Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov „Zamatová revolúcia“
Dnes už vieme, že nešlo o spontánnu reakciu ľudu, ale o riadený štátny prevrat, ktorý bol plánovaný už dávno predtým. Berlínsky múr bol zvalený už o týždeň skôr, 9.novembra 1989 a vlna nepokojov zachvátila celý vtedajší „Východný blok“. Jeho členmi boli spolu s Nemeckou demokratickou republikou aj Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, vtedajšia Juhoslávia a aj vtedajšie Československo. Posledným štátom, kde prebehol štátny prevrat bolo Rumunsko a 22. decembra 1989 boli Nicolae Ceaușescu, spolu so svojou mnželkou Elenou popravení. Západ vyhral v studenej vojne a kapitalizmus porazil socialistické zriadenie. Nastala éra kapitalistického vzostupu v jeho poslednej a záverečnej fázy „imperializmu“.
„Obeťami nového režimu“ sa okamžite stali dôchodcovia, farmári, robotníci a všetci pracovití, poctiví a slušní ľudia.
Vcelku slušne fungujúca bezplatná zdravotná starostlivosť nezaznamenala takmer žiadne zlepšenie. Modernizovali sa síce niektoré ambulancie a nemocnice, väčšina ich však zanikla, alebo bola rozkradnutá. Takmer zo dňa na deň bola zničená rokmi budovaná sociálna solidarita a sociálne istoty sa stali iba volebnými sľubmi. Bezpečnosť občanov sa zhoršila výrazným spôsobom a krajinu zaplavili prepustení kriminálnici, ktorým dal novodosadený prezident Václav Havel amnestiu. Mafia sa začala postupne zmocňovať celého štátu.
Československá socialistická republiky bola dovtedy relatívne prosperujúcou krajinou, plne sebestačnou s výbornou infraštruktúrou a každoročným prebytkom štátneho rozpočtu. Po prevrate v roku 1989 sa ČSSR zmenila na krajinu miliónov nezamestnaných ľudí, často v exekúcii a so zadĺženými rodinami v hodnote miliárd dolárov. Nekontrolované rozkrádanie a divoká privatizácia zničili desaťročiami budované hospodárstvo šmahom ruky. V uliaciach sa objavili prví bezdomovci a do politiky sa predrali bezcharakterné a často aj amorálne indivíduá. Namiesto rozvoja, ktorý nám všetci sľubovali, sme sa stali kolóniou západu. Zaplatili sme za tento svoj omyl miliardové dane v podobe vývozu nášho majetku na Západ.
Od konca druhej svetovej vojny po novembrový majetkový prevrat, teda za 40 rokov, sa v ČSSR totiž postavilo vyše troch miliónov bytov. Každý rok 45 000! V pomere k počtu čs. obyvateľstva (15 miliónov) sa u nás budovalo viac bytov ako v USA, Veľkej Británii, v Holandsku, Švédsku či v Rakúsku. Pred prevratom v roku 1989 sa presťahovalo do bytov prvej kategórie až 90% všetkého obyvateľstva ČSSR a to väčšinou úplne zadarmo. V porovnaní s aktuálnou komerčnou výstavbou predražených miliónových bytov sa ich noví majitelia stávajú najskôr bankovými hypotekárnymi otrokmi a až po dobe 30 rokov možno aj ich majiteľmi. Obrovský rozdiel nastal aj v zmene vlastných národných podnikov, závodov, družstiev a obchodov, ktoré vystriedali cudzie banky, nadnárodné spoločnosti, firmy, reťazce, a tie všetok zisk vyvážajú za hranice Slovenska.
Slovo sloboda je denno-denne skloňované vo všetkých pádoch, ale už nikto si akosi nechce pamätať na výhody socialistického režimu. Hejteri dookola spomínajú na nedostatok mandariniek a nemožnosť cestovania. Dnes však máme tieto možnosti otvorené, ale dovoliť si toho môžeme čoraz menej a menej. Sme doslova a do písmena vykorisťovaní kolektívnym Západom. Stali sme sa vazalmi vo vlastnej krajine.
Krutá pravda o novembri 1989. Bol to plánovaný štátny prevrat
Za uplynulé tri dekády od prevratu sa však už objavilo množstvo dôveryhodných a overených informácií a aj súvislostí o ozajstných organizátoroch udalostí 17.novembra 1989 v Prahe. Doposiaľ sa však o týchto dôležitých dokumentoch mlčí. Len málo spravodajských portálov, a aj to iba alternatívne weby, publikovali informáciu o najväčšej novembrovej lži s mŕtvym študentom Martinom Šmídom. Mainstream ani nemukne napríklad o tajnom stretnutí a rokovaní predstaviteľov ŠtB a KGB práve 17.novembra ´89 v Prahe. Žiadne investigatívne poodhalenie konania a motívov agentov tajnej služby Drahomíry Dražskej a por. Ludvíka Zifčáka z 2.správy ŠtB. Nič o skutočnej úlohe ani o zákulisných metódach iniciatívy MOST s Michalom Horáčkom a Michaelom Kocábom.
Je potrebné však oceniť české Parlamentní listy, ktoré priniesli aspoň preklad zápisu zo schôdzky Václava Havla s jeho sovietskym náprotivkom Michailom Gorbačovom, ktorá sa uskutočnila vo februári 1990. Teda dva dni po návrate Havla z návštevy v USA.
„My sa len vraciame k normálnemu demokratickému pluralizmu a rozhodne sa nechystáme vracať fabriky ich bývalým majiteľom. Pokiaľ sa v sovietskej tlači objaví tvrdenie, že Havel už likviduje socializmus, nie je to pravda. Pravda je, že hodláme odstrániť slovo ,socialistická‘ z názvu našej republiky. Ide o to, že samotný pojem ,socializmus‘ sa u nás stal symbolom neporiadku a nezodpovednosti…“ vysvetľoval Havel nové pomery v Československu po nežnej revolúcii.
A čo na to Gorbačov?
Už vtedy, v roku 1990, musel vedieť o zámeroch aj o skutočnom charaktere pražského pivného trampa, keďže stretnutie zabodkoval slovami: „Históriu nemožno oklamať, tá nakoniec všetko a všetkých ohodnotí vskutku po zásluhe.“
Nevzdelaní politológovia, slaboduchí politici a úplatní novinári radi hovoria, že išlo o zvrhnutie „komunizmu“. Ten ale v Československu nikdy nebol. Dodnes sa hovorí o víťazstve slobody nad totalitou, ale skutočnosť je viditeľne odlišná. Celé desaťročia si volíme politikov, ktorí nám dookola sľubujú to isté, čo sme už v dôsledku novembrového prevratu nadobro stratili: sociálne istoty, solidárnosť štátu, národnú hrdosť a prosperitu. Celé roky sme klamaní o tom, čo sa vtedy vlastne stalo. Dnes vidíme dôsledky našich omylov a stále sa nájdu takí, ktorí veria na hodnoty Západu a partnerstvo s anglosasmi.
Všetko, čo malo a má potenciál pomôcť ľudstvu, je zakaždým záhadne porazené, zničené a očiernené. Darí sa to iba vďaka lžiam a klamstvám. Nikomu dokonca neprekáža ani pripisovanie autorstva známeho výroku že „Láska a pravda zvíťazí nad lžou a nenávisťou“ Václavovi Havlovi, hoci tento výrok dávno pred ním vyslovil už Mahátma Gándhí. Je preto najvyšší čas začať hovoriť pravdu.
Viac sa dočítate v knihe Gustáva Murína «Demolácia našej demokracie, od Havla po ˇSimečku.»
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Aká je pravda o 17. novembri 1989?… , konspirujeme.sk, 17.11.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.