Na summite členských štátov BRICS v auguste 2023 v Južnej Afrike, na ktorom sa okrem zakladajúcej pätice štátov zúčastnilo aj 6 nových, sa definitívne rozhodlo, že žiadne nová mena rovnakého názvu navyše krytá zlatom alebo komoditami nebude. A pritom v čínskom Šanghaji bola za týmto účelom založená Nová rozvojová banka ktorá mala emitovať novú spoločnú menu, formulovať menovú politiku, nastaviť tiež základni úrokovú sadzbu, ako aj výmenné kurzy voči ostatným svetovým cenám, čo teda nebolo treba. Namiesto novej meny sa účastníci summitu rozhodli, že najprv si zavedú nový platobný systém nezávislí od SWIFT a tiež umožnia v medzinárodnom obchode platiť v národnej mene obchodných partnerov zúčastnených štátov, čim vraj obmedzia platby v americkom dolári m čo sa zatiaľ darí. Nemôžeme však vylúčiť, že si zobrali príklad z eurozóny, v ktorej nesúlad medzi národnom fiškálnou politikou členských štátov eurozóny a nadnárodnou menovou politikou ECB, predstavuje aj najväčšiu slabinu spoločnej meny, s následným možným negatívnym dopadom na ekonomiku s čím máme aj my na Slovensku negatívne skúsenosti. Keďže sa počíta, že členská základňa BRICS sa bude rozširovať o nové štáty aj s rozdielnou úrovňou hospodárskeho cyklu, by ich nová mena s rovnakou úrokovou sadzbu pre všetkých mohla niektoré z nich ekonomicky poškodiť.
Prvý štvrťrok 2026 vykazuje vyšší deficit ako vlani
Keď Slovensko vstupovalo do eurozóny od 1.1.2009 a zaviedlo spoločnú menu euro, väčšina ekonómov tvrdilo, ako sa dostane do budúceho jadra v EÚ s pomenovaním celého radu výhod pre ekonomiku a napokon aj pre životnú úroveň obyvateľstva. Čo bol v prvých rokoch prínos eura sa nespochybňuje predovšetkým v miere inflácie ako aj v znížení celého radu rozpočtových deficitov, či v možnosti cestovania bez výmeny peňazí. Časom sa však ukazuje, že spoločná mena euro je vhodná len za „dobrého počasia“ ale v terajšom zlom počasí už nie. Dôvody prečo sa slovenskej ekonomike „nedarí“ zvaľujeme na koaličnú vládu premiéra R.Fica, na vraj nevhodne nastavené konsolidačné opatrenia týkajúce sa len príjmovej strane štátneho rozpočtu a takto by sme mohli pokračovať. Keby totiž euro malo taký prínos ako sa o tom hovorilo, tak potom by sme si mohli klásť otázku prečo terajší vládni politici v Česku ale aj Poľsku, spoločnú menu kategorickí odmietli. Samozrejme, že v prípade rozpadnú EÚ tak ako sa o tom v kuloároch diskutuje, by vysporiadanie sa eurom v rámci eurozóny mohlo byť väčšou prekážkou, ako bez neho, čo mohol byť jeden z dôvodov prečo spoločnú meno euro zatiaľ odmietajú. Niečo naznačuje aj januárový deficit v štátnom rozpočte ktorý je na Slovensku o 13 percent vyšší ako bol vlani, zatiaľ čo český januárový je v prebytku bez bližšej analýzy prečo ? Aký a či má na tento rozdiel aj vplyv aj vlastná alebo spoločná menová politika, ponecháme na vysvetlenie aj makroekonomickým analytikom.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.