Nemecká centrálna banka očakáva v roku 2026 hospodársky rast Nemecka o 0,6 percenta, čo je viac ako v roku 2025, v ktorom sa „trmácala“ na hranici recesie. Príčinou slabého hospodárskeho rastu je viacero, keď ekonomike chýbajú lacné ruské energetické suroviny, tiež predčasne nechali odstaviť jadrové elektrárne, problémy s narastajúcou migráciou a strata konkurencieschopnosti voči Číne, sú najviac zaťažujúce faktory. Nemecko dlho „škrtilo“ vládne výdavky čo bolo pre ňu typické aj v EÚ. Terajší nemecký kancelár F. Merz bol napokon nútený pred rokmi zavedenú dlhovú brzdu „opustiť“, keď na jeho navrch nemecký parlament odsúhlasil stovky miliárd eur do nemeckej infraštruktúry, pričom najväčší objem peňazí má ísť do zbrojenia. V tejto súvislosti si kladieme oprávnenú otázku, kde sú doteraz „zarobené“ peniaze predovšetkým z priemyslu, prečo Nemci nemajú investičné fondy ako rezerva v prípade neočakávaných geopolitických udalosti?
Vládne finančné transfery a nižšie dane majú oživiť
Nemecká ekonomika bola v EÚ najväčšia, bez jej rozhodnutia nebolo možné nič podstatného v únii presadiť a treba tiež povedať, že štáty ako Česko a Slovensko sú na exporte svojej produkcie cez Nemecko bytostne závislé. Ako prevažne len exportujúci štát musí negatívne pocítiť terajšiu americkú colnú politiku, s čím je treba počítať navždy. Spomínané vládne miliardové investície by sa v druhom polroku roku 2026 mali premietnuť aj do očakávaných štrukturálnych zmenách, čo napokon môže pomôcť aj slovenskej ekonomiky. Koľko ale zo spomínaného objemu peňazí „pôjde“ na vyššie mzdy, najviac znepokojuje nemeckú centrálnu banku, ktorá sa obáva výraznejšieho nárastu inflácie na úroveň 2,5 percenta. Čo je pre nemeckú ekonomiku zlá správa bude výrazný nárast verejného dlhu nad 68 percent k HDP a tak budeme zvedaví aký to bude mať dopad aj na nemecký rating, ktorý ovplyvňuje percento výnosov nemeckých štátnych dlhopisov. Na narastajúcich výdavkoch v nemeckom štátnom rozpočte sa budú výrazne najviac podieľať sociálne výdavky, s čím máme negatívne skúsenosti aj na Slovensku.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.