Irán naznačil ochotu pokračovať v diplomatických rokovaniach so Spojenými štátmi, zároveň však zdôraznil, že akýkoľvek dialóg musí prebiehať bez hrozieb a podmienok, ktoré by odporovali dlhodobo deklarovanému postoju Teheránu k jeho jadrovému programu. Podľa iránskych predstaviteľov je rešpekt a rovnosť základným predpokladom akýchkoľvek zmysluplných rozhovorov.
Napätie medzi oboma krajinami sa výrazne prehĺbilo po tom, čo Spojené štáty v júni minulého roka podnikli útoky na iránske jadrové zariadenia. Situáciu ďalej vyostrili rozsiahle protivládne protesty, ktoré Irán zasiahli v decembri a januári. Washington zároveň v posledných týždňoch posilnil svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe nasadením flotily vedenej lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln.
USA podmieňujú prípadnú dohodu výrazným obmedzením obohacovania uránu a znížením rozsahu iránskeho programu balistických rakiet. Teherán však opakovane zdôrazňuje, že jeho jadrový program má výlučne mierový charakter a nepredstavuje žiadnu hrozbu.
Do diplomatickej roviny sa snaží spor presunúť aj Rusko, ktoré dlhodobo tvrdí, že iránsku jadrovú otázku je možné vyriešiť len politickými a diplomatickými prostriedkami. Kuvajtský denník Al-Jarida nedávno informoval, že zásahy Moskvy a Ankary znížili pravdepodobnosť priameho vojenského útoku USA na Irán.
Iránsky prezident Masúd Pezeškijan v utorok na sociálnej sieti X uviedol, že poveril ministra zahraničných vecí prípravou podmienok pre „spravodlivé a rovnocenné rokovania“, ak sa vytvorí vhodné prostredie bez hrozieb a neprimeraných očakávaní. Podobne sa vyjadril aj Alí Šamchání, poradca najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý v rozhovore pre libanonskú televíziu Al Mayadeen zdôraznil, že Irán sa neusiluje o získanie jadrových zbraní.
Šamchání zároveň uviedol, že prípadné rokovania so Spojenými štátmi by sa najskôr uskutočňovali nepriamo a k priamemu dialógu by došlo až vtedy, keď by sa dohoda javila ako reálne dosiahnuteľná. Dodal tiež, že ak Irán pristúpi na zníženie obohacovania uránu, Washington „musí ponúknuť niečo na oplátku“.
Podľa viacerých mediálnych správ by sa americký vyslanec Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí mohli ešte tento týždeň stretnúť v Istanbule spolu so zástupcami viacerých arabských a moslimských krajín. Išlo by o prvý kontakt na vysokej úrovni medzi USA a Iránom od minulého apríla, teda krátko pred júnovým bombardovaním iránskych jadrových a raketových zariadení.
Napriek pretrvávajúcim hrozbám nových vojenských krokov americký prezident Donald Trump v nedeľu vyjadril nádej, že sa Spojeným štátom podarí s Iránom „uzavrieť dohodu“. Washington v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015, známej ako Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), a obnovil sankcie. V reakcii na to Teherán postupne obmedzil dodržiavanie dohody a začal obohacovať urán až na úroveň 60 percent.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Iran opens door to talks with U, RT.com, 3.2.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.