
Najvyšší súd potvrdil oslobodzujúci rozsudok pre Štefana Harabina. Bývalý minister spravodlivosti čelil obžalobe v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine.
Odvolanie prokurátora, ktorý navrhol vrátiť vec Špecializovaného trestného súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, tak Najvyšší súd zamietol. Rozhodnutie je právoplatné. (TASR)
Tibor Eliot Rostas – RUSKO NIE JE AGRESOR
„Štefan Harabin vyhral spor na Najvyššom súde. Ostáva veriť, že sa na Slovensku začne rúcať aj celý justično-mediálny kartel, ktorý dostáva noty z americkej a izraelskej ambasády napísané v Bilderberg Group, CFR alebo Trilaterárnej komisii.
Pravda je dcérou času!“
Vyjadrenie JUDr. Štefana Harabina:
Milí priatelia, tých, ktorí od samého začiatku detailne sledujete moje nezákonné trestné stíhanie za výrok, že Rusko udalosťami na Ukrajine cez špeciálnu vojenskú operáciu, nie je agresor, v súvislosti so zajtrajším konaním na Najvyššom súde o odvolaní Žilinku cez prokurátora Nociara, pripájam celé moje vyjadrenie k nezmyslom Žilinku a spol.
Odvolanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku:
Sp. zn. 1T/8/2025
Vyjadrenie obžalovaného JUDr. Štefana Harabina k odvolaniu prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30.05.2025, sp. zn. 1T/8/2023
Uvedené vyjadrenie v plnom rozsahu vypracoval JUDr. Štefan Harabin
Samosudca Špecializovaného trestného súdu v trestnej veci obžalovaného JUDr. Štefana Harabina, 30. mája 2025 v Pezinku na hlavnom pojednávaní rozhodol, že obžalovaný JUDr. Štefan Harabin, nar. 04.05.1957 v Kežmarku, trvale bytom Záhradnícka 16464/74, Bratislava – Ružinov, dôchodca, sa oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 53/22/100 z 1. júna 2023 podľa 285 písm. b) Tr. por. pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák., lebo skutok nie je trestným činom.
Proti rozsudku podal prokurátor (ďalej len „Nociar“) na hlavnom pojednávaní 30.05.2025 odvolanie, ktoré zdôvodnil podaním zo 07.08.2025. Pripájam k nemu vyjadrenie.
Odvolanie Nociara je nedôvodné a nezákonné, pričom nie je ani riadne odôvodnené.
Odvolanie neobsahuje konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá by dôvodila jeho zásah do rozhodnutia súdu a nevykazuje nové, relevantné skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré by opodstatnili zmenu rozhodnutia. Nociar nesprítomnil ani jeden jediný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia preukázal, pritom je len jeho úlohou preukazovať moju vinu ako obžalovaného a nie naopak (prezumpcia neviny). Celú argumentáciu opiera výhradne o vlastné domnienky (viackrát opakuje výraz „podľa môjho názoru“) a ničím nepodložené úsudky, ktorými „vstupuje do mojej mysle“ a prezumuje, že som vyjadreniami myslel to, či ono.
Súd vydaním oslobodzujúceho rozsudku postupoval správne a zákonne. Argumentácia prokurátora v záverečnej reči, ako aj v písomnom odôvodnení odvolania, je iracionálna z dôvodov, na ktoré som poukázal už v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní 28.05.2025.
Nociar v záverečnej reči uviedol, že u mňa ide o osobu, ktorá je mu dobre známa a má veľmi dobré znalosti v trestnom práve, nakoľko túto činnosť vykonával dlhú dobu a so cťou.
V tejto spojitosti sa preto dalo očakávať, že OČTK v prípravnom konaní, i Nociar v obžalobe, vyprodukujú jasné, zrozumiteľné, nesporné, nespochybniteľné, nevyvrátiteľné a jednoznačné dôkazy, ktoré by ma usvedčili zo spáchania trestných činov kladených mi obžalobou za vinu.
V danej veci nebol produkovaný ani jeden jediný taký dôkaz.
Na všetkých vyjadreniach urobených v doterajšom konaní trvám.
V uznesení o vznesení obvinenia zo 16.5.2022 v skutkovej vete je vyjadrené, že: „pričom uvedený príspevok bol následne v upravenom tvare verejne prístupný … trestného činu v znení Rímskeho štatútu medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie, ktorého sa dopustil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin v súvislosti so spáchaním aktu agresie Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorý sa začal 24.2.2022 a zároveň verejne hanobil Ukrajinský národ“.
Podstatou v posudzovanej veci je, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestného činu. Dá sa súhlasiť s tým, že v skutkovej vete uvedený prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. je nutné vykladať tak, že sa tým má na mysli nielen trestný čin definovaný v Trestnom zákone, ale akýkoľvek trestný čin, ktorého skutková podstata je vymedzená v iných právnych predpisoch.
Verejne schvaľovať v zmysle § 338 ods. 1 Tr. zák. možno preto aj iný trestný činy. Spáchanie trestného činu agresie v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu je základným znakom skutkovej podstaty prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. V danom prípade potom mali mať OČTK vyriešenú otázku, či došlo k spáchaniu trestného činu agresie, kto tento trestný čin spáchal a tieto okolnosti mali následne premietnuť do popisu skutku v relevantných uzneseniach. Táto skutočnosť v uznesení o začatí trestného stíhania nebola vyjadrená, a preto nemožno hovoriť, že bolo zákonným spôsobom začaté trestné stíhanie pre tento trestný čin.
Medzinárodný trestný súd v zmysle Rímskeho štatútu nestíha medzinárodné zločiny spáchané štátmi, ale fyzickými osobami. Nutné je preto, aby súčasťou skutku i v uznesení o začatí trestného stíhania, bola konkretizovania fyzická osoba, či osoby štátu, ktoré sa v jeho mene mohli dopustiť trestného činu agresie v zmysle štatútu, na ktorý sa odvoláva Nociar. V čl. 25 štatútu predpokladaná individuálna trestná zodpovednosť: Osoba, ktorá spácha trestný čin v jurisdikcii súdu je individuálne zodpovedná a podlieha pod postavenie v súlade s týmto štatútom. Nejde o zodpovednosť štátu, ako sa uvádza v uznesení o začatí trestného stíhania vo veci, že tam je zodpovedná Ruská federácia.
V konkrétnostiach daného prípadu OČTK mali vyriešiť základnú predbežnú otázku. Či došlo zo strany Ruskej federácie k trestnému činu agresie voči Ukrajine v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ale hlavne to, či začatie agresie je trestným činom agresie a či môže byť aspoň teoreticky prerokúvaný Medzinárodným trestným súdom. OČTK v tomto smere de facto vystupujú ako Medzinárodný trestný súd, a preto sa mali zaoberať aj otázkou, či trestný čin agresie, v danej veci začatie vojnového konfliktu Ruskou federáciou na Ukrajinu, by mohol byť týmto súdom prejednávaný. Či je daná jurisdikcia, právomoc tohto súdu alebo povedané inak, či je možné hovoriť o spáchaní trestného činu agresie, ak „napadnutý štát, obeť útoku, Ukrajina “štatút neratifikovala, nepristúpila k tejto časti medzinárodnej zmluvy.
Doteraz nebolo v trestnom konaní preukázané, že by Ukrajina v roku 2022 pristúpila k ratifikovaniu Rímskeho štatútu. Toto preukázané ani nemohlo byť, lebo Ukrajina štatút ratifikovala až v roku 2024 s platnosťou od roku 2025. Ak ho neratifikovala, tak nie je možné v predmetnom prípade sa na tento štatút odvolávať.
Súčasťou ozbrojeného konfliktu na Ukrajine nie je Slovenská republika, a preto pri riešení otázky, či došlo k spáchaniu trestného činu, ktorý má byť páchateľom schvaľovaný je podstatou to, či sa Rímsky štatút ohľadne trestného činu agresie vzťahuje na bojujúce strany. Táto otázka mala byť vyriešená už v prípravnom konaní.
Ukrajina, podobne ako Rusko, či USA, Rímsky štatút síce podpísala, ale neratifikovala. Ukrajina urobila dve prehlásenia k Rímskemu štatútu podľa čl. 12 ods. 3 o prijatí jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu a to za obdobie začínajúce v novembri roku 2013, na dobu neurčitú, avšak len vo vzťahu k zločinom proti ľudskosti, zločinu genocídy, nie však k zločinu agresie. Za týchto okolností možno bez najmenších pochybnosti nesporne uzavrieť, že aplikácia Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v súčasnom Rusko – Ukrajinskom konflikte u trestného činu agresie neprichádza do úvahy.
Ak v konkrétnom ozbrojenom konflikte nie je možné sprítomniť skutkovú podstatu trestného činu agresie, potom túto okolnosť nemôžu vyšetrovať ani OČTK v rámci predbežnej otázky. Jednoducho ak Ukrajina nepristúpila k štatútu, tak nie je daná jurisdikcia Medzinárodného trestného súdu. Pokiaľ Ukrajina nepristúpila k štatútu v súvislosti s trestným činom agresie, nemôžeme hovoriť o tom, že Rusko sa dopustilo trestného činu agresie, keď navyše Rusko tiež nepristúpilo k štatútu, len ho podpísalo, ale neratifikovalo.
Pri schvaľovaní trestného činu nie je podstatné, či sa čin reálne stal, ale či išlo o čin trestný. Čl. 2 ods. 4 Charty OSN vychádza zo zákazu použitia sily pri riešení medzinárodných konfliktov, avšak z tohto pravidla existujú dve výnimky. Prvou je akcia Rady bezpečnosti pri ohrození mieru, či porušení mieru a druhú predstavuje čl. 51 Charty OSN, ktorou je individuálna alebo kolektívna sebaobrana. Práve Ruská federácia poukázaním na článok 51 Charty oznámila OSN špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. O tom, že zo strany Ruskej federácie išlo o sebaobranu som sa detailne vyjadril aj v záverečnej reči.
Na podklade sprítomnených skutočnosti je zjavné, že trestný čin agresie tak, ako je prezentovaný v skutkovej vete, nebol preukázaný. Už samotné uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia je nesporne nezákonné.
Na podklade vyvrátenia skutočnosti vyjadrených v obžalobe viažucich sa k trestnému činu agresie, je už irelevantné sa v tejto spojitosti opätovne detailne zaoberať i slobodou prejavu.
Nociar pokiaľ ide prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. opiera moju trestnú zodpovednosť po subjektívnej stránke dodatočne predovšetkým o moje verejné príspevky, ktoré neboli súčasťou obžaloby ani vyšetrovacieho, či súdneho spisu vzťahujúceho sa na danú trestnú vec.
Z obsahu všetkých Nociarom v odôvodnení odvolania citovaných článkov, relácií, či vystúpenia pred občanmi je nesporné, že ani jediným slovom som nehanobil ukrajinský národ, ale vždy a stále som iba kritizoval, poukazoval a negativizoval protiústavný teroristický puč na Ukrajine v roku 2014, ktorým prišli k moci Ukronacisti, Banderovci (ukrajinskému národu násilím vnútená vládnuca vrstva).
Nociar úmyselne neodcitoval v tomto smere celý obsah článkov, relácií, či vystúpenia, ale iba povytrhával, zvýrazňoval a konštrukčne umelo vytváral jemu vyhovujúce slovné spojenia bez kontextu súhrnného obsahu a tam prítomných vzájomných súvislosti, ku ktorým sa tieto slovné spojenia viažu, pričom bez spojitosti, s ktorými nemajú vypovedaciu hodnotu ani nijaký zmysel. Uvádzal výlučne vlastné a účelové domnienky, ktoré sú v zjavnom rozpore s realitou a mojimi vyjadreniami v ich celosúhrnnom znení. Nikdy a nikde som ukrajinský národ nehanobil a tak k nemu, ako aj k ostatným slovanským národom mám mimoriadne kladný vzťah. Vždy som poukazoval len a len na ukronacistický (banderovský) vládnuci režim.
Za skutky prezentované v odôvodnení odvolania po februári 2022 (5 skutkov), pokiaľ som mal hanobiť ukrajinsky národ, samotný Nociar doposiaľ neinicioval v tomto smere vznesenie obvinenia voči mojej osobe a ani nepodal následne obžalobu za hanobenie ukrajinského národa.
Treba sa preto legitímne pýtať, či je Nociar príčetný, alebo je korupčným agentom CIA a Sorosa. Odporúčam mu, aby vrátil diplom a Žilinka ho mal už dávno trestne stíhať a zbaviť funkcie prokurátora, aby neohrozoval nevinných občanov svojim účelovým svojvoľným uplatňovaním prokurátorskej pozície s pečiatkou Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k právnej kvalifikácii hanobenia ukrajinského národa je potrebné osobitne zdôrazniť, že za tento prečin doteraz nebolo začaté trestné stíhanie, čo je detailne zanalyzované aj vo vyjadrení k obžalobe Nociara.
Iba na ilustráciu v tejto spojitosti rekapitulujem nezákonnosti od začiatku tohto trestného konania.
Najprv Honz a následne i Nociar svojvoľne si na politickú objednávku atrahovali pôsobnosť na umelo skonštruovaný skutok týkajúci sa príspevku z 25. februára 2022 o prebiehajúcich ukrajinských udalostiach, uverejnenom na www.facebook.com pod užívateľským menom „Štefan Harabin“, ktorý ešte i nadkvalifikovali aj ako trestný čin hanobenia národa rasy a presvedčenia v zmysle § 423 ods. 1 Tr. zák. a to len za účelom, aby založili svoju právomoc (vtedy Úradu špeciálnej prokuratúry) a následne i Špecializovaného trestného súdu.
Pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie za schvaľovanie trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr.zák.,
umelo doplneným o následok vyjadrený slovami „hanobil ukrajinský národ, aby mohol byť nadkvalifikovný i ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
nebolo doteraz začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a do skutku o vznesení obvinenia ho vyšetrovateľ Kochlic dopísal až 16.05.2022.
Prokurátor Honz v Úradnom zázname z 15. 4. 2022 sp. zn. VII Gv53/22/1000-4, uviedol: „V trestnej veci pre trestný čin – prečin schvaľovanie trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák., kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci uznesením podľa § 199 ods. 1 Tr. por. z 27. 2. 2022 vydaným vyšetrovateľom MV SR, NAKA, odbor Bratislava,ČVS:PPZ-4/NKA-BA2-SV-2022, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v predmetnom uznesení, ktorá trestná vec bola odstúpená z dôvodu vecnej príslušnosti okresným prokurátorom OP Bratislava II 8. 4. 2022, sp. zn. 3Pv 79/22/1103-14, že skutok bude v ďalšom konaní právne posudzovať ako spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.“
Urobil tak zjavne bez akejkoľvek zmeny či špecifikácie skutkových okolností, pričom zo skutku v uznesení o začatí trestného stíhania z 27. 2. 2022 ani len náznakom nevyplýva, že by mohol byť posudzovaný i ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák..
V uznesení vyšetrovateľa PPZ, NAKA, z 27. 2. 2022, sp. zn. PPZ-4/NKA-BA2-SV-2022, o začatí trestného stíhania vo veci, je skutok kvalifikovaný ako prečin
schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. V tomto štádiu vyšetrovania skutok neobsahoval následok spôsobený konaním dovtedy neznámeho páchateľa.
Po odstúpení trestnej veci okresným prokurátorom OP BA II na ÚŠP, Honz 15. 4. 2022 vydal „pokyn“, že skutok sa bude posudzovať aj ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Následne, ale až 16. 5. 2022, vyšetrovateľ, Kochlic, vydal uznesenie o vznesení obvinenia voči mojej osobe pre prečiny schvaľovania trestného činu a hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa §§ 338 ods. 1 a 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Až v tomto uznesení vyšetrovateľ doplnil skutok o formuláciu: „ ….ktorého sa dopustil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin v súvislosti so spáchaním aktu agresie Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorý začal 24. 2. 2022 a zároveň verejne hanobil ukrajinský národ.„
Takto formulované skutky v jednotlivých štádiách trestného konania spôsobujú nezákonnosť postupu Kochlica pri vydávaní rozhodnutí, pretože totožnosť skutku je zachovaná aj totožnosťou následku. Následok musí byť vždy totožný, konkrétny. Na začiatku vyšetrovania nebol vyjadrený v skutku následok. Následkom sa rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu/ov, ktoré sú objektom trestného činu. V prípade oboch prečinov ide o rôzne a odlišné následky. Porovnaním skutkov v jednotlivých uzneseniach, absentuje nielenže totožnosť vyjadreného následku, ale aj to, že pre skutok posúdený prokurátorom ÚŠP ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nebolo ani začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a do uznesenia o vznesení obvinenia bol svojvoľne pridaný následok vyjadrený slovami „hanobil ukrajinský národ„, navyše v zjavnom rozpore s realitou.
I keď prokurátor Honz cez úradný záznam z 15. 4. 2022 sp. zn. VII Gv53/22/1000-4, sa umelo snažil v danej veci vnútiť zjavne nezákonným spôsobom právnu kvalifikáciu skutku do polohy jednočinného súbehu, je bez najmenších pochybnosti nesporne, že o jednočinný súbeh prečinov schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. (kto verejne schvaľuje trestný čin alebo verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho páchateľa) a hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu), ísť nemohlo ani len teoreticky.
V posudzovanej kauze ide o dve zjavne rozdielne skutkové podstaty trestných činov s diametrálne odlišným objektom ochrany spoločenského záujmu, hodnoty alebo vzťahu, ktorý je primárnym účelom trestného práva, a ktorého porušenie tvorí podstatu konkrétneho trestného činu, ale i s diametrálne rozdielnou subjektívnou stránkou, úmyslom, motiváciou.
Objekt ochrany spoločenského záujmu trestným činom a subjektívna stránka trestného činu, úmysel, motivácia v podobe dosiahnutia následku sa logicky potom premietajú i do konkrétneho popisu priebehu a následku skutkového deja.
V rámci subjektívnej stránky, úmysle, resp. motivácii pri prečine schvaľovania trestného činu ide o schvaľovanie konkrétneho trestného činu a u prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia ide o hanobenie konkrétneho národa.
V posudzovanom prípade je nesporne a nič na tom nemení u oboch prečinov ani existencia formálneho pojmu „verejne“, že vo vzťahu k prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, neboli v skutku vyjadrenom v uznesení o začatí trestné stíhanie vo veci, také popisné okolnosti, ktoré by sprítomňovali dôsledok viažuci sa k prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia a preto táto právna kvalifikácia ani umelým natiahnutím cez neexistujúci jednočinný súbeh už nemohla byť predmetom uznesenia o vznesení obvinenia, resp. obžaloby.
Rovnako sudca pre prípravné konanie ŠTS po podaní návrhu na vykonanie domovej prehliadky nepreskúmal uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Pri prečítaní spisu a dôslednom preskúmaní by nemohol nezistiť nesporné nezákonnosti v postupe vyšetrovateľa a mal zákonnú povinnosť rezultovať, že skutok nenapĺňa formálne ani materiálne znaky prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. a už vôbec nie prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pre ktorý v tom čase ani nebolo začaté trestné stíhanie a nebol ani len opísaný v skutkovej vete uznesenia o začatí trestného stíhania. Sudca pre prípravné konanie ŠTS, Pikna, vydal zjavne nezákonný príkaz na domovú prehliadku 10. 5. 2022, sp. zn. č. p.: 16Ntt-33/2022-602-V-ŠTS-PK, v čase kedy sa viedlo iba trestné stíhanie vo veci prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. a preto nesporne nebol vecne príslušný.
V tejto súvislosti je opodstatnené poukázanie i na podanie z 23.02.2023, ktorý podpísal za generálneho prokurátora v zastúpení jeho námestník, Jozef Sedlák, na str. 13: „Po dôkladnom vyhodnotení všetkých zistených skutočností v súvislosti s vyjadrením obvineného JUDr. Štefana Harabina je potrebné konštatovať, že obsahom zverejneného príspevku na internete nenaplnil zákonné znaky prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a to po objektívnej ani po subjektívnej stránke. “Nociar, vtedy prokurátor Špeciálnej prokuratúry, potom Generálnej prokuratúry, v zastúpení generálneho prokurátora napriek uvedenému trvá na obžalobe, pričom jeho nadriadený vyslovene tvrdil, že tento trestný čin neexistuje.
Nociar odkazoval i na pred dôkaznú úvahu senátu NS SR vo veci 5 Tost 31/2023,ktorého súčasťou bol nepochybne zaujatý člen Peter Štift. Nociar poukazoval na to, že týmto uznesením bolo prejudikované, že som sa mal dopustiť prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.
Pravdou však je, že prejudikované bolo iba to, že samosudca postúpil vec predtým ako rozhodol oslobodením, lebo v danom prípade nešlo o trestný čin, na ktorý je vecne príslušný ŠTS. Najvyšší súd do odôvodnenia neuviedol, čo napísal generálny prokurátor, ale iba to, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu po objektívnej stránke. Subjektívnom stránkou sa nezaoberal, tú vôbec nekonštatoval. Takisto účelovo neuviedol, že som neurážal ukrajinský národ.
Ide o zámerné zavádzanie a zjavnú lož typickú pre Nociara. Senát najvyššieho súdu, navyše zjavne nezákonný, riešil iba otázku vecnej príslušnosti pred vykonaním dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Navyše vo vzťahu k posudzovaniu otázky vecnej príslušnosti rozhodnutím senátu najvyššieho súdu, v ktorom mali účasť i kriminálnici Peter Štift, Martin Bargel a Dušan Szabo, treba zdôrazniť ich svojvoľný a nezákonný rezultát aj v tom smere, že vecná príslušnosť špecializovaného trestného súdu na samom začiatku v danej veci nemohla byť prítomná, lebo pre prečin hanobenia národa rasy a presvedčenia doteraz nebolo začaté trestne stíhanie. V tomto smere sa preukázala zaujatosť členov senátu najvyššieho súdu voči mojej osobe s cieľom poškodiť ma procesom nezákonného politického trestného stíhania. Štift, Bargel a Szabo bez najmenších pochybnosti evidentne spáchali trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, za ktorý v krátkej budúcnosti budú určite sedieť na lavici obžalovaných.
Po dôslednom vyhodnotení všetkých zistených skutočností súvisiacich s mojimi vyjadreniami je potrebné konštatovať, že obsahom zverejneného príspevku som nenaplnil zákonné znaky prečinu hanobenia národa a rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a to ani po objektívnej, ani po subjektívnej stránke.
Iba pre celkovú súhrnnosť posúdenia nezákonných aktivít Nociara pripájam moju reakciu na nich.
Písomné odôvodnenie odvolania Nociara zo 07.08.2025:
Str. 2:
Prvý odsek, prvá veta:„Obžalovaný sa po skutkovej stránke ku konaniu, ktoré mu je kladené za vinu priznal…., čo do motívu konal s najväčšou pravdepodobnosťou v snahe zviditeľniť svoje politické postoje, myšlienky a názory…..schvaľovaním a vyzdvihovaním trestného činu – „zločinu agresie“… .
V nijakom relevantnom právnom dokumente alebo rozhodnutí nie je Špeciálna vojenská operácia Ruskej Federácie (ďalej len „RF“) pri bránení vlastných, už v tom čase k RF legálne a ústavne patriacich území a tam žijúcich občanov, ktoré boli predtým územím Ukrajiny, označená ako zločin agresie. V tejto spojitosti nie je možná špekulácia, to je daný a nevyvrátiteľný fakt. Právne je irelevantné, či niektoré štáty oficiálne uznajú alebo neuznajú právne čisté pripojenie nových území k štátu.
Druhý odsek: citovanie judikatúry ESĽP o výklade č. 10 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd „o možnosti za určitých podmienok určiť hranicu medzi šokujúcim a urážlivým jazykom“,
Citovaná judikatúra je zjavne v môj prospech. Nie je možné v mojich vyjadreniach sprítomňovať čokoľvek urážajúce, ale naopak ide o verejné vyslovenie pravdy, ktorá pre občanov Slovenska rozhodne nebola ničím šokujúca. Táto konštatácia nebola predmetom obžaloby a ani počas hlavného pojednávania som v tomto smere nebol konfrontovaný dozorujúcim prokurátorom. K urážke alebo hanobeniu ukrajinského národa sa jednoznačne negatívne vyjadril aj Generálny prokurátor cez mechanizmus v rámci ustanovenia § 363 Tr. por. V príspevku na FB nejde o hanobenie národa, ale o dovolenú hypotézu.
Tretí odsek: Nociarovi vadí súdom správne zistený záver, že som „vysadený“ na nacistov….
Hneď v úvode si možno s touto konštatáciou opodstatnene položiť otázku, prečo by mu takáto „moja vysadenosť na nacistov“ vôbec vadila. Nebolo tomu tak preto, že Nociar samotný je zarytý nacista, alebo „fanúšik“ nacistov?
Nacizmus bol verejne odsúdený a potrestaný. Môj postoj je správny a jednoznačne v súlade s relevantným medzinárodným právom.
Norimberský proces bol medzinárodný vojnový tribunál prebiehajúci od 14. 11. 1945 do 1. 10. 1946, cieľom ktorého bolo potrestanie najťažších vojnových zločinov spáchaných počas druhej svetovej vojny silami nacistického Nemecka. Obžalovanými boli, okrem občanov Nemecka, aj Rakúšania. Hitler, Himmler a Goebbels nemohli byť súdení, lebo v posledných dňoch vojny spáchali samovraždu, aby sa vyhli zajatiu a zodpovednosti za zločiny. Medzi odsúdenými boli Göring, von Ribbentrop, Keitel a Kaltenbrunner. Tribunál prvýkrát verejne odsúdil podstatu nemeckého nacizmu a jeho plány na zničenie celých štátov a národov a tiež poukázal na nebezpečenstvo ideológie nacizmu pre ľudstvo.
Čl. 103 Charty OSN jasne hovorí, že v prípade rozporu medzi záväzkami členov OSN podľa tejto Charty a ich záväzkami podľa akýchkoľvek iných medzinárodných dohôd, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty. V tejto súvislosti možno uviesť aj znenie čl. 107 Charty OSN, ktoré hovorí, že ak ide o akciu proti štátu, ktorý bol počas Druhej svetovej vojny (v spojení s nacistickým Nemeckom) nepriateľom ktoréhokoľvek signatára tejto Charty, nijaké ustanovenie v tejto Charte nerobí takúto akciu neplatnou a ani jej nebráni, keď ako dôsledok tejto vojny ju podnikli alebo schválili vlády, ktoré majú za takúto akciu zodpovednosť.
Str. 3:
Prvý odsek: Nociar nesúhlasí s mojim názorom a ani so záverom súdu, že „nacizmus“ je neprijateľný? Vraj ide iba o politikárčenie a podľa neho asi nie je rozhodujúci objekt môjho vyjadrenia.
Druhý odsek: Nociar tvrdí, že keď podľa môjho vyjadrenia servilný Fico má traumu z toho, že práve on poskytol reverzný plyn nacistom na Ukrajine, tak vraj som tým spáchal trestný čin hanobenia celej Ukrajiny.
Takáto primitívna argumentácia nie je hodná seriózneho posudzovania už len pre samotnú formuláciu, že reverzný plyn „…dal nacistom na Ukrajine“, ktorý prišli k moci neústavným teroristickým pučom k moci. Ide o jasne a presne označenú individuálnu, v zásade úzku skupinu (vládnuci režim) a nie celý národ Ukrajiny.
Iba pre zvýraznenie profesionálne-právnej impotencie Nociara je potrebné zdôrazniť, že prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. predpokladá hanobenie národa, nie štátu. Objektom tohto trestného činu je ochrana národa, nie štátu, pred hanobením. V danej spojitosti Nociar nevie, čo znamená Ukrajina a čo ukrajinský národ.
V druhom odseku: Nociar ďalej uvádza, že ….„nacisticko – pučistická vláda v Kyjeve reprezentuje celý ukrajinský národ, čo vraj netreba ďalej osobitne preukazovať.“
Nociarovi nie je jasné ani to, že protiústavným, teroristickým prevratom podporovaným zo strany západných štátov dosadený fašisticko – banderovský režim nikdy nebol reprezentantom celého ukrajinského národa. Už len preto, že nešlo o riadny postup podľa vtedy platnej ústavy Ukrajiny.
Navyše, ak by aj ukronacistický režim prišiel k moci legálne (čo sa ale nestalo), bol by len a len výsledkom volieb. Na planéte Zem doposiaľ ani v jednom štáte nikdy nebol zvolený konkrétny exekutívny režim 100% vôľou ľudí, ale vždy boli a sú prítomné aj hlasy „proti“.
V tejto súvislosti obrovské množstvo Ukrajincov, najmä na východe Ukrajiny, ale aj v jej ostatných častiach, ostro a dôrazne vystupovalo proti „novej“ (pučistickej) vláde. Evidentne proti vláde, ktorá uchopila moc už opísaným protiústavným, teroristickým prevratom, a preto takáto vláda nemohla a ani doteraz nereprezentuje celý ukrajinský národ.
Opätovne zvýrazňujem, že v príspevku, ktorý je predmetom skutku, som okrem iného uviedol „…. Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov. …“. Jednoznačne a nespochybniteľne som bránil, zastával a dožadoval sa ochrany aj tých Ukrajincov civilistov, ktorých vládnuci režim už zavraždil a ďalších naďalej vraždil, lebo bol a je nacisticky (banderovsky) nastavený aj proti časti vlastného obyvateľstva. Nemohol som preto a ani nikdy som ukrajinský národ nehanobil. Predmetný príspevok možno vnímať a vykladať iba ako celok a nie účelovo vytrhávať z kontextu jednotlivé pasáže.
Ak je potrebné prokurátorovi vysvetľovať rozdiel medzi ústavným postupom a protiústavným prevratom, tak je to nielen smutné, ale núti to k zamysleniu nad jeho schopnosťou posudzovať fakty z právneho hľadiska.
Str. 4
Začiatok textu: Nociar sa vracia k otázke reverzného plynu s tým, že predsa ten plyn dal Fico všetkým Ukrajincom a nielen režimu v Kyjeve.
Nesporným faktom je, že režim v Kyjeve, ktorý nijako nereprezentuje celý ukrajinský národ bol jediným prijímateľom tejto podivnej „služby“ zo strany Fica. Keby Fico neposkytol reverzný plyn, tak pod tlakom ukrajinského ľudu by tento ukronacistický režim padol.
Druhý odsek: Nociar sa snaží znehodnotiť moje vyjadrenia o tom, že si vážim všetky národy.
Túto účelovú umelú domnienku však neoprel o nijaký fakt, či reálny relevantný dôkaz. Ide iba o konštatáciu Nociara z oblasti „fantazmagórie“ a jeho evidentnej zúfalej politickej snahy o dehonestovanie mojej osoby.
Tretí odsek: Prokurátor opiera odvolanie voči oslobodzujúcemu rozsudku i moje vyjadrenia, ktoré sa udiali až po dátume, kedy som dal príspevok na FB (po 25. 2. 2022).
Tieto vyjadrenia nemožno spájať so skutkom uvedeným v obžalobe. Treba otvorene konštatovať, že u Nociara ide nielen katastrofickú neznalosť trestného procesného práva, ale i o právny diletantizmus a stupiditu prokurátora.
Na tej istej strane dole: Nociar pokračuje s tým, že obzvlášť podčiarkol výraz …“Ani humanitárnej pomoci“.
Akoby práve toto malo poukázať na môj neľudský charakter podporujúci jeho tézu, že som mal hanobiť ukrajinský národ. Ide o primitívny pokus a zámernú konštrukciu obrazu človeka, ktorého Nociar viditeľne osobne nenávidí. Pritom nie je nikde a nikým potvrdené, že by humanitárna pomoc niekedy bola pridelená občanom. Práve naopak s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote mizla v rukách skorumpovaných úradníkov, alebo išla výlučne ozbrojeným silám na podporu vojny proti RF. Treba si uvedomiť, že ide o útoky ukrajinských vojenských jednotiek vrátane otvorene fašistických oddielov (napríklad batalión AZOV, Pravý sektor či iné) bojujúcich na územiach oficiálne patriacich RF, nie Ukrajine. Nehovoriac už o nejakej medzinárodnej kontrole údajnej humanitárnej pomoci. Oficiálne predkladali humanitárne organizácie iba vedome skresľované údaje o akýchsi únosoch detí a údajných obetiach ruskej agresie v Buči, či iných, nikdy nepreukázaných okolnostiach.
Rovnako to platí aj o zámernom uvádzaní mojich osobných morálnych postojov, názoroch na normálne manželstvo a normálne sexuálne vzťahy medzi ľuďmi. Na to mám právo. Toto právo je podporené aj v právnych predpisoch medzinárodného a nášho domáceho práva dokonca právnymi definíciami pojmov.
Str. 5
Na konci tejto strany zaujala Nociara moja citácia: „Zvláštna, neoprávnená namyslenosť Ukrajincov samých na seba im pritom velí, že len oni, Ukrajinci sú výnimoční, dôležití.“
Je nutné v tejto súvislosti osobitne zdôrazniť, že ukrajinská verejnosť bola dlhé desaťročia masírovaná nenávisťou voči všetkému ruskému. Po protiprávnom rozpade Sovietskeho zväzu bola novo osamostatnená Ukrajina najpriemyselnejšou a najbohatšou časťou bývalého Sovietskeho zväzu. Dodnes je z verejných prejavov v ukrajinských médiách zjavný falošný pocit akejsi nadradenosti oproti RF a oproti ruskému obyvateľstvu. Príkladom je zákaz ruskej kultúry, ruského jazyka, ruských pamätníkov, ruskej cirkvi, hoci všetko vyjadrené je v medzinárodnom práve každému národu garantované.
S takýmito postojmi chce Ukrajina vstupovať do EÚ. Aj my sme členmi EÚ a my nemusíme súhlasiť s tým, ak nejaký nový adept na členstvo nechce rešpektovať ani základné ľudské práva národov žijúcich na jeho území. Moje vyjadrenia sú dôvodne oprávnené a priamo súvisiace s dodržiavaním ľudských práv a rovnosti všetkých národov navzájom. Nijaký národ nie je výnimočný alebo vyvolený. Proti takýmto prejavom treba rozhodne bojovať všade.
Str. 6:
Začiatok textu: Nociar cituje moju domnienku, či vôbec bude Ukrajina stále existovať ako štát.
Ide bez najmenších pochybnosti o môj názor, predpoklad vyjadrený celkom jasne slovom „pravdepodobne“, ktorý navyše nemá nič spoločné so skutkom citovaným v obžalobe. Nociar chce takýmto umelým argumentom preukazovať neexistujúcu trestnosť mojich vyjadrení.
Na poklade uvedeného možno opodstatnene rezultovať, že ide o patologicky chorobnú, obsesívnu nenávisť a Harabinofóbiu u Nociara. Ak neplatí záver v predchádzajúcej vete potom sa dôvodne núka iná alternatívna, že tento prokurátor je niekým riadený. Pokiaľ nevyštudoval právo „za slaninu“, aj sám musí vedieť, že hovorí hlúposti, ktoré sú úplne irelevantné.
Str. 7
Ani tu citácie mojich vyjadrení neumožňujú ich iné hodnotenie ako vyslovenie vlastného názoru alebo úvahy, či vôbec bude alebo nebude také alebo onaké usporiadanie konfliktu. Na to mám plné právo. Nič nezákonné alebo nové tu nemožno nájsť.
Inak ako osobnú zaujatosť a osobnú nenávisť Nociara na moju personu sa preto odvolanie proti oslobodzujúcemu rozsudku ani nedá hodnotiť. To nemá nič spoločné s presadzovaním platného právneho poriadku. Ide o osobnú zaujatosť a snahu o pomstu za objektívne poníženie a usvedčenie z neznalosti základných predpisov medzinárodného a vnútroštátneho práva, ale spôsobené výlučne samým Nociarom voči sebe. Slová Nociara o údajnej anexii Krymu sú jedným z priamych potvrdení tohto faktu. On nepozná ani históriu, ani fakty, ani zákonnú definíciu tohto pojmu.
Str. 8:
Nociar sa pustil do vysvetľovania ustanovení tzv. „Rímskeho štatútu“ Medzinárodného trestného tribunálu. Dokonca sa snaží použiť rozhodnutia orgánov Českej republiky.
Aj na strane 9 a 10:
V tom Nociar pokračuje.
Stačí poznať niekoľko základných faktov a celá táto iracionálna argumentácia opäť iba potvrdzuje zúfalú snahu Nociara nasilu v už spomínanej nenávisti voči mojej osobe pokračovať.
Takáto nenávisť je o to nebezpečnejšia, že mnohí menej skúsení občania sa takto ľahko môžu stať obeťami šikanózneho, svojvoľného a protiprávneho konania Nociara.
Samotný text tzv. „Rímskeho štatútu“ Medzinárodného trestného tribunálu jasne uvádza v čl. 13, písm. b), že bez predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o tom, či došlo k niektorému trestnému činu uvedenému v definíciách, vrátane trestného činu agresie, či útočnému činu, nemožno nikoho stíhať.
V tejto spojitosti je potrebné osobitne upozorniť na to, že dokonca sám Nociar (str. 8 odôvodnenia odvolania, odsek druhý) konštatáciou: „Len samotné založenie jurisdikcie MTS pri tomto trestnom čine (zločine agresie), ktoré predpokladá okrem iného v zmysle Rímskeho štatútu jednak rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN (procesná podmienka),…“. paradoxne uznáva potrebu predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, aby sa mohla založiť jurisdikcia MTS.
Pritom také rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN neexistuje a Nociar napriek vlastnému uznaniu tohto faktu iracionálne a schizofrenicky pokračuje v argumentácii, že som mal zločin agresie schvaľovať, hoci sa nemohol stať, a preto som ho nemohol ani schvaľovať.
V citáciách mojich vyjadrení nemožno nájsť ani náznak akejkoľvek trestnosti.
Odvolanie Nociara neobsahuje právne skutočnosti, ktoré by bolo možné čo i len náznakom považovať za relevantné.
Ide o mimoriadne nebezpečnú aktivitu Nociara o osobnú pomstu voči mne, lebo som verejne (najmenej 70 občanov a novinárov) upozornil na jeho klamstvá v záverečnej reči, ktoré samosudca zaprotokoloval do zápisnice z hlavného pojednávania.
Nociar pokračuje v páchaní trestnej činnosti aj podaním odvolania.
Na podklade vyjadreného navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, v celom rozsahu zamietol odvolanie prokurátora smerujúci proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 30.05.2025, sp. zn. 1T/8/2023, ako nedôvodné a nezákonné a potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 30.05.2025, sp. zn. 1T/8/2023.
JUDr. Štefan Harabin
v zast. JUDr. Jánom Foltánom



Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. TASR … , 13.1.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.