Tibor Eliot Rostas v relácii Súvislosti, ktorá sa venuje osobnosti Ľudovíta Štúra, spolu s moderátorkou Jankou Dúžikovou a spolubesedníkom Rafaelom Rafajom oceňuje elán a zápal tvorcov, ktorí sa podujali nakrútiť film o Ľudovítovi Štúrovi. To je však v podstate všetko, čo možno na výslednom diele hodnotiť pozitívne. Film rozpráva o Štúrovi povrchne a namiesto jeho osobnosti, myšlienkového odkazu a historického významu venuje neprimerane veľký priestor jeho partnerke Adele Ostrolúckej. Výsledkom je dielo, ktoré síce splnilo účel propagandy, no zlyhalo v tom najpodstatnejšom – v zobrazení Štúra ako výnimočnej historickej osobnosti.
Film mal potenciál vykresliť Štúra ako veľkého národného buditeľa, mysliteľa a vizionára. Túto šancu však nevyužil. Na film, ktorý by sa k skutočnej podobe Štúra priblížil hlbšie, pravdivejšie a dôstojnejšie, si tak zrejme ešte dlho počkáme.
O to naliehavejšia je potreba vytvoriť dielo, ktoré by malo charakter slovanskej epopeje – veľkého príbehu o našich dejinách, identite a duchovnom odkaze. Kým nám doba ešte praje, mali by sme túto výzvu uchopiť.
Pri pohľade na samotného Štúra nemožno obísť historickú otázku roku 1848. Je škoda, že sa revolučné štúrovské sily nedokázali spojiť s Kossuthovým hnutím. Spoločný postup mohol priniesť výraznejšie výsledky. Medzi Štúrom a Kossuthom však existovalo príliš veľa rozdielov v záujmoch, cieľoch aj pohľade na budúcnosť národov, a preto k spojeniu v boji za spoločné národné záujmy nedošlo. Napokon, aj Karl Marx otvorene hovoril o odstránení slovanských národov ako historickej prekážky, čo dokresľuje zložitosť vtedajšej geopolitickej reality.
Štúr však pochopil niečo zásadné: že štát a národ sa formujú predovšetkým prostredníctvom jazyka. A že tento proces prebieha najintenzívnejšie v ranom veku, približne medzi siedmym a dvanástym rokom života dieťaťa. Práve preto je dôležité aj dnes zamerať sa na túto generáciu, prebúdzať v nej tvorivú a duchovnú iskru, ktorá môže viesť k prirodzenému národnému cíteniu tak, ako sa to kedysi stalo u Štúra a jeho generácie.
Život Ľudovíta Štúra je inšpirujúci v celej svojej šírke. Bol osobnosťou, ktorá stála pri zrode Všeslovanského zjazdu v júni 1848 v Prahe. Jeho prejav na tomto zjazde bol mimoriadne presvedčivý, dokázal nadchnúť, motivovať a strhnúť ďalších. Štúr nebol človekom prázdnych slov. Nedal sa kúpiť ani zlomiť a patril k tým zriedkavým osobnostiam, ktoré dokázali svoje myšlienky pretaviť do činov.
Mal jasnú víziu a vedel, kam chce viesť svoj národ. Aj preto ho možno bez váhania označiť za nášho najväčšieho národného buditeľa.
Našimi novými ideálmi by mali byť možnosť vystúpenia z NATO ale hlavne sfunkčnenie referenda, ako základného piliera uplatňovania priamej demokracie.
Viac myšlienok nájdete vo videu v relácii Súvislosti:
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.