Máme za to, že jedným z najvážnejších dôvodov našej vnútornej prázdnoty – a následnej ľahkej ovládateľnosti – je skutočnosť, že ľudia prestali rozlišovať umenie od povrchnosti, gýčov a pozlátok. Sociálne siete zaplavili napodobneniny umenia, pričom samotná tvorivosť je nesmierne dôležitá a každý by mal sám v sebe rozvíjať vlastnú schopnosť vyjadriť svet svojimi očami. A nielen v sebe – k tvorivosti by sme mali viesť aj svoje deti, ktoré sa dnes beznádejne strácajú v modrom svetle displejov. Úroveň mnohých umeleckých škôl je pritom žalostným zrkadlom tvorivého úpadku a schopností zvládnuť elementárne výtvarné zručnosti.
A tu sa objavuje zásadný problém: priestor je zaplatený neumením a ľudia postupne prichádzajú o schopnosti rozlišovať medzi dielom, tvorením a „potvorením“. Každý má právo tvoriť a vyvíjať sa, je to doslova terapeutická činnosť a kiežby všetci nezávisle od svojich schopností a zručností prevažne tvorili.
Z toho úpadku nemožno viniť ľudí, ani tvorcov, vinným je vzdelávací systém, kde fatálne absentuje vzdelanie v umení, filozofii, slovesnosti a kultúra ako taká. Takto systém produkuje iba unifikované, zarovnané entity obslužnej triedy.
Mnohí ľudia zasvätili svoj život umeniu. Medzi nimi aj výtvarníci časopisu ZEM&VEK – Ivan Galanský, Matúš Plecho a Tibor Eliot Rostas.
T. E. Rostas, šéfredaktor a art director Z&V k tejto téme píše:
„Celý život som mal možnosť venovať sa umeniu a žiť s ním. Od šiestich rokov na ĽŠU – hudba, klavír a neskôr výtvarná príprava, kde nás už vtedy učitelia viedli k znalostiam o anatómii, o proporciách, perspektíve, k pochopeniu ovládania výtvarných techník. Na týchto učiteľov dodnes spomínam ako na tých najdôležitejších. Každý z nás žiakov mal možnosť postupne, krok za krokom, získavať schopnosti a prelamovať prvotný ostych z nepodarených výtvorov. Už vtedy som počúval, že výsledok je z 80 % o drine a z 20 % o talente.“
Na začiatku tejto cesty stojí to najdôležitejšie: motivácia a podchytenie záujmu v ranom detstve – v čase, keď je dieťa prirodzene v spojení s autentickým bytím. Problém je, že dnes tento proces prestáva fungovať. Objavuje sa záplava povrchných, instagramových „ezo-tvorcov“, ktorých diela už na prvý pohľad prezrádzajú nezvládnuté základy techniky, remesla a zručností.
Nie, nemusia a ani nemajú byť všetci akademikmi. Existuje nádherná insita, existujú úprimní digitálni tvorcovia – ale tí nadaní z nich vedia, čo robia. Dnes však deti takmer nikto nevedie k citu a umeniu. Neučia sa ho. A tak z nich často vyrastajú bezcitní cynici ale aj dezorientovaní a ľahko manipulovateľní ľudia.
Matúš Plecho, fotograf a ďalší art director Zem&Vek, píše:
„Vždy som veril, že úlohou umenia je robiť ľudí citlivými a súcitnými. V posledných dňoch nad tým uvažujem – veril som, že umenie je moje poslanie, no dnes vidím, že si ho privlastnila úzka kasta, ktorá ho kontroluje, ohýba a zneužíva. Nadobúdam pocit, ktorý som si nevedel predstaviť: umenie sa mi začína vzďaľovať. To všetko krásne už dávno bolo – dnes je to nádherné teplo rozpustené v chladnom svetle Instagramu. Roky som žil v romantickom opare, ktorý som si vedome udržiaval. Teraz sa z toho prebúdzam. Úprimnú tvorbu nie je pre koho robiť. Tá hrozná nekultúra trvá už dlho a dnes už nikto nevie, netuší… Preto má aj časopis ZEM&VEK problém. Od detstva som miloval prírodu a prírodopisné filmy. Veľmi rád by som sa svojou tvorbou podieľal na skutočnej ochrane prírody – alebo na vytváraní vzťahu k nej. Ale nedá sa spolupracovať s nikým. Všetko je ukradnuté. Móda už nie je oslavou ženy, ale deviáciou. A najhoršie je, že strácam vieru vo veci, v ktoré som vždy veril. Je to veľká bezvýchodiskovosť, keď vidíme, čo sa okolo nás deje.“
Umenie bolo počas celých dejín priestorom pre nadaných tvorcov, géniov aj pre tých, ktorí dokázali aspoň poctivo zvládnuť remeslo. No mnohí, ktorí sa dnes vydávajú za „tvorcov“ a „maliarov“, sa namiesto tichej driny v tisícoch nepodarených pokusov venujú propagácii svojej pseudo-umeleckej činnosti na sociálnych sieťach. Dostali sme sa do doby, keď „akademici“ predávajú tri bodky na plátne za milióny eur a diletanti s nezvládnutými základmi sa prezentujú ako majstri.
Svoju aroganciu voči skutočnej drine potvrdzujú videami o tom, ako „tvoria“, alebo pózami v lotosovom sede. Samo osebe by na tom nebolo nič zlé – je to ich vnútorný život. Problém je, že z tohto povrchného podhubia ezoterických a „new age“ umelcov vznikol základ pre ideologizované projekty typu Green Deal a Woke. Dobré úmysly – spojenie s prírodou, jej ochrana – boli zneužité na ideologické ciele s politickým pozadím. Štátne rozpočty a zahraničné fondy nalievali obrovské sumy do rôznych „ochranárskych“ projektov. VLK, Smatana, Budaj a ďalšie entity o tom vedia svoje. Eko-komunita Zaježová bola zideologizovaná, jej bývalí obyvatelia spomínali na pochybné biznis plány ľudí ako Juraj Hipš. A práve z tohto prostredia nenápadne vyrástlo politické krídlo previazané s globálnym Green Dealom a hnutím Woke. Začína to potvorcami, pokračuje cez Hipša či Rizmana, až po napojenie na štruktúry, ktoré formovali Z. Čaputovú – a ďalej G. Thunberg > Davos > Agendu 2030 a 2050.
Umenie, filozofia a schopnosť myslieť abstraktne sú nahradené jediným kritériom: metrickým rozlišovaním reality, kde je všetko taxatívne vymerané, zvážené a vyčíslené a spolu s tým spojené s ideologickou príslušnosťou.
To, čo pôsobilo nevinne, sa postupne premenilo na politické ciele a doktrínu, ktorá vládne nad ľuďmi práve preto, že ich pripravila o schopnosť rozoznávať hodnotné od bezcenného. To je tragédia kultúry – ale aj celého ľudstva.
Aj preto sme už v roku 2013 zvolili tlačenú podobu mesačníka, ktorý od začiatku chápeme nielen ako geopolitický, ale aj kultúrny projekt. Polovicu významu Zem&Vek tvorí výtvarný rozmer a podpora umenia v spoločnosti. Našou snahou je dotvárať estetickú rovinu k textom. Vidíme, že tá je dnes v kybernetickom prostredí devalvovaná a likvidovaná. Sociálne médiá a virtuálne reality neponúkajú nič trvácne – iba efemérne, extrémne krátkodobé a povrchné podnety. V Zem&Vek sme sa preto zamerali na trvácny, kultivovaný obsah a kultivované vizuálne stvárnenie.
Stále sa vyvíjame a hľadáme čo najzaujímavejšie spôsoby, ako naše zámery sprostredkovať. A s odstupom času vidíme, čo všetko sa dá zlepšiť. Robíme to preto, lebo nám záleží na tom, ako sa bude vyvíjať naša kultúra a výchova budúcich generácií.
Vaša podpora nie je len podpora nadčasových informácií – je to podpora jemného vyvažovania harmónie ľudských duší. Lebo práve takto vyvinutí a rozhľadení ľudia vedia najlepšie vzdorovať masovej nekultúre, ktorá sa na nás valí a preberá kontrolu nad našimi životmi.
Ďakujeme, že aj pre toto nás podporíte.
Matúš Plecho, Tibor Eliot Rostas
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.