Ani dnes nechceme kaziť krásnu sviatočnú náladu a znova, aspoň v našom seriáli, vyhlásime pokoj zbraní, pozastavíme na jeden deň frontové spravodajstvo a radšej porozprávame o tom, ako oslavovali a oslavujú príchod Nového roka v Rusku a na Ukrajine. Dlhé stáročia v Rusku, Sovietskom zväze a na území súčasnej Ukrajiny novoročné sviatky oslavovali rovnako a aj v súčasnosti je to dosť podobné. Radšej sa ponoríme do histórii a krásnej novoročnej atmosféry a zaželáme Rusom a Ukrajincom, ako aj všetkým dobrým a pracovitým ľuďom na Slovensku, Šťastný Nový Rok!..
V ZSSR sa Nový rok slávnostne oficiálne slávil od 1. januára 1936. Sviatok nahradil tradičnú oslavu Narodenia Krista /Vianoc/ a čiastočne prijal aj jeho symboliku. Táto tradícia sa všeobecne zachovala v postsovietskom Rusku. Vlastne už dávnejšie Nový rok sa tu oslavuje dvakrát – Starý a Nový. „Starý“ Nový rok sa oslavuje podľa juliánskeho kalendára, z ktorého 1. január pripadá na 14. januára gregoriánskeho kalendára. A ako to bolo v minulosti?
Informácie o oslave Nového roka v Rusku sa objavujú od konca XV. storočia – „Parížsky slovník Moskovčanov“ (XVI. storočie) si zachoval ruský názov novoročného sviatku: „Prvý deň v roku.“ Každý rok sa vtedy začal 1. marca, podľa juliánskeho kalendára, a skončil sa 28. februára alebo 29. februára v priestupných rokoch. Od roku 1492 (od jubilejného roku 7000 od Stvorenia sveta /“od Adama“ – podľa Konštantínopoľskej éry) sa každý nový rok v Rusku začal 1. septembra, podľa juliánskeho kalendára. Za Petra I. Veľkého v Rusku, počnúc rokom 1700 n.l. od narodenia Krista, sa Nový rok začal sláviť každoročne 1. januára, podľa toho istého juliánskeho kalendára. Počas osláv Nového roka sa v Kremli konali veľkolepé obrady a modlitby „Na začiatku nového leta“, „Na letné obdobie,“ alebo „Na dlhodobé zdravie“.
- decembra 1699 vydal cár Peter I. Veľký nariadenie č. 1736 o prechode Ruska na nový kalendár a „posune“ osláv Nového roka. Od roku 1700 sa teda tento sviatok v Rusku začal oslavovať, rovnako ako v iných európskych krajinách, 1. januára, ale podľa starého juliánskeho kalendára. Jedným z dôvodov odloženia dátumu oslavy bola Petrova túžba nadviazať užšie diplomatické styky so západoeurópskymi krajinami. Do roku 1700 však väčšina európskych krajín už prešla na gregoriánsky kalendár, takže Rusko oslavovalo príchod r. 1700 o 10 dní neskôr, ako v európskych krajinách, príchod r. 1701-1800 o 11 dní neskôr, r. 1801-1900 – o 12 dní neskôr a r. 1901-1918 o 13 dní neskôr.
V Rusku bol začiatok roka 1. januára oficiálne „zaznamenaný“ prvým ruským cisárom Petrom I. v roku 1699 a stal sa jednou z jeho reforiem. Nový rok 1700 sa v Moskve oslavoval, podľa cárovho nariadenia, celých sedem dní. Majitelia domov museli pred domy a brány na ozdobu položiť ihličnaté stromy a haluze a každý večer sa zapaľovali dechtové sudy, odpaľovali sa rakety, pred Kremľom vystrelilo dvesto kanónov a na súkromných nádvoriach veselo pálili z malých zbraní.
- februára (14. februára) 1918 bol v Sovietskom Rusku zavedený Gregoriánsky kalendár a oslava začiatku roku 1919 sa konala podľa nového štýlu. Okrem toho, tu bol takzvaný Starý Nový rok, ktorý pripadol na 14. januára. V tom čase sa novoročné oslavy už zmenili na čisto svetský sviatok a Vianoce na cirkevný sviatok. Po smrti Petra I. bol zabudnutý zvyk, ktorý zaviedol pri zdobení domov ihličnatými konármi a stromami, a bol oživený v XIX. storočí, ale už ako vianočný zvyk. Preto, napríklad, v mnohých príbehoch o Leninovi a vianočnom stromčeku ide práve o vianočný stromček, nie o novoročný. Ešte v roku 1924, krátko pred jeho smrťou, bol v Gorkách vyzdobený vianočný stromček pre deti. Až do roku 1919 sa však pravoslávne Vianoce slávili pred Novým rokom, a nie potom, ako je to teraz.
Existujú chýry, že počas Veľkej vlasteneckej vojny /Druhej svetovej vojny/ boli dekrétom Iosifa Stalina zakázané novoročné stromy pre deti. To však nie je pravda. Vianočné stromčeky boli dokonca vyzdobované aj pre vojakov, bojujúcich za nepriateľskými líniami, a aj na bojiskách boli postavené malé jedle. 1. január bol v ZSSR až do roku 1947 pracovným dňom. 23. decembra 1947 bol dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR 1. január vyhlásený za sviatok a deň voľna. Podľa zákona z 25. septembra 1992, sa aj 2. január stal v Rusku dňom voľna.
Od roku 2005 sa v Rusku ustanovujú novoročné prázdniny od 1. januára do 5. januára (predtým iba 1. a 2. januára) a tieto dni boli vyhlásené za dni pracovného pokoja a s prihliadnutím na víkendy a Vianoce trvá oficiálny sviatočný víkend 10 dní. Od roku 2013 sa novoročné sviatky v Rusku zvýšili na 8 dní (od 1. januára do 8. januára). V ZSSR Nový rok bol prvýkrát oficiálne oslavovaný v roku 1935. Pričom staré atribúty Vianoc boli sekularizované: stále bol tu prítomný Dedo Mráz, vianočný stromček (ako strom, tak aj samotný sviatok), darčeky pod stromčekom, novoročné oslavy a pod. Od januára 1937 mal Dedo Mráz už aj „spoločníčku“ alebo „vnučku“ – Sneguročku /Snehulienku/.
Nový rok v ZSSR sa stal jedným z hlavných sviatkov spolu s 1. Májom a dňom Veľkej októbrovej revolúcie. V modernom Rusku, ako aj v mnohých postsovietskych štátoch, zostáva hlavným sviatkom. Okrem Ruska, existuje tradícia zdobenia novoročných stromov aj v iných krajinách, kde nie sú obvyklé inštalovať ich na Vianoce: napríklad, v Turecku a Vietname. Pri oslave Nového roka sa pri novoročnom stole zhromažďujú blízki ľudia, príbuzní, kamaráti, kolegovia atď. – zvyčajne večer 31. decembra odchádzajúceho roka.
V plnej verzii novoročnej oslavy v Rusku a na Ukrajine prítomní najskôr „odprevadia starý rok“ – spomínajú si, čím odchádzajúci rok bol zaujímavý, zlý alebo dobrý, čo sa stalo počas roku, čo bolo v ňom najdôležitejšie pre každého zo zhromaždených. Ľudia si navzájom želajú, aby všetko najlepšie zo starého roka prešlo do nového. Podľa tradície, sú nemennými atribútmi novoročného stola v Rusku a na Ukrajine šampanské, šaláty olivier, mimóza a sleď pod „kožuchom“, mandarínky, víno a vodka, uhorky, klobása a iné kusy mäsa, kyslá kapusta, šproty a ďalšie dobroty.
Mnohí Rusi a Ukrajinci si pripíjajú so šampanským dvakrát v priebehu krátkeho času. Najprv, pred 24. hodinou takto odprevádzajú Starý rok a hneď po tom, ako hodiny „nahlásia“ príchod Nového roka, tiež s pohárom šampanského si ho privítajú. Už dlhoročnou tradíciou v Rusku je, že 5 minút pred 24. hodinou si k obyvateľstvu prihovorí hlava štátu, zhodnotí uplynulý rok a zablahoželá ľuďom všetko najlepšie do Nového roka.
Dedo Mráz je rozprávková postava, symbol Nového roka v Rusku a na Ukrajine. Oficiálne sa prvýkrát objavil na Štedrý deň v roku 1910, ale mnohé príbehy hovoria o tom, že do ruských a ukrajinských bytov zavítal už dávno predtým. V sovietskych časoch sa rozšíril nový obraz: Dedo Mráz prišiel k deťom na Silvestra a nechal pod stromčekom darčeky pre deti, ktoré sa počas roka správali dobre (preto pre nich urobili výnimku, aby na Nový rok o polnoci ešte nemuseli spať). A vo všetkom mu pritom pomáhala jeho „vnučka“ – Sneguročka.
Pre zaujímavosť pripomenieme, že kým vo viacerých krajinách sveta príchod Nového roka oslavujú, pochopiteľne, jeden raz, v Rusku to môžu robiť aj presne 10 razy. Je to, povedzme, tak trochu väčšia a dlhšia krajina, kde je 11 časových pásiem. Územie Ruska má dĺžku 171°22′ zemepisnej dĺžky alebo približne 11,4 hodiny. Podľa zákona, moskovský čas zodpovedá tretiemu časovému pásmu v národnej časovej škále Ruskej federácie UTC(SU)+3. Hranice časových pásiem sú stanovené pozdĺž hraníc subjektov Ruskej federácie. Každý subjekt federácie je zahrnutý v jednom časovom pásme, s výnimkou Jakutska, ktorého územie sa nachádza až v troch časových pásmach. Letný čas sa od roku 2011 v Rusku neuplatňuje. A ešte dodáme, že kým u nás je, napríklad, 12 hodín, na celej Ukrajine, vrátane Kyjeva, je v tom čase 13 hodín a v Moskve – 14 hodín. Takže včera v Rusku prvý raz oslávili príchod Nového roka v Petropavlovske-Kamčatskom už o 13. hodine nášho času, v Moskve – o 22. hodine a v Kaliningrade – o 23. hodine nášho času.
Vianočné a Novoročné sviatky a ešte mnohé ďalšie dobré veci dlhé stáročia spájali Rusov a Ukrajincov a mnohí z nich dúfajú, že aspoň tento Nový rok prinesie mier, pokoj a návrat dobrých vzťahov. Vo mnohých rodinách v Rusku a na Ukrajine si v novoročnú noc určite zaželali, aby konečne sa obnovil mier a pokoj, a dúfame, že sa tieto želania sa Rusom a Ukrajincom splnia a Nový rok 2026 pre nich bude oveľa lepší, ako ten minulý.
A všetko najlepšie, šťastie, zdravie, lásku, porozumenie, priateľstvo a mierovú oblohu nad hlavou prajeme aj čitateľom Zeme a Veku a aj všetkým dobrým ľuďom na Slovensku!.
Novoročné vystúpenie ruského prezidenta Vladimíra Putina
https://www.youtube.com/watch?v=z4oO4FmFf4I
Novoročná Moskva
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.