Americký prezident Donald Trump opäť vyvolal medzinárodnú pozornosť, keď naznačil možnosť zavedenia obchodných sankcií voči štátom, ktoré by odmietli podporiť jeho víziu získania kontroly nad Grónskom. Podľa jeho slov ide o otázku zásadného významu pre bezpečnosť Spojených štátov. O vyjadreniach informovali viaceré svetové médiá.
Trump počas podujatia v Bielom dome zameraného na zdravotnícke témy uviedol, že Washington má k dispozícii ekonomické nástroje, ktorými môže reagovať na nesúhlas spojencov. Zdôraznil pritom, že strategická poloha Grónska a jeho prírodné bohatstvo sú pre USA kľúčové z hľadiska národnej obrany.
Šéf Bieleho domu dlhodobo tvrdí, že arktický ostrov je nevyhnutný pre ochranu amerických záujmov, pričom opakovane varuje pred rastúcou prítomnosťou ruských a čínskych lodí v regióne. Podľa jeho vyjadrení hrozí, že ak Spojené štáty nezasiahnu, vplyv nad územím by mohli získať geopolitickí rivali. V minulosti zároveň nevylúčil ani použitie vojenskej sily, čo vyvolalo ostré reakcie v rámci Severoatlantickej aliancie.
Grónske aj dánske politické vedenie však tieto úvahy rázne odmieta. Opakovane deklarujú, že ostrov nie je predmetom predaja a jeho obyvatelia nemajú záujem o začlenenie do Spojených štátov. Na znak solidarity s Dánskom dorazili v uplynulých dňoch do Grónska vojenské jednotky z viacerých európskych krajín vrátane Francúzska, Nemecka, Nórska a Švédska.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová už začiatkom roka upozornila, že prípadný americký zásah by mohol mať fatálne dôsledky pre NATO ako celok. Aj generálny tajomník aliancie Mark Rutte označil situáciu za mimoriadne citlivú, keďže ide o spor medzi dvoma členskými krajinami paktu, ktorý existuje od roku 1949.
Napätie potvrdili aj rokovania vo Washingtone, kde sa ministri zahraničných vecí Dánska a Grónska Lars Lökke Rasmussen a Vivian Motzfeldtová stretli s americkým ministrom diplomacie Marcom Rubiom a viceprezidentom J. D. Vancom. Po stretnutí Rasmussen priznal, že zásadné rozpory medzi stranami pretrvávajú.
Grónsko bolo až do polovice 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získalo obmedzenú samosprávu so vlastným parlamentom. Kľúčové oblasti ako obrana, zahraničná politika či mena však zostali v kompetencii Kodane. Od roku 2009 má ostrov právo rozhodnúť o úplnej nezávislosti prostredníctvom referenda.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ US lawmakers in Denmark seek to ‚lower temperature‘ after Trump’s Greenland threats, Reuters, 16.1.2026
2./ Trump pohrozil uvalením cel na země, které nepodpoří jeho plán převzít Grónsko, ceskneoviny.cz, 16.1.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.