo dlhodobé následky môžu viesť k zvýšenému riziku ochorení, najmä u detí a seniorov.
Podobne estónsky europoslanec Jüri Ratas upozornil, že po zmene času stúpa počet dopravných nehôd, pričom jarná úprava má výraznejší dopad než jesenná. V španielskej Galícii, kde oficiálny čas výrazne odlišuje od slnečného až o dve hodiny, europoslankyňa Ana María Mirandová Pazová poukázala, že rozdiel ovplyvňuje denné rytmy, školské hodiny a produktivitu, pričom úspory energie sú zanedbateľné.
Švédsky politik Johan Danielsson zasa upozornil, že posuny hodín dnes už nespĺňajú pôvodný účel – úspory energie sú prakticky nulové a systém spôsobuje zbytočný stres a negatívny dopad na zdravie a pohodu obyvateľov. Francúz Julien Leonardelli z frakcie Patrioti pre Európu kritizoval systém ako „symbol Európy odpojenej od reality“.
Verejná podpora za ukončenie posúvania času
Európska komisia v roku 2018 uskutočnila verejnú konzultáciu, na ktorú reagovalo rekordných 4,6 milióna občanov. Až 84 % z nich sa vyslovilo za zrušenie sezónnej zmeny času. Europarlament následne v roku 2019 podporil ukončenie letného času, no členské štáty v Rade EÚ sa stále nedohodli na spoločnej pozícii. V praxi tak posúvanie hodín pokračuje, bez určeného termínu zrušenia.
Preferencie Európanov sa líšia: 56 % volilo trvalý letný čas, 36 % trvalý zimný čas a 8 % sa nevedelo rozhodnúť. Najväčšia podpora letného času bola v Portugalsku, na Cypre a v Poľsku, naopak zimný čas preferovali viac vo Fínsku, Dánsku a Holandsku.
Historické korene posúvania času
Praktika sa do Európy dostala počas prvej svetovej vojny – Švédsko zaviedlo letný čas v apríli 1916, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko nasledovali o pár dní neskôr s cieľom šetriť uhlie. Po vojne sa systém krátko zrušil, no postupne sa rozšíril v rôznych krajinách. Po druhej svetovej vojne sa striedanie času stalo bežnou praxou a v 70. rokoch ho viaceré krajiny EÚ obnovili ako reakciu na energetickú krízu. Aby sa predišlo fragmentácii trhu, EÚ v 80. rokoch začala koordinovať dátumy zmien, čo vyústilo do súčasnej harmonizácie z roku 2001.
Eurokomisár Tzitzikostas v závere nedávnej rozpravy zdôraznil, že Európa má „zodpovednosť a možnosť konať teraz“, pričom rozhodnutie o ukončení sezónneho posúvania času stále čaká na politickú dohodu členských štátov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. voľne prepracované na základy článku: Diskusia v europarlamente: bude zrušené posúvanie času? Väčšina občanov preferuje letný, EpochTimes, 27.10.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.