V Pribinovej dvorane si posvietili na slovanský svet, ruské letopisectvo a prišli aj Lucie

Foto: Miloš Zverina

 

V sobotu, 13. decembra, v „magický deň Lucie,“ sa v Pribinovej dvorane a na Slovanskom dvore v Alekšinciach uskutočnili hneď dve podujatia. Najprv v rámci tradičného  a populárneho projektu „Slovanská škola Slavice“ sa v popoludňajších hodinách konala prednáška známeho slovenského vedca a odborníka Prof. Mgr. Miroslava Daniša, CSc. „Ruské letopisectvo a slovanský svet v kontexte slovensko-ruských kultúrnych vzťahov“ a podvečer sa v areáli Slovanského dvora objavili záhadné a krásne Lucie a začalo slovanské, magické, čarovné dejstvo…

Prof. Mgr. Miroslav Daniš, CSc. Je známy slovenský odborník. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor dejiny – ruský jazyk, štúdium ukončil obhajobou diplomovej práce Anticirkevná opozícia na Rusi do polovice 14. storočia v roku 1984. Internú ašpirantúru absolvoval v rokoch 1986 – 1989 na Univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve a dizertačnú prácu „Slovensko-ukrajinské vzťahy. Kontakty v 18. Storočí“ obhájil v roku 1989. V roku 1994 sa habilitoval pre odbor všeobecné dejiny na FiF UK v Bratislave. Dňa 5. decembra 2011 ho prezident SR Ivan Gašparovič menoval za profesora v odbore všeobecných dejín.

Po skončení štúdia pôsobil v rokoch 1985 – 1986 a od roku 1989 nepretržite pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viedol alebo vedie doktorandov na odbore všeobecných dejín. Absolvoval viaceré študijné pobyty na univerzitách v Kyjeve a Moskve a na Karlovej univerzite v Prahe, pričom jeho študijné pobyty boli spojené s prednáškami na uvedených univerzitách.

Vo vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na problematiku dejín východných Slovanov,  podieľal sa na riešení grantových úloh VEGA a KEGA, ktoré boli zamerané na porovnávanie a vzťahy slovenských dejín a dejín východných Slovanov, na prípravu vysokoškolskej učebnice Dejiny stredoveku a na slovenské a slovanské politické myslenie v 18. – 20. storočí. Za svoju celoživotnú vedecko-výskumnú činnosť v oblasti dejín Východnej Európy mu bolo 4. novembra 2014 udelené ruské štátne vyznamenanie Puškinová medaila.

Pôsobí ako člen viacerých odborných a vedeckých spoločností (Historicko-genealogickej, numizmatickej,  Slovensko-ukrajinskej spoločnosti, Slovensko-ruskej spoločnosti, Slovenskej historickej spoločnosti). V rokoch 1998–2000 pôsobil ako šéfredaktor časopisu Historická revue, od roku 1992 je hlavným redaktorom regionálneho časopisu Kráľovské zvesti, od roku 2000 je predseda redakčnej rady vedeckého zborníka Acta historiae Posoniensis a od roku 2005 je zakladateľ  a predseda redakčnej  rady  vedeckého časopisu  Byzantinoslovaca.

V svojej prednáške Miroslav Daniš upozornil na to, že ruské letopisectvo (kroniky) a slovanský svet v kontexte slovensko-ruských vzťahov je téma, ktorá sa skúma, hlavne, v rámci historických a slavistických štúdií, pričom sa zameriava na prepojenie starých slovanských písomných pamiatok (ako ruské kroniky) s formovaním slovenskej identity a kultúry, najmä počas národného obrodenia. Poukázal na spoločné korene, vplyv východnej pravoslávnej tradície na Slovensko a vzájomné prepojenie starých ruských textov s našou historickou pamäťou, čím sa prehlbovala kultúrna jednota a pochopenie slovanského dedičstva.

Podčiarkol, že staré ruské kroniky (letopisectvo) slúžia ako primárne zdroje o raných slovanských dejinách, štátnosti (Kyjevská Rus) a šírení kresťanstva. Vysvetlil, že Slovanský svet zahŕňa spoločné kultúrne, jazykové a historické dedičstvo všetkých slovanských národov, vrátane Slovákov, Čechov, Rusov a ďalších. Upozornil na to, že sa slovensko-ruské kultúrne vzťahy zameriavajú na vplyv ruskej kultúry, jazyka (cirkevná slovančina) a pravoslávnej tradície na Slovensko, najmä v 19. storočí.

Miroslav Daniš poukázal na to, že všeobecné vedomosti o histórii, tradíciách a zvykoch Slovanov pomáhajú budovať národnú identitu spojením s bohatou staroslovanskou históriou. Porozprával o vzniku a význame staroslovienčiny. Poukázal tiež na historickú prepojenosť a vzájomnú inšpiráciu medzi východnými a západnými Slovanmi. Zdôraznil, že súčasná verejnosť by mala dobre ovládať históriu vlastnej krajiny a národa, aby si veľmi dobre  chápala tisícročnú slovanskú vzájomnosť a historickú continuitu a aby vychovávala vlastencov a ľudí, ktorí budú ochotní budovať a skrášľovať vlastnú krajinu.

Podvečer sa na Slovanskom dvore objavili záhadné a krásne Lucie. Boli zahalené do bielych plachiet, chodili po Slovanskom dvore, mávali rukami, voľačo šepkali a vyzerali, ako bosorky. Nechceli však nič zlé. Naopak, snažili sa čo najďalej odohnať od Slovanského dvora strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia. Všetkým prítomným pripomenuli, že sobota, 13. decembra, je v kalendári označená ako sviatok svätej Lucie. Tento magický dátum v minulosti sprevádzali rôzne slovanské tradície, zvyky a obrady. Tento deň je opradený viacerými legendami, rozprávkami a „pravdivými“ príbehmi.

Sympatické Lucie na Slovanskom dvore vyrozprávali, ako vznikla „lucijná“ tradícia. Pripomenuli, že Svätá Lucia (* 284(?), Syrakúzy – † 304) je jedna z katolíckych a pravoslávnych svätých. Uctievajú ju (ako jediného svätého) aj luteránski Švédi aj Nóri. Je patrónkou slepých. Jej deň sa medzi katolíkmi oslavuje 13. decembra). Uctieva sa dokázateľne od 5. storočia. Svätá Lucia pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale rozdala svoj majetok i plánované svadobné veno chudobným. Udali ju úradom ako kresťanku, za čo podstúpila mučenícku smrť. Známa je legenda, podľa ktorej si vylúpila oči, aby sa nemusela vydať za pohanského ženícha, za čo ju Panna Maria obdarila ešte krajšími očami.

Všetci prítomní na Slovanskom dvore ten večer, plný symboliky, spevov, svetla a dávnych obyčají, mali nezabudnuteľné zážitky. Spolu s Luciami si zaželali, že nech na Slovanskom dvore a na celom Slovensku zvíťazí svetlo nad tmou. Dievčatá v bielych plachtách so sviecami a husími perami dávali jasne najavo: svetlo určite zvíťazí nad tmou. Určite!..

 

Foto: Miloš Zverina

 

Foto: Miloš Zverina

 

Foto. Miloš Zverina

 

 

 

 

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

 

 

 

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2026

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár