Keď Donald Trump v minulosti ironicky zľahčoval dánsku ochranu Grónska a prirovnal ju k „dvom psím záprahom“, vyvolalo to posmech. Realita je však podstatne zložitejšia. Elitná jednotka námorníctva známa ako hliadka Sirius patrí medzi najodolnejšie vojenské zložky na svete a pôsobí v podmienkach, kde prežitie nie je samozrejmosťou.
Hoci Kodaň v posledných rokoch vyčlenila miliardy na posilnenie bezpečnosti arktického ostrova, dohľad nad zamrznutými oblasťami severného a východného Grónska počas zimy zabezpečuje len niekoľko malých tímov. Konkrétne ide o šesť dvojčlenných hliadok, pričom každá má približne tucet psov. Ako upozornila agentúra AFP, práve na tieto záprahy sa Dánsko naďalej spolieha pri kontrole obrovskej a takmer neobývanej krajiny.
Od januára do júna, keď sa po dvoch mesiacoch polárnej tmy slnko opäť objaví nad obzorom, vyrážajú hliadky na štvor- až päťmesačné misie. Pohybujú sa v teplotách klesajúcich až k mínus 40 stupňom Celzia a celé týždne nemusia stretnúť jediného človeka. Územie, ktoré sledujú, má rozlohu porovnateľnú s Francúzskom a Španielskom dohromady. V novembri a decembri sú výjazdy kratšie, zatiaľ čo počas leta, keď ľad ustupuje, dohliadajú na oblasť najmä lode.
Členovia hliadky sa presúvajú na lyžiach vedľa psov a denne prejdú približne 30 kilometrov. Psy ťahajú sane vážiace okolo 500 kilogramov, naložené špeciálnymi stanmi, potravinami, palivom a ďalším vybavením. Zásoby musia vystačiť až po najbližší zo zhruba 50 skladov rozmiestnených po celej oblasti, ktoré sú od seba vzdialené zvyčajne sedem až desať dní cesty.
„Používame psie záprahy preto, že sú mimoriadne odolné,“ vysvetlil Sebastian Ravn Rasmussen, bývalý člen jednotky Sirius. „Umožňujú nám operovať veľmi dlho na obrovských vzdialenostiach v extrémne izolovanom prostredí. Snežné skútre by sa v týchto podmienkach rýchlo pokazili,“ dodal.
Podľa neho je rozdiel zásadný. Ak sa snežný skúter vážne poškodí, misia sa končí. „Sme veľmi ďaleko od civilizácie. Záprah sa môže pokaziť tiež, ale to vieme opraviť. Aj keby sme prišli o jedného, dvoch či troch psov, stále môžeme pokračovať, hoci pomalšie,“ povedal. V krajnej núdzi sú členovia hliadky pripravení psy obetovať, aby prežili, hoci pravdepodobnosť takého scenára označil za veľmi nízku.
Trumpove vyjadrenia o „dvoch psích záprahoch“ zaznievajú v čase, keď sa Grónsko ocitá v centre zvýšeného geopolitického záujmu. Americký prezident sa opakovane vyhrážal, že sa zmocní ostrova bohatého na nerastné suroviny, ktorý je autonómnym územím Dánska. Tvrdil pritom, že Kodaň nerobí dosť na jeho ochranu pred Ruskom a Čínou.
Grónsko aj Dánsko však v posledných týždňoch zdôrazňujú, že napriek ostrým vyhláseniam z Washingtonu prebiehajú diplomatické rokovania v konštruktívnom duchu. Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldt označila dialóg s USA za „pozitívny“, no zároveň priznala, že budúcnosť ostrova zostáva neistá. Podľa nej ide o dlhý proces, ktorého výsledok zatiaľ nemožno predvídať.
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen situáciu opísal podobne. Pripustil, že kríza ešte nie je vyriešená, no v porovnaní s nedávnymi týždňami je podľa neho atmosféra pokojnejšia. Zdôraznil, že momentálne nie sú na stole priame hrozby ani obchodná vojna a všetky strany sa dohodli na pokračovaní štandardných diplomatických rokovaní.
Rozhovory sa odohrávajú v rámci širšieho bezpečnostného rámca, do ktorého je zapojené aj NATO. USA majú na základe dohody z roku 1951 právo zriaďovať a prevádzkovať vojenské základne v Grónsku, Trump však tvrdí, že skutočnú ochranu ostrova možno zabezpečiť len v prípade, že by ho Spojené štáty vlastnili. Spojenci v NATO a EÚ tento názor odmietajú a opakovane zdôrazňujú, že o budúcnosti Grónska môžu rozhodovať výlučne jeho obyvatelia.
Ravn Rasmussen je presvedčený, že napriek moderným technológiám zostávajú psie hliadky nenahraditeľné. „V zime je všetko biele. Keď letíte vrtuľníkom, nevidíte, či niekto prešiel snežným skútrom k fjordu. Musíte byť na zemi, aby ste mohli vidieť, cítiť a vnímať, či sa v oblasti nenachádzajú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť,“ vysvetlil.
Zároveň upozornil, že väčšina úloh jednotky je utajená. V minulosti však hliadky pomohli výletným lodiam, vrátane jednej, ktorá v roku 2023 nabehla na plytčinu. Členovia jednotky sú vyzbrojení puškami a ručnými zbraňami, ktoré môžu v krajnom prípade použiť proti ľadovým medveďom či pižmoňom. „Musíme byť schopní zvládnuť akúkoľvek situáciu,“ povedal Rasmussen.
Trumpove posmešné poznámky ho však nerozhodili. „Americkí prezidenti prichádzajú a odchádzajú, ale hliadka Sirius zostane. Je to najúčinnejší spôsob, ako si v Arktíde udržať kontrolu,“ dodal.
Každoročne sa do jednotky hlási približne 80 až 100 ľudí. Z nich po náročných fyzických a psychických testoch uspeje len päť alebo šesť, ktorí sú následne vyslaní do Grónska na 26 mesiacov dlhú misiu bez možnosti návratu domov. Väčšinu členov tvoria Dáni, hoci v minulosti sa medzi nimi objavili aj Grónčania. Žena sa zatiaľ do jednotky neprihlásila.
Korene psích hliadok siahajú do obdobia druhej svetovej vojny, keď vo východnom Grónsku odhalili a pomohli zničiť nemecké meteorologické stanice. Trvalú prítomnosť jednotky v regióne zaviedla dánska armáda v roku 1950 – a v čase rastúceho geopolitického napätia jej význam opäť rastie.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ Greenland, Denmark say US talks positive but future unclear. DW.com, 7.2.2026
2./ AFP: Jak dánské jednotky se psím spřežením hlídkují v Arktidě, ceskenoviny.cz, 8.2.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.