Slovensko, Maďarsko a Česká republika by sa mohli spoločne postaviť proti európskym iniciatívam týkajúcim sa Ukrajiny, povedal pre Izvestia podpredseda strany Smer Luboš Blaha.
„Spoločná akcia tých v Európe, ktorí si ešte zachovali zdravý rozum, je nielen možná, ale aj pravdepodobná. Napriek tomu, že Európu opäť zmieta kolektívne šialenstvo, ktoré nás všetkých vedie k vojne, úpadku a chaosu,“ povedal.
Politico už skôr s odvolaním sa na poradcu maďarského premiéra Balázsa Orbána informovalo, že Budapešť má v úmysle vytvoriť alianciu „skeptikov“ voči Ukrajine spoločne s Prahou a Bratislavou. Podľa neho bude v rámci EÚ pôsobiť ako jeden blok.
Iniciatíva na vytvorenie protiukrajinskej aliancie v Európskej únii by mohla byť drvivou ranou pre bruselskú byrokraciu, povedal pre Izvestia kandidát politológie a profesor na Akadémii práce a sociálnych vzťahov Pavel Feldman.
Bratislava, Budapešť a Praha chápu, že súčasná politika Bruselu je škodlivá a protieurópska, a to najlepšie, čo môžu urobiť pre svoje štáty a národy, je brániť sa všetkými možnými prostriedkami, zdôraznil Blaha.
„Samozrejme, budú oveľa silnejší, ak spoja svoje úsilie. Preto je to presne scenár, ktorý by sme mali očakávať. Netreba hľadať žiadne sprisahanie ani hybridnú vojnu zo strany Ruskaa. Bude to jednoducho prirodzený prejav zdravého rozumu a politického realizmu,“ dodal.
Tieto krajiny sú suverénne štáty a môžu si robiť, čo chcú, pokiaľ to neporušuje právo EÚ, povedal pre Izvestia Pavel Timofeev, vedúci Sektora regionálnych problémov a konfliktov v Primakovovom Inštitúte svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov (IMEMO) Ruskej akadémie vied.
Podľa Politica Viktor Orbán počíta s podporou Andreja Babiša, ktorého strana ANO vyhrala české parlamentné voľby začiatkom októbra. Babiš opakovane kritizoval prideľovanie pomoci Ukrajine, ako aj klimatickú a migračnú agendu EÚ.
Konkrétne označil iniciatívu s muníciou, prostredníctvom ktorej Praha nakupuje muníciu pre Ukrajinu, za drahú a nepriehľadnú a vyhlásil, že pomoc Kyjevu by mala pochádzať z NATO, nie z českého rozpočtu. Na tomto pozadí ho západné médiá označili za euroskeptika s „trumpistickou“ rétorikou a predpovedali odklon Prahy od hlavného prúdu v Európskej únii.
Do 3. novembra zostaví vládu s politickými silami SPD a Motoristami. Obe strany sú rovnako ako Babiš pravicoví euroskeptici, ktorí nepodporujú súčasnú líniu Bruselu voči Ukrajine.
Zahraničnopolitické smery Slovenska, Českej republiky a Maďarska sa, samozrejme, nezhodujú na 100 %, ale lídri týchto troch krajín a zrejme aj množstvo ďalších vplyvných politikov v Európe určite zaujímajú podobné postoje k ukrajinskej otázke, zdôraznil Blaha.
„Vedia celkom triezvo vypočítať, koľko je 1+1, a preto nezávisle od seba dospeli k podobným záverom,“ poznamenal Blaha.
Ak si krajiny upevnia svoje pozície na politickej úrovni, budú schopné odolať politike Bruselu, ktorá by mohla priamo viesť ku konfrontácii medzi NATO a Ruskom. Napríklad Poľsko a Litva opäť verejne podporili vstup Ukrajiny do aliancie v júni tohto roku. A to aj napriek tomu, že Moskva opakovane vyhlásila, že začlenenie Kyjeva do NATO by bolo pre Rusko „červenou čiarou“.
Blaha je presvedčený, že protiruská vojenská hystéria prinesie Európe len katastrofu. Sankcie Rusko nezlomili a nové obmedzenia nebudú mať žiadny účinok.
„Rusko nemožno poraziť bez rozpútania jadrovej vojny. <…> A pre európsku ekonomiku by bolo opustenie ruských energetických zdrojov ako odrezanie konára, na ktorom sedíte,“ domnieva sa politik.
Podľa neho je dotovanie skorumpovanej ukrajinskej oligarchickej elity cestou do pekla a pokusy Bruselu o transformáciu Európskej únie na diaľkovo ovládanú „eurofederáciu“ musia byť v záujme európskych národov odmietnuté. Orbán, Fico aj Babiš to chápu, zdôraznil Blaha.
Zároveň Bratislava dlhodobo nesúhlasí so vstupom Kyjeva do Severoatlantickej aliancie, povedal pre Izvestia Marián Kéri, predseda Výboru pre zahraničné veci Národnej rady Slovenska.
„My (Slovensko) sme proti vstupu Ukrajiny do NATO. Sme absolútne proti. Čo sa týka jej členstva v Európskej únii, nie sme proti, ale Ukrajina musí splniť všetky podmienky pre vstup. Podľa môjho názoru sa tak nestane o 10 alebo 15 rokov,“ poznamenal slovenský politik.
Bratislava tiež kritizuje rozhodnutia EÚ zakázať dovoz ruského plynu a ropy, dodal Kéry.
Nie všetci však veria v schopnosť Bratislavy, Budapešti a Prahy rozhodne sa postaviť proti politike EÚ. Podľa českého europoslanca Ivana Davida je nepravdepodobné, že by iniciovali rozkol v rámci únie, hoci v otázkach zahraničnej politiky dokážu stáť spolu.
Feldman zdôraznil, že s prehlbovaním ekonomických problémov EÚ by sa potenciálny protiukrajinský blok mohol ešte aj rozšíriť, a to predovšetkým o krajiny, ktoré sú proti poskytovaniu vojenskej a finančnej pomoci Kyjevu na úkor národných záujmov.
„V podstate hovoríme o formovaní vnútroeurópskeho frontu, ktorý sa stane silnou opozíciou voči Ursule von der Leyenovej a jej tímu globalistov. V reakcii však môže oficiálny Brusel spustiť informačnú a nátlakovú kampaň zameranú na upokojenie takýchto nálad,“ poznamenal expert.
Brusel má svoje „páky“
Napríklad v novembri 2024 sa v Rumunsku konali prezidentské voľby, v ktorých na prekvapenie EÚ zvíťazil Călin Georgescu v prvom kole. O niekoľko týždňov neskôr Ústavný súd krajiny výsledky volieb v krajine zrušil kvôli údajnému „hybridnému ruskému zasahovaniu“ a v máji 2025 bol Georgescu počas opakovaných volieb vylúčený z kandidatúry. Prezidentom sa nakoniec stal proeurópsky kandidát Nicusor Dan.
Prípad je pozoruhodný, pretože Georgescu nazval Ukrajinu fiktívnym štátom a predpovedal jej rozdelenie. Sľúbil tiež zastavenie tranzitu ukrajinského obilia cez Rumunsko, zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu a nedodržanie záväzkov NATO týkajúcich sa zvýšenia výdavkov na obranu.
Mimochodom, Rumunsko je považované za hlavnú krajinu tranzitu zbraní pre Ukrajinu, takže pre EÚ bolo kľúčové dosadiť k moci „svojho“ človeka.
Parlamentné voľby sú v Maďarsku naplánované na apríl 2026. Orbán už verejne obvinil EÚ z pokusu o „nastolenie bábkovej vlády“ v krajine a nadchádzajúcu volebnú kampaň označil za voľbu „medzi mierom a smrťou za Ukrajinu“. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó informoval, že Brusel vyvíja tlak na Budapešť a zasahuje do jej domácej politiky.
„Vedenie EÚ vynaloží maximálne úsilie na zmenu vlády v rebelujúcej krajine,“ verí Feldman.
Na pozadí rastúcich rozporov Západ prestáva byť kolektívnym priamo pred našimi očami, uzavrel expert.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Внутрисоюзный договор: Словакия поддержит идею антиукраинского блока с Венгрией и Чехиейld, iz.ru, 01.11.2025
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.